Riaditeľka Únie materských centier Daniela Konečná vysvetľuje, že rodičia – matky i otcovia považujú za dôležité byť do troch rokov s deťmi doma. „V tomto veku sa podľa nich najviac buduje vzťah medzi rodičom a dieťaťom a dieťa sa môže najlepšie formovať,“ hovorí Konečná. „Politická kultúra v našej krajine je materská a politické strany sa predháňajú, ktorá poskytne matkám viac výhod a finančných príspevkov,“ upozorňuje Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS).
Aj Milan Kuruc z občianskeho združenia Pracujúca chudoba si myslí, že dĺžka rodičovskej dovolenky je to posledné, čo na Slovensku treba riešiť. „Rodičia nevedia umiestniť deti do škôlok, ale OECD nám od zeleného stola odporúča skrátiť rodičovskú dovolenku. Pritom pre psychický vývin dieťaťa je prospešné, aby si budovalo puto s rodičmi, pretože na rodičovskej dovolenke neostávajú len matky, ale aj otcovia,“ podotýka Kuruc.
Na Slovensku sa rodič môže bez problémov starať o dieťa do jeho tretích narodenín. Matka tesne pred a po narodení poberá materské 34, v prípade osamelej matky 37, alebo pri viacnásobnom pôrode dokonca 43 týždňov. Ďalších približne 130 týždňov trvá rodičovská dovolenka. V Maďarsku o šesť týždňov viac a vo Fínsku má rodičovská dovolenka dokonca 143,5 týždňa.
OECD pri návrhu skrátiť čas, ktorý môže najmä matka stráviť s maličkým dieťaťom, argumentuje, že o tridsať rokov bude na Slovensku o 20 percent menej obyvateľov, no seniorov nad 65 rokov bude dvojnásobok. V konečnom dôsledku tak bude ohrozená daňová udržateľnosť a budúci rast. Postoj súčasnej vládnej koalície nie je jednoznačný. Ministerstvo práce, ktoré vedie nominant hnutia Sme rodina Milan Krajniak, na otázky redakcie Pravda odpovedalo, že sa „intenzívne venuje otázkam zosúladenia rodiny a práce vzhľadom na zlý demografický vývoj na Slovensku, na ktorý poukazuje aj OECD a pripravuje Národnú stratégiu spolu s Akčným plánom na podporu rodiny a demografický rast“.
Rezort práce tvrdí, že chce zvýšiť flexibilitu pracovných podmienok rodičov s malými deťmi a rozšíriť ponuku kvalitných zariadení pre deti. Stratégia by mala rodičom ponúknuť aj nové možnosti vzdelania či rekvalifikácie, dokonca by mala pomôcť aj pri riešení otázky bývania. Zatiaľ však nemá podrobnosti a ani termíny, kedy a ako bude tieto problémy riešiť. K návrhom OECD sa vyjadrila aj strana SaS. „Dlhá rodičovská dovolenka negatívne vplýva na uplatnenie žien na trhu práce, ako aj na budúcu výšku ich dôchodkov. Preto SaS presadzuje flexibilnejšie čerpanie dávok do troch rokov veku dieťaťa tak, aby bola matka motivovaná vrátiť sa do pracovného procesu skôr,“ hovorí poslanec Peter Cmorej. Ešte minulý rok liberáli navrhli zlúčiť tri rôzne dávky pre matku do jednej. A tú by mohol rodič poberať súbežne s príjmom zo zamestnania. Táto reforma však zatiaľ zostala len na papieri.
Proti nápadu skrátiť rodičovskú dovolenku sa ostro stavia časť OĽaNO. „Tieto odporúčania redukujú ženy iba na nástroj na zarábanie peňazí. Sú v zjavnom rozpore s právom ženy na slobodu voľby, ako sa chce starať o svoje dieťa,“ hnevá sa Anna Záborská (OĽaNO, Kresťanská únia). „Z ekonomického hľadiska skrátenie platenej rodičovskej dovolenky dáva zmysel, lebo tá v konečnom dôsledku znižuje zamestnanosť žien, ale je to veľmi senzitívna politická téma,“ upozorňuje politológ z Univerzity Komenského Zsolt Gál. „Na akéhokoľvek politika, ktorý by chcel rodičovskú dovolenku skrátiť, začnú populisti útočiť, že je sociálny netvor, ktorý chce zle matkám. Realisticky je na Slovensku veľmi malá šanca na zmenu,“ podotýka Gál.
Jediný výdobytok?
„Koncept rodičovskej dovolenky do troch rokov dieťaťa má korene v súvislosti s jasľami ako zdravotníckym zariadením, týždennými jasľami a detskými domovmi,“ vysvetľuje Beáta Sedláčková z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie.
No pripája aj výčitku, že v týchto zariadeniach bola síce poskytovaná „maximálna zdravotná starostlivosť a naplnenie biologických potrieb“, ale zabúdalo sa na ich psychické potreby. Deťom podľa nej chýbali dospelí, ktorí by im venovali skutočnú pozornosť.
Preto psychologička Sedláčková považuje trojročnú rodičovskú dovolenku za dobré riešenie. No sú aj rodiny, ktoré potrebujú flexibilný prístup, a mala by byť k dispozícii široká škála možností starostlivosti o deti. „Každé dieťa a každá rodina sú jedinečné, majú rôzne potreby a je to tak v poriadku,“ prízvukuje.
Kuruc zo združenia Pracujúca chudoba je presvedčený, že dĺžka rodičovskej dovolenky nebráni ani matke, ani otcovi v nadväzovaní sociálnych kontaktov. Ale ani v rozhodnutí, aby sa vrátili skôr do práce. „Zároveň je to jeden z mála silných sociálnych výdobytkov Slovenska a naozaj nevidím dôvod, prečo by sme sa ho mali vzdávať. To, čo rodičia potrebujú, sú dostupné škôlky cenovo aj geograficky a flexibilný pracovný čas, aby vedeli zosúladiť pracovný život s rodičovstvom,“ hovorí Kuruc.
Dnes môže rodič časť starostlivosti preniesť hoci na starú mamu, prípadne na jasle. Pracujúci alebo študujúci rodič môže čerpať príspevok na starostlivosť o dieťa v maximálnej výške 280 eur mesačne. Tento sa ale podľa analytika Ďuranu využíva minimálne. „Do istej miery to spôsobuje aj nedostatok služieb starostlivosti o dieťa,“ tvrdí.
„Existencia nejakej časovej hranice vytvára niečo ako kultúrny zvyk a v spoločenskej diskusii sa považuje za normálne ostať doma do troch rokov dieťaťa. Mnohé matky argumentujú, že čas strávený s dieťaťom v rannom detstve je kľúčový. Toto síce nebolo dostatočne preukázané, ale ťažko sa nájde politik, ktorý by si trúfol matky presviedčať, že sa mýlia,“ poznamenal pre Pravdu Ďurana. Sedláčková mu však oponuje, že vhodný čas návratu rodiča do práce je veľmi individuálny. „Niektoré deti nie sú zrelé pre pobyt v kolektíve ani v štyroch rokoch a rodičovskú dovolenku je potrebné predĺžiť,“ hovorí. Dieťa si podľa nej potrebuje v rannom veku vytvoriť vzťah s osobou, ktorá reaguje na jeho potreby a venuje mu aktívnu pozornosť. „Rodič sa však môže dieťaťu venovať aktívne a kvalitne aj kratší čas, po návrate z práce,“ upozorňuje.
Náklady štátu
Podľa analytika Ďuranu OECD trochu naivne predpokladá, že ženy vo svojom živote maximalizujú len svoj pracovný príjem. „Život má aj nepeňažný rozmer – čo matky do značnej miery dokazujú práve tým, že sa do práce nevracajú hneď, keď môžu. Ony veľmi dobre vedia, čo dlhá prestávka spraví s ich budúcim príjmom a možnosťami,“ tvrdí.
Zároveň sa podľa neho politické strany na Slovensku predbiehajú v tom, ktorá poskytne matkám viac výhod a finančných prostriedkov. „To, pochopiteľne, znižuje motiváciu na návrat do práce,“ podotkol. Na rodinu s dvoma deťmi, v ktorej obaja rodičia na začiatku zarábajú priemernú mzdu, vynaloží štát podľa prepočtov INESS za päť rokov vyše 63-tisíc eur na dávkach, príspevkoch, daňovom bonuse či sociálnom a zdravotnom poistení.
„Ruka v ruke s debatou o kratšej rodičovskej dovolenke by sa však malo diskutovať o opatreniach na podporu mladých rodín a osamelých rodičov,“ pripomína psychologička Sedláčková. Je podľa nej veľmi dôležité rozširovať pracovné možnosti pre matky, podporovať skrátené pracovné úväzky, umožňovať prácu z domu.
„Rodičia potrebujú aj podporu po návrate do zamestnania. Matky alebo otcovia na rodičovskej dovolenke, ktorých nenapĺňa byť doma tri roky, prichádzajú o svoje pracovné možnosti a trápi ich nedostatok finančných prostriedkov, nie sú dobrým riešením pri starostlivosti o dieťa. Dieťa potrebuje najmä spokojných rodičov. Nie je vhodné ani porovnávanie v spoločnosti, či sú lepší tí rodičia, ktorí pracujú, alebo tí, ktorí sú s deťmi doma,“ vysvetľuje Sedláčková.
Konečná z Únie materských centier upozorňuje na nedostatok jaslí a materských škôl. Ďurana aj Sedláčková jej dávajú za pravdu. Zhodujú sa, že takéto zariadenia by mohli byť v priestoroch u zamestnávateľa. „Nedostatok škôlok nie je celoslovenský problém, ale problém veľkých miest,“ poznamenáva Ďurana.