Opakované znižovanie výšky štátnej dotácie a zvýšenie cien energií prichádzajú v čase, keď musia univerzity zvládnuť návrat k prezenčnej výučbe, naplnenie požiadaviek nových akreditačných štandardov v podobe vnútorného systému kvality a prípravu zmien v systémoch vnútornej správy.
Univerzita Komenského (UK) a Slovenská technická univerzita (STU) preto vyzývajú Národnú radu, aby zvážila negatívny potenciál súbehu dosahov navrhovanej novely zákona o vysokých školách a silných ekonomických reštrikcií v oblasti vysokých škôl na slovenskú spoločnosť, informovala hovorkyňa UK Lenka Miller. Parlament má o novele zákona začať rokovať na februárovej schôdzi.
Slovenské univerzity v roku 2022 dostanú zo štátneho rozpočtu o 27 miliónov eur menej ako vlani, pričom ďalších 18 miliónov je v rozpočte viazaných na excelentné pracoviská. Priamu podporu excelentných pracovísk obidve bratislavské univerzity vítajú, malo by však podľa nich ísť o dodatočné zdroje, nie viazanie existujúcej dotácie.
Poukazujú aj na ďalší problém, ktorým je prudký nárast cien energií a materiálov, ktoré komplikujú bežnú prevádzku univerzít a výrazne ohrozujú aj rozbehnuté projekty európskej úrovne. „Podľa prvotných výpočtov chýba verejným vysokým školám viac ako 12 miliónov eur iba na energie. UK zaplatí tento rok na energiách o vyše päť miliónov eur viac ako počas minulého roka,“ uviedla Miller. K znižovaniu dotácie a radikálnemu nárastu cien energií sa pridávajú výpadky príjmov z podnikateľskej činnosti v dôsledku pandémie.
Univerzity tvrdia, že ich čaká škrtanie rozvojových projektov a rekonštrukcií, zvyšovanie cien za bývanie na internátoch, rušenie študijných programov a prepúšťanie zamestnancov.
„Výpadok financovania verejných vysokých škôl môže spôsobiť nenávratné škody celej slovenskej spoločnosti. Ak raz niektorý odbor či program zanikne v dôsledku ekonomických reštrikcií, pravdepodobne sa ho už nikdy nepodarí obnoviť. To platí predovšetkým pre veľkostne lokálne odbory, ktoré sú však v slovenských podmienkach nezastupiteľné. Ak raz zaniknú, na Slovensku sa už nebudú dať študovať vôbec, čo spôsobí iba ďalší odlev slovenských študentov do zahraničia, no i zákonitú absenciu internacionalizácie, keďže ani k nám nebudú prichádzať zahraniční študenti,“ povedal rektor UK Marek Števček. Zároveň dodal, že politici deklarovali túžbu reformovať vysoké školy. „V takýchto podmienkach sa však nedá zabezpečiť rozvoj, len bojovať o holé prežitie,“ uviedol.
Rektor STU Oliver Moravčík poznamenal, že univerzita začala rok 2022 v rozpočtovom provizóriu. „Toto nie je dobré východisko na zlepšovanie kvality. Vyzývame ministerstvo školstva a vládu SR, aby zabránili destabilizácii akademického prostredia,“ povedal.
Obavy o situáciu verejných vysokých škôl okrem rektorov STU a UK vy vyjadrili aj všetky tri reprezentácie vysokých škôl – Rada vysokých škôl, Slovenská rektorská konferencia aj Študentská rada vysokých škôl.
Čítajte viac POLEMIKA: Novela vysokoškolského zákona