Pred Úradom vlády SR sa v stredu napriek veľmi nepriaznivému počasiu stretlo 200 predstaviteľov 61 regionálnych združení z každého kúta Slovenska. „O nás bez nás. Samospráva je partner, nie lokaj,“ upozorňovali na transparentoch zástupcovia samospráv.
„Je tu obrovské sociálne napätie, ktoré je ešte umocnené koronakrízou. V mnohom už teraz kopírujeme roky ekonomickej krízy z roku 2009. Žijeme v dobe neistoty a napätia,“ upozorňuje Michal Kaliňák, generálny sekretár Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).
„Uvedomujeme si, že to, čo dnes dokáže spoločnosť priviesť k stabilite a bežnému štandardu, je kvalitný sociálny dialóg. Podceňovaním sociálneho dialógu a nezáujmom o fakty a dodržiavanie procesov táto vláda porušuje vlastné programové vyhlásenie,“ upozornil Kaliňák s tým, že mnohé problémy tejto vlády sú však aj dedičstvom ich neriešenia v minulosti.
Matovič pripisuje nespokojnosť pandémii
Líder najsilnejšieho parlamentného hnutia OĽaNO a minister financií Igor Matovič za nespokojnosť občanov zodpovednosť až v takej veľkej miere necíti a za protestnú náladu v spoločnosti viní hlavne pandémiu.
„Sám sa čudujem, koľkí aj z mojich reálnych priateľov sa zrazu vydali na zvláštne mentálne cesty a veria hocičomu,“ povedal po rokovaní vlády. „Covid nám jednoducho nepomáha. Dva roky sa tu trýznime, nežijeme slobodne a nosíme masky na tvári. Už to asi nikoho nebaví. Každý by chcel nádych slobody a tým sa situácia vyhrocuje,“ poznamenal expremiér.
Cieľom protestného zhromaždenia ZMOS ale bolo poukázať na hrozby konkrétnej legislatívy, ktorá výrazne ovplyvní činnosť miest a obcí, ich ekonomiku a bude mať negatívne dosahy na kvalitu života ľudí v mestách a obciach. Žiadajú stiahnutie stavebného zákona z rokovania parlamentu, zrušenie nedávno novelizovaného financovania neverejných škôl a školských zariadení a tiež zmenu spôsobu financovania sociálnych služieb.
ZMOS tvrdí, že ich požiadavky štát ignoruje a poukazuje na to, že diskusia je iba formálna. „Legislatívny postup je neraz v nesúlade s legislatívnymi pravidlami, sociálny dialóg je sprevádzaný ľahkovážnym prístupom zo strany kompetentných a vláda a parlament prichádzajú so zákonmi, ktoré sú pre miestnu územnú samosprávu a jej obyvateľov nebezpečné,“ upozornil ZMOS.
Matovič: Vyšší plat? Nikomu
Finančným požiadavkám viacerých sektorov verejnej správy sa Matovič zatiaľ vyhovieť nechystá. „Či je počasie dobré alebo zlé, ministerstvo financií musí strážiť zdravie verejných financií. Ktokoľvek by chcel mať viac. Ja by som chcel, aby sme v prvom rade pridali tým, ktorí majú najmenej. Napríklad zamestnancom sociálnych služieb, ktorí sa starajú o dôchodcov. Títo ľudia robia mnohokrát skoro za minimálne mzdy,“ poznamenal v stredu.
Napriek tomu nepridá ani im. Matovič pritom priznal, že minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) pravidelne prichádza na rokovanie koaličnej rady s návrhom na zvýšenie miezd pre zamestnancov sociálnych služieb. „Keďže platí, že keď pýtaš, musíš povedať, komu zobrať alebo prísť s iným riešením, je to veľmi náročné,“ vysvetlil Matovič.
Minister financií má však plán. „Bol by som rád, aby sme sa v prvom rade pozreli, kto má najmenej a je najviac podhodnotený v porovnaní s civilizovaným svetom. Útvaru hodnoty za peniaze som preto zadal úlohu, aby zabezpečili porovnanie platov pri všetkých profesiách platených zo štátneho rozpočtu s krajinami EÚ. Aby sme mali veľké porovnanie platov zamestnancov verejnej správy v nadväznosti na priemernú mzdu v danej krajine,“ odpovedal minister financií na otázky Pravdy.
„Mojím cieľom je, aby sme ľuďom v danom odvetví garantovali zvyčajnú priemernú mzdu v EÚ,“ povedal minister financií s tým, že porovnanie platov profesií by mohlo byť hotové maximálne do dvoch mesiacov. „Potom si sami musíme povedať, ako budeme platiť štátnych zamestnancov a komu prispieť navyše,“ dodal Matovič.
Nespokojní učitelia a zdravotníci
Na nedodržiavanie predvolebných sľubov vládnych strán sa sťažujú aj zamestnanci v školstve. Výdavky na vzdelávanie, vedu, výskum a šport totiž patria dlhodobo medzi najnižšie v Európskej únii. Koaličné strany preto opakovane zdôrazňovali potrebu zlepšenia podmienok v školstve a sľubovali zvýšenie učiteľských platov o 10 percent.
Realita je však iná. Tohtoročný štátny rozpočet počíta len s trojpercentnou valorizáciou miezd, čo zďaleka nedosahuje ani len mieru inflácie, a aj to až od júla. Neochotu prijať systémové riešenie chce vládna garnitúra prekryť jednorazovým bonusom 350 eur. Pritom podľa odhadov môže na konci roku 2022 chýbať až 1 300 učiteľov.
Pedagógovia preto už od decembra, keď Matovičov štátny rozpočet na rok 2022 schvaľoval parlament, hrozia štrajkom. „Sme si vedomí ekonomických limitov štátu, no aktuálny postoj vlády k financovaniu, osobitne k platom zamestnancov, nás uráža aj spôsobom, aj ponukou,“ poznamenala vtedy napríklad Asociácia riaditeľov štátnych gymnázií.
Po dvoch náročných rokoch pandémie sa ocenenia nedostáva ani zamestnancom v zdravotníctve. V nemocniciach dlhodobo chýbajú lekári a sestry. Viaceré združenia zdravotníkov však už niekoľko mesiacov upozorňujú, že po pandémii môže dokonca nastať hromadný odchod ďalších zdravotníkov. Veľká časť lekárov a sestier vraj buď opustí svoje profesie, alebo odídu pracovať do zahraničia.
Vláda si to dobre uvedomuje. „My sme odhodlaní do toho investovať a spraviť zo zdravotníctva klenot, aby mali ľudia kvalitnú zdravotnú starostlivosť,“ vyhlásil premiér Eduard Heger (OĽaNO) po vianočnej návšteve Univerzitnej nemocnice Bratislava v Ružinove.
Aj v zdravotníctve ale vládny kabinet zvolil nesystémové opatrenie. V decembri 2021 vláda zdravotníkom schválila jednorazový finančný príspevok v hodnote 350 eur ako poďakovanie za ich prácu, ktorý získalo zhruba 95-tisíc zdravotníckych pracovníkov. Rovnaký príspevok vláda navyše odklepla aj pracovníkom v sociálnych službách, ktorých je pre slabé finančné ohodnotenie tiež stály nedostatok.
O riešení situácie v zdravotníctve bude vo štvrtok s Hegerom hovoriť aj Peter Visolajský, lekár z nitrianskej nemocnice, ktorý je zároveň členom Ústredného krízového štábu a predsedom Lekárskeho odborového združenia.
„Sú rôzne možnosti, ako vieme ‚pritvrdiť‘ a zdôrazniť to, že nie sme takí nepotrební, ako to je prezentované,“ priznal pre Pravdu predseda Základných odborových organizácií Lekárskeho odborového združenia Miroslav Mendel.
Všetko sa bude odvíjať od toho, ako dopadne plánované stretnutie, následne sa bude postupovať ďalej. Mendel podotkol, že aj výpovede sú jedným z variantov, ktorý je na stole. Naopak, štrajkom by podľa neho nič nedosiahli. „Najmä za súčasnej garnitúry, ktorá ignoruje nielen zdravotníkov, ale vôbec všetok hlas, ktorý ide zdola,“ dodal Mendel.