Bez peňazí vysoké školy padnú na kolená

Verejné vysoké školy by mali tento rok dostať zo štátneho rozpočtu o 27 miliónov eur menej ako vlani.

08.02.2022 07:00
SR Bratislava STU študenti vynálezy prezentácia... Foto: ,
Zníženie dotácií priškrtí aj financovanie projektov vysokých škôl. Na snímke študenti Slovenskej technickej univerzity.
debata (24)

„Ďalších 18 miliónov eur v rozpočte je viazaných len na excelentné pracoviská, čiže ich nemôžeme použiť na krytie iných nákladov,“ upozorňuje hovorkyňa Univerzity Komenského Lenka Miller. Do toho prichádza zvyšovanie cien energií a pre zlú pandemickú situáciu univerzitám vypadli aj príjmy z internátov a jedální. Vysoké školy tak bojujú o vlastnú prevádzku, musia šetriť na elektrine, kúrení a pozastavujú niektoré plánované projekty.

„Návrh rozpisu dotácie bol zverejnený tesne pred Vianocami, termín na pripomienkovanie začiatkom januára. V rámci neho ministerstvo školstva dostalo pripomienky od všetkých reprezentácií vysokých škôl. Výsledok zapracovania týchto pripomienok ministerstvo nekomunikovalo a finálne znenie metodiky nateraz nezverejnilo,“ uviedol pre Pravdu hovorca Slovenskej technickej univerzity Juraj Rybanský.

Minister školstva Branislav Gröhling tvrdí, že jeho rezort momentálne diskutuje o financovaní vysokých škôl s ministerstvom financií: „Stretávame sa niekoľkokrát do týždňa. Neskôr vo februári by sme mali mať stretnutie aj so zástupcami vysokých škôl."

Nevyhnú sa prepúšťaniu

O znižovaní dotácií rozhodla vláda na základe Revízie výdavkov vo verejnej správe na roky 2021–2023. Zároveň však novela vysokoškolského zákona, ktorá je momentálne v parlamente, zavádza financovanie univerzít na základe výkonu.

Podľa ministerstva školstva to má fungovať tak, že každá škola sa vo výkonnostnej zmluve zaviaže do dvoch rokov splniť konkrétne kritériá kvality. Keď ich splní, rezort jej vyplatí konkrétnu sumu. Kvestorka Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre Ľubica Ehrenholdová však podotkla, že stále nie sú známe podrobnosti a dá sa predpokladať, že ak na finančné krytie výkonnostných zmlúv nebudú vyčlenené dodatočné zdroje, príjmy vysokých škôl sa budú naďalej prepadať. Dotácie sa totiž znižovali už v roku 2021.

Takmer trojnásobné zvyšovanie cien elektriny a plynu v tomto roku si podľa Ehrenholdovej vyžiada dodatočných 788-tisíc eur. „Kvôli vyšším cenám energií sú už od novembra 2021 na univerzite zavedené úsporné energetické opatrenia, najmä útlmový režim vykurovania a optimalizácie parametrov pre dodávku a distribúciu elektrickej energie. V bazéne sme zaviedli blokovú výučbu a je vydaný interný predpis pre zamestnancov a študentov na opatrenia, ktorých cieľom sú úspory energií a znižovanie neproduktívnych nákladov," hovorí.

Univerzita zatiaľ pozastavila plánované investičné projekty a výdavky obmedzila na zabezpečenie nevyhnutných prevádzkových potrieb. Univerzita už minulý rok musela prepustiť niektorých zamestnancov, prípadne im znižovať mzdy. Veľký priestor na úspory kvestorka už nevidí a myslí si, že prepúšťanie bude musieť pokračovať. Ďalšie peniaze však pôjdu na odstupné a odchodné pedagógov a iných prepustených pracovníkov.

Zaniknú niektoré odbory?

Hovorkyňa Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach Zuzana Bobriková hovorí, že oproti roku 2020 už škola prišla celkovo o 3,9 milióna eur zo štátneho rozpočtu. „Klesli sme konkrétne zo 16,4 milióna v roku 2020 na 12,5 milióna v roku 2022,“ priblížila. Dodatočné prostriedky sa snažia získavať zo štrukturálnych fondov. „Neustále znižujeme potrebu energií, pripravujeme projekty na znižovanie energetickej náročnosti budov v univerzitnom areáli,“ tvrdí. Bobriková však podotýka, že zvýšenie cien energií univerzitu napriek tomu zasiahne. „Rozdiel budeme musieť vykryť zo zdrojov, ktoré by sme inak použili na rozvoj univerzity, na investície do rôznych stavebných prác, rekonštrukcie priestorov, opráv prístrojov a nového vybavenia,“ tvrdí s tým, že kvôli zníženej dotácii nebude univerzita môcť realizovať mnohé naplánované investície. Prorektorka Akadémie umení v Banskej Bystrici Barbora Špániková predpokladá, že vysoká škola minie tento rok na energiách o 95-tisíc eur viac ako v minulom roku. Šetriť bude znižovaním spotreby a nevyhne sa ani prepúšťaniu a navyšovaniu práce ďalších zamestnancov. Počas pandémie mala pritom akadémia viac ako 69-tisícový výpadok príjmov z podnikania, činnosti internátov a podobne. Výdavky sa v dôsledku koronavírusu zvýšili takmer o 54-tisíc.

Slovenská technická univerzita podľa jej hovorcu Juraja Rybanského od začiatku roka funguje v rozpočtovom provizóriu a hoci prijíma opatrenia, aby dosiahla čo najvyššiu efektívnosť, tieto pri znižovaní dotácie a zvyšovaní cien nebudú stačiť ani na udržanie existujúceho výkonu. „Nehovoriac o rozvojových projektoch,“ potvrdzuje Rybanský. Hovorí, že ak sa situácia bude vyvíjať týmto spôsobom, dôsledky môžu byť ešte horšie. „Nateraz univerzita neuvažuje o zrušení niektorých študijných odborov, ale pri pokračujúcom zhoršovaní ekonomickej situácie sa to nedá vylúčiť,“ upozornil.

Podobný scenár hrozí aj na Univerzite Komenského. Platí to predovšetkým pri menších odboroch. „Niektoré sú však v slovenských podmienkach nezastupiteľné. Ak raz zaniknú, na Slovensku sa už nebudú dať študovať vôbec,“ varuje hovorkyňa Miller.

© Autorské práva vyhradené

24 debata chyba
Viac na túto tému: #školstvo #VŠ #vysoké školy