Omikron už nenaháňa strach. Stropkov či Svidník majú vrchol za sebou

Kým na severe Slovenska sú niektoré okresy už za vrcholom omikronovej vlny, zvyšok krajiny sa k nemu ešte len blíži. Každý druhý PCR test je pozitívny a za posledných päť dní pribudlo 94-tisíc novonfikovaných.

, 07.02.2022 06:43
Prešov, nemocnica, triážny stan Foto: ,
Triážny stan postavený v areáli Fakultnej nemocnice J. A. Reimana v Prešove 5. februára 2022.
debata (68)

„Priemerne máme 170 covidových výjazdov denne. V druhej vlne sme mali aj 450,“ hovorí prezident Slovenskej komory zdravotníckych záchranárov František Majerský. Pacienti podľa neho majú teploty, doma im záchranári podajú infúziu, dostanú lieky na kontrolovanie teploty. „Nie každého vezieme do nemocnice. Je to vidno aj na hospitalizáciách,“ spresňuje. Šéf záchranárov očakáva, že vrchol omikronovej vlny príde do 14 dní.

Od začiatku vlaňajšieho novembra, teda od nástupu tretej vlny, bolo minimum covidových pacientov 21. januára. Vtedy bolo podľa údajov iniciatívy Dáta bez pátosu na reprofilizovaných lôžkach 1 350 pacientov, momentálne je ich takmer dvetisíc. Pacientov, ktorých dostala na lôžko delta, podľa ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nom. OĽaNO) striedajú noví s omikronom. No napríklad Univerzitná nemocnica Bratislava v piatok zatvorila covidové oddelenie na Kramároch. Tvrdia, že nápor pacientov dokážu zvládať.

Hospitalizácie však zatiaľ rastú najmä v Prešovskom a Žilinskom kraji. Podľa údajov iniciatívy Veda pomáha je najobsadenejšie covidové oddelenie v okrese Tvrdošín. Hospitalizovaných je tam 41 pacientov a voľné sú len štyri lôžka. Ostatné nemocnice sú zaplnené zhruba na tretinu a polovica pacientov je staršia ako 65 rokov, 630 z nich je neočkovaných a 270 má dve dávky. Z údajov Národného centra zdravotníckych informácií nie je zrejmé, koľko pacientov má aj posilňujúcu dávku.

„Čísla novoinfikovaných seniorov sú skutočne veľké, takéto počty sme nemali ani pri delte,“ upozorňuje analytik Ivan Bošňák z projektu Dáta bez pátosu. Nemyslí si však, že by nemocnice mali kolabovať. „Počty obsadených lôžok rastú, no skôr idú hore tie, kde pacienti nepotrebujú kyslík,“ ozrejmil Bošňák.

Ešte v decembri chcel štát stavať núdzové, tzv. poľné nemocnice. S obavami sa očakávalo, že už začiatkom februára bude v nemocniciach štyritisíc pacientov a na vrchole vlny až šesťtisíc. Obavy sa však zatiaľ nepotvrdili a namiesto núdzových zariadení vyrástli pred nemocnicami triážne stany. V nich pacientov rozdeľujú podľa toho, akú liečbu potrebujú. Bielu, teda bežnú, alebo červenú, covidovú. Vzhľadom na počet infekčných pacientov v nemocniciach chce rezort zdravotníctva obnoviť bielu medicínu.

To znamená, že by sa spustila plánovaná, dosiaľ odkladaná operatíva. Podľa informácií denníka Pravda chce minister zdravotníctva ešte tento týždeň presadiť spustenie operatívy. Tá by sa mala začať čím skôr, v čo najväčšom rozsahu a tam, kde to počet pacientov s covidom dovolí. Príkaz obmedziť bielu medicínu vydal Lengvarský 16. novembra. Odvtedy sa v nemocniciach sústredili na covid, akútne stavy a onkologických pacientov.

Kde sú výpadky?

Očakávalo sa, že počas štvrtej vlny budú vypadávať základné služby. Bude nedostatok benzínu na čerpacích staniciach, nedoložené regály či neodvezené smeti. Scenáre humanitárnej krízy sa zatiaľ nenaplnili.

Absentizmus, teda neprítomnosť na pracovisku, má podľa analytika Bošňáka celoročný priemer 3,4 percenta. Pri kontaktných povolaniach môže dosiahnuť 15 až 20 percent. „Takéto výpadky sme nikdy ani nepocítili. Ľudia chodia do práce aj chorí, nemôžu si to dovoliť,“ zdôrazňuje. „Pred rokom, v druhej vlne sme mali desaťtisíce infikovaných ľudí. Mali fakt covid a reálne sa nemohli dostať do roboty. Dnes to však už nehrozí,“ dodáva.

Bošňák pripomína, že pri chrípkových epidémiách boli výpadky v podnikoch aj dvadsať percent. "Pracoval som v dopravnom podniku. Pri chrípke sme mali na dva týždne takéto výpadky,“ podotýka. Záchranár Majerský konštatuje, že veľa pacientov covid už prekonalo a vedia, čo majú robiť. Pripomína, že časť pacientov už protilátky má a časť pacientov je zaočkovaná. „V nemocniciach sú skôr starší pacienti s pridruženými chorobami,“ reaguje.

Výjazdy sanitiek podľa neho rásť budú a upozorňuje, že sa veľmi neoplatí porovnávať priebeh omikronu v krajinách Európskej únie. „Pacienti tam nezomierali, ale na rozdiel od nás majú vyššiu mieru zaočkovanosti. Ako to zasiahne Slovensko, nedokáže predpovedať nikto,“ krúti Majerský hlavou. Rezort zdravotníctva preto chystá navýšenie nemocničných kapacít v kúpeľných zariadeniach. Šéf záchranárov však verí, že to nebude potrebné. „Pacienti sa dokážu vyliečiť aj doma. Sú antibiotiká, lieky proti teplote a bolesti,“ hovorí.

Podľa záchranára a prezidenta Slovenského Červeného kríža Viliama Dobiáša okresy Stropkov či Svidník už vrchol štvrtej vlny dosiahli. „Omikron vyžaduje tak tretinu hospitalizácií v porovnaní s deltou. Keď ľudia volajú záchranku, tak lekári im nespravia nič iné, čo by si nemohli spraviť sami doma,“ ozrejmil Dobiáš.

Podobne ako Majerský zdôrazňuje lieky proti teplote, proti kašľu, tekutiny a vitamíny. „Nie je to chrípka, ale liečba je rovnaká. Omikron už nie je niečo mimoriadne,“ pripomína.

Svetlo na konci tunela

„Veľa ľudí už imunitu má, veľa ľudí je poučených, veľa z nás si bude dávať pozor. Vírus z filozofického hľadiska nemôže nad nami zvíťaziť. Ľudský genóm je oveľa komplikovanejší a je naučený, aby sa tomu bránil,“ pripomína virológ Jaromír Pastorek, bývalý predseda Slovenskej akadémie vied.

Prízvukuje, že „vírusy mutujú ako divé“. „Človek má reparačný systém, ktorý hlási, že sa niečo stalo a musí sa to opraviť. Vírusy to nemajú a nakoniec sa samy pohltia,“ ozrejmil.

Ako príklad uvádza vínne kvasinky. „Keď majú dostatok cukru, tak budú vyrábať alkohol. Nakoniec ho vyrobia toľko, že sa alkoholom zabijú,“ dodal. Tvrdí, že pri vírusoch je to tak, že čo je slabšie, prežije dlhšie. „Silný vírus zabíja hostiteľa a potom sa nemá ako šíriť,“ vysvetlil.

Počet hospitalizovaných je podľa Pastoreka ako-tak stabilný, no upozorňuje, že infekcia je všade. „Toto je to svetlo na konci tunela. Po čase sa z tej choroby vyvinie obyčajný koronavírus, ktorý tu bol stovky rokov predtým a ktorý sme neriešili. Prežili sme,“ dodal.

© Autorské práva vyhradené

68 debata chyba
Viac na túto tému: #koronavírus
Flowers