Väčšina rómskej osady v Plaveckom Štvrtku sa nachádza v bezpečnostnom pásme plynovodu. Postupom času sa rozširovala čoraz bližšie k plynovodu a niekoľko obydlí dnes stojí už aj v jeho ochrannom pásme. Ani v jednej zóne sa nesmie stavať bez súhlasu prevádzkovateľa siete. Prístrešky tam pribúdali aj bez povolenia obce, navyše na cudzích pozemkoch.
Prvé dva domy
„Vítam, že niektorí začali svoje stavby odstraňovať. Verím, že to bude pokračovať,“ reagoval starosta obce Radoslav Benkovič s tým, že Plavecký Štvrtok sa o to snaží dlhé roky. O tom, čo je s rodinami z rozobraných domov, informácie nemá. O búraní druhej stavby sa dozvedel náhodou. „Keď som šiel okolo autom, všimol som si rozobratú strechu,“ dodal.
Podľa neho ide o výsledok práce mnohých zainteresovaných, dosiaľ však chýbala politická vôľa, ktorá sa konečne našla. Nepriamo nás odkázal na ministerstvo hospodárstva, pod ktoré spadá aj plynárenstvo. Na jeho pôde vznikla začiatkom roka 2021 medzirezortná pracovná skupina, ktorá sa zaoberá situáciou v Plaveckom Štvrtku.
Informáciu o odstraňovaní domov priniesol minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) na sociálnej sieti 1. februára. „V Plaveckom Štvrtku odstraňujú už druhý dom, ktorý bol nelegálne postavený nad plynovodom. Neverili by ste, koľko roboty je okolo toho, aby sa jednoducho začal dodržiavať zákon. Teraz sa však ukázalo, že zákony platia. Aj pre tých, ktorí si mysleli, že zrovna pre nich nie,“ okomentoval.
„Prvá rodina po dlhodobom dohováraní a napokon vydaní súdneho rozhodnutia (o odstránení stavby, pozn. red.) pochopila, že pre vlastnú bezpečnosť tam už ostať nemôže, a odsťahovali sa k príbuzným. Majiteľ druhej budovy ju rozobral svojpomocne. Stav bol taký vážny, že ak by tak neurobili, zasiahla by polícia a museli by ísť tak či tak,“ povedala hovorkyňa rezortu Katarína Matejková. Ďalšie podrobnosti o dotknutých rodinách nespresnila.
Rodina sa vrátila do osady
Prvej rodine so štyrmi deťmi pomáhalo s hľadaním nového bývania občianske združenie Armáda spásy na Slovensku, ktoré v komunite pôsobí od roku 2014. O intervenciu ich požiadala spoločnosť Nafta. Patrí do portfólia spoločnosti SPP Infrastructure, ktorá spravuje plynárenskú infraštruktúru v krajine
„Vždy to bude emočné, keď budete búrať strechu nad hlavou. Tí ľudia sú zranení a určite bojujú s mnohými vecami, ale cieľom bolo, aby sa to realizovalo v pokoji,“ priblížil Josef Knoflíček, dôstojník zodpovedný za prácu Armády spásy na Slovensku. V prvom prípade rodina na výber veľmi nemala, keďže o odstránení stavby už právoplatne rozhodol súd.
„Bolo to bez náhrady a na náklady majiteľov domu. Ak by to sami nezbúrali, búralo by sa za asistencie polície a situácia v Plaveckom Štvrtku by sa zhoršila,“ doplnil Knoflíček s tým, že celá rodina by tak mohla skončiť na ulici. Nájsť ubytovanie pre rómsku rodinu je podľa neho veľký problém.
„Skúšame ubytovávať rómske rodiny v nájomných bytoch a nie je to možné. Pretože sú to Rómovia, tak pre nich nezoženieme komerčný prenájom,“ prezradil dôstojník. Napriek súdnemu rozhodnutiu nikto netrval v prípade šesťčlennej rodiny na okamžitom odstránení ich domu. Prednosť dostalo kompromisné riešenie, rodine pomohli aj finančne.
„Po prvom dome už nie je ani pamiatka. Rodina si kúpila inú stavbu v osade,“ spresnil Knoflíček s tým, že prihliadať sa muselo aj na miestne vzťahy. Rodine pomohli nový domov upraviť. Potrebovala si v ňom tiež dorobiť kúpeľňu.
Osemsto ľudí
V druhom prípade sa o dom delil otec so synmi, ktorí však v osade nebývajú. Rozhodnutie o odstránení stavby sa týkalo len tej časti, ktorá podľa Knoflíčka zasahuje do najohrozenejšieho pásma. Keďže bola neobývaná, staršieho pána netreba nikam presúvať. Zostáva tam, kde žil doteraz.
Knoflíček upozorňuje na fakt, že synovia sa do búrania pustili ešte predtým, ako k tomu boli súdom donútení. Na rozhodnutie sa v súčasnosti podľa neho čaká ešte v treťom prípade. Čo bude s ďalšími obydliami v ochrannom pásme, Knoflíček hovoriť nechce, keďže ide o veľmi citlivú vec.
V bezpečnostnom pásme však stoja ďalšie domy. V prípade havárie by boli ohrozené tiež. „Ešte sa budú riešiť, v akom rozsahu budú alebo nebudú môcť zostať na tomto území. V žiadnom prípade sa tam však nesmie nič stavať,“ dodala hovorkyňa rezortu hospodárstva Matejková. Starosta odhaduje, že v osade dnes môže byť asi 150 domácností. Na malej rozlohe sa tiesni zhruba 800 ľudí.
Obec už roky upozorňuje, že v lokalite by mohlo dôjsť k tragédii, nevylučuje ani explóziu. Rezort hospodárstva pripomenul, že aj napriek tomuto riziku trvá proces vysťahovania dlho.
Prestala by existovať
Bezpečnostný analytik Radovan Bránik, ktorý v osade istý čas pôsobil, podotkol, že i keď ide o nelegálne stavby, ich odstránenie sa musí riadiť zákonom. Bránik prišiel do osady v prvej polovici roku 2020 na podnet Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity, keď tam eskaloval generácie trvajúci konflikt medzi znepriatelenými rómskymi klanmi. Veľmi rýchlo vtedy podľa svojich slov zistil, že oveľa väčším bezpečnostným rizikom je existencia osady na plynovode ako naštrbené medziľudské vzťahy.
Pokiaľ je plynovodné potrubie uložené podľa predpisov a sú dodržané pásma, výraznejšia hrozba pre jeho prevádzku by mohla podľa Bránika spočívať v prírodných vplyvoch. Prípadne by mohla súvisieť s technologickým zastaraním potrubia. V prípade osady v Plaveckom Štvrtku je podľa neho nazhromaždených niekoľko faktorov. „Pravdepodobnosť nejakého incidentu nebola na Slovensku nikdy vyššia ako na tomto konkrétnom mieste,“ dodal bezpečnostný analytik.
Zdôraznil, že množstvo ohrozených ľudí explóziou alebo masívnym únikom plynu sa v prípade záhorskej dediny ráta na stovky ľudí. „Pri explózii nie je problém len samotný plameň. Problém je, že ide o taký typ tepla, ktoré dokáže na niekoľko desiatok až stoviek metrov roztápať predmety,“ vysvetlil Bránik s tým, že osada by jednoducho prestala existovať.
Denník Pravda sa ministerstva hospodárstva pýtal, či eviduje pozdĺž trasy plynovodu podobný problém so stavbami v jeho ochrannom či bezpečnostnom pásme ako v obci na Záhorí. „Na Slovensku je mnoho iných čiernych stavieb. Okrem tých v Plaveckom Štvrtku nikomu nehrozí, že môžu vybuchnúť,“ dodala Matejková.