Spomínate si, ako ste sa zoznámili s Eduardom Kukanom?
Prvýkrát som ho videl v roku 1990, ale vtedy sme sa ešte nezoznámili. Rozhodlo sa, že bude československým stálym predstaviteľom pri Organizácii Spojených národov. Zoznámili sme sa v roku 1993, keď som s vtedajším ministrom zahraničných vecí Jozefom Moravčíkom prišiel na zasadnutie Valného zhromaždenia OSN. Od prvej chvíle som obdivoval eleganciu Eduarda Kukana. Bol prototypom diplomata. Túto náročnú profesiu zvládal s nadhľadom a rozvahou a zároveň so zmyslom pre humor. Neskôr sa stal počas Moravčíkovej vlády ministrom. A naša najintenzívnejšia spolupráca sa začala po páde Vladimíra Mečiara v roku 1998. Ponúkol mi pozíciu šéfa kabinetu. Takmer tri roky som bol jeho najbližším spolupracovníkom.
Prečo si vás vybral?
To ani neviem. Pamätám si však ten moment, akoby to bolo dnes. Sedel som na ministerstve v takej zastrčenej kancelárii a Eduard Kukan mi zavolal. Povedal: Companero, práve sa rozhodlo, že budem ministrom zahraničných vecí a chcel by som ti ponúknuť, aby si bol šéfom môjho kabinetu. Bola to pre mňa ohromná česť. A tešil som sa na to, lebo som ho obdivoval. Od toho momentu sme si boli veľmi blízki a zostali sme si mimoriadne blízki. Tri roky, ktoré som strávil po boku Eduarda Kukana, boli fascinujúce. Dobiehali sme vtedy naše integračné snahy. Bolo to asi najkrajšie obdobie v zahraničnej politike Slovenskej republiky a možno aj v jej dejinách. Boli sme nabití pozitívnou energiou. Okrem toho ministra Kukana a Švéda Carla Bildta generálny tajomník OSN Kofi Annan vymenoval za osobitných vyslancov pre západný Balkán. Na tejto misii som bol jeho plus jeden. Dlhodobo sme veľmi úzko spolupracovali, veď aj ako poslanec Európskeho parlamentu sa Kukan venoval Balkánu. Diskutovali sme odborne a stretávali sme sa súkromne. Naposledy som s ním bol na večeri pred desiatimi dňami, keď som bol v Bratislave. Celej generácii slovenských diplomatov odišiel priateľ, učiteľ, ale dá sa povedať, že aj otec. Všetci ho rešpektovali.
A určite vám to veľa ľudí hovorí.
Som v Bruseli. Ľudia mi telefonujú a posielajú správy. Ozývajú sa z Európskeho parlamentu, z európskych hlavných miest. Povedal by som, že táto smutná správa zarezonovala v celej Európe. Na sociálnej sieti Twitter sa vyjadril srbský prezident Aleksandar Vučič. Eduard Kukan bol jednoducho osobnosťou európskeho formátu.
Akým bol Eduard Kukan šéfom?
Nikdy nekričal, ale vedel dať najavo svoju nespokojnosť. No dôveroval ľuďom. Vyberal si takých, s ktorými chcel spolupracovať, a dával im priestor. Odvďačovali sme sa mu tým, že sme sa skutočne snažili odvádzať čo najlepšiu robotu. Okolo Eduarda Kukana vždy vládla výborná pracovná atmosféra, nebol náladový a ľudí počúval. Dával vám pocit, že to, čo robíte, má zmysel. Videl som to pri stovkách rokovaní. Vždy vedel veci pomenovať priamo, ale dokázal to bez toho, aby partnera ponížil alebo urazil.
Dal vám niekedy radu, ktorou sa riadite?
Každý z nás je iný, ale mal som šťastie, že som v ranných fázach kariéry bol akoby pravou rukou viacerých významných osobností, videl som ich v akcii, učil som sa od nich a niečo som si od nich aj vzal. Od Eduarda Kukana okrem iného to, že je dobré dôverovať ľuďom, ktorých si vyberiete, a je potrebné dať im priestor, aby sa realizovali, aby mali pocit, že sú súčasťou nejakej zmysluplnej misie. Vždy som mu závidel jeho eleganciu a nadhľad, ja som predsa len emotívnejší človek. Bolo úžasné, ako Eduard Kukan vedel dať najavo pokojným hlasom, ale veľmi jasne, že sa mu niečo nepáči, alebo že s niečím nesúhlasí. Ťažké situácie dokázal odľahčiť vtipnou poznámkou, ale nikdy nebol arogantný či agresívny. Bol stopercentným profesionálom. Dá sa povedať, že on založil tradíciu, ktorú podvedome rešpektovali ďalšie vlády – že na čele ministerstva zahraničných vecí stojí profesionál. Eduard Kukan bol viac než dôstojným zástupcom Slovenska v zahraničí. Ministerstvo cítilo, že mu záleží na inštitúcii, ale aj na ľuďoch, ktorí ju predstavujú. Pamätal si mená všetkých spolupracovníkov bez ohľadu na ich funkciu. Každému sa vedel prihovoriť. Niekam sme prileteli a on sa vodiča nášho veľvyslanectva pýtal na rodinu a minulé vyslania. Vnímal ministerstvo ako svoju širšiu rodinu. A ministerstvo ho bralo, ako som hovoril, ako otca. Ľudia vedeli, že mu na nich záleží.
Milo Djukanovič, prezident Čiernej Hory
Správe o úmrtí Eduarda Kukana som nechcel uveriť. Spájajú ma s ním desaťročia známosti a vzťah vzájomnej úcty a dôvery. Veľkú časť svojho dynamického života zasvätil Balkánu. Prakticky až do posledných dní; v našom regióne bol celkom nedávno. Bol tu ako šéf slovenskej diplomacie, ako osobitný vyslanec generálneho tajomníka OSN, europoslanec alebo v mene Rady Európy, OBSE… Všetky naše krajiny mali v Eduardovi Kukanovi priateľa, verného advokáta balkánskeho procesu v Európe a na ďalších dôležitých adresách. Niekedy sa zdalo, že sa Balkánu venuje vážnejšie a zasvätenejšie ako my sami. Zdobila ho vyrovnanosť a pokoj v ťažkých situáciách a zložitých rokovaniach. Nebol jedným z tých, čo kričia, keď nemajú argumenty. Vždy ich mal. Vedel pôsobiť akosi ochranársky a rodičovsky aj voči starším, ako bol on sám. Eduard Kukan zostane v pamäti nielen ako jeden zo zakladateľov modernej slovenskej diplomacie, ale aj ako predstaviteľ veľkej európskej diplomatickej školy, akých svet poznal a akých je, žiaľ, čoraz menej. My v Čiernej Hore si budeme pamätať najmä to, ako z celého srdca podporoval európsku a euroatlantickú cestu Čiernej Hory, na ktorú poukazoval, ako na príklad pre región na ceste k integrácii. Jeho smrť je veľkou stratou pre jeho rodinu a priateľské Slovensko. Ale aj pre Balkán. Najmä v týchto búrlivých časoch, keď je čoraz menej tých, ktorí sa ním zaoberajú a ktorí ho poznajú. Strata pre všetkých ctiteľov európskej jednoty a budovania lepšieho sveta pre všetkých ľudí.
Ján Kubiš, bývalý minister zahraničných vecí
Je to šokujúca správa. Boli sme osobní priatelia. A všetci veľmi dobre vieme, čo pán Eduard Kukan znamenal pre Slovensko, pre jeho diplomaciu a politiku. Takých ľudí, ako bol on, nie je veľa. Ale mimoriadne nám chýbajú. Ľudí, ktorí sú rozvážni, čestní, slušní, odvážni a hľadajú riešenia. Chcel by som využiť túto príležitosť na vyslovenie úprimnej sústrasti pani Zdenke a celej rodine pána Kukana. Pre nás, ktorí sa pohybujeme vo svete medzinárodných vzťahov a diplomacie, odišiel človek, ktorý bol vzorom a mentorom celých pokolení slovenských diplomatov. Bol to jeden z mojich prvých šéfov ešte na československom ministerstve zahraničných vecí. V slovenskej diplomacii snáď ani nie je človek, ktorý by neprešiel rukami pána Kukana, a ktorý by sa na neho nepozeral ako na zdroj inšpirácie. Bol to absolútny profesionál a bol to dobrý človek. Bol až masarykovským vzorom. Jeho odkaz tu bude s nami, stál pri zrode slovenskej diplomacie. Je ťažké o pánovi Kukanovi hovoriť v minulom čase a bude chýbať najmä rodine, ale aj nám všetkým. Mohol by som dlho hovoriť o jeho profesionálnom prínose. Ale chcem najmä povedať, že to bol človek, ktorý vedel ukázať správnu cestu. Verím, že pre nás preto zostane vzorom.
Vladimír Bilčík, slovenský europoslanec
Pred dvoma týždňami som bol s Eduardom Kukanom na úspešnej misii Európskeho parlamentu v Srbsku. Vždy bol plný života, bol usmiaty a pracovitý. Teraz prišiel tento šok. Bol to elegán, s ktorým sa výborne debatovalo. Nesmierne som si ho vážil. Bol súčasťou nášho sprostredkovateľského a vyjednávacieho tímu pre medzistranícky dialóg v Srbsku. Veľmi úzko sme od roku 2019 spolupracovali. Pán Kukan bol ochotný ľuďom poradiť a vypočuť si ich a mal obrovský nadhľad a skúsenosti. Vždy sa dalo na neho spoľahnúť a aj do dôležitých situácií vedel vniesť pokoj a rozvahu. Mal tiež veľký zmysel pre humor, ktorý dokázal napríklad používať v napätých rokovaniach so srbskými politikmi, a potom sme sa mohli posunúť ďalej. Bola to jeho obrovská devíza. Vedel sa rozprávať s ľuďmi, s ktorými nesúhlasil, čo je v politike a konfliktoch veľmi podstatné. Bol extrémne dôležitou súčasťou nášho úsilia. Eduard Kukan mal v rámci Európskeho parlamentu obrovský rešpekt. Mnoho ráz mi pomohol otvoriť viaceré dôležité dvere. Robil to, čomu veril, a robil to do poslednej chvíle. A to je veľmi dôležité.
