Temný mrak nad Plaveckým Štvrtkom. Osada nad plynovodom je problém

Situácia s nelegálnou osadou nad plynovodom potrápila nejedného starostu Plaveckého Štvrtka. Roky tam pribúdajú nové príbytky a priestor sa zahusťuje. Riziko prípadnej havárie vnímajú obyvatelia dediny tým naliehavejšie, čím bližšie bývajú k osade. Aj tak vie byť dedina lákadlom pre mladé rodiny.

, 12.02.2022 09:45
Plavecký Štvrtok Foto: ,
Centrum v Plaveckom Štvrtku.
debata (38)

Plavecký Štvrtok sa nelíši od ostatných obcí. Tesne po poludní sa zo základnej školy v centre obce začali trúsiť deti so školskými taškami. Mladšie sa na chvíľu zastavili na detskom ihrisku. Do blízkych potravín zas mierili starší žiaci i dospelí. Väčší pohyb bol aj v okolí pošty.

Miestnu školu navštevoval aj súčasný starosta Radoslav Benkovič. V tom čase sedeli v triedach deti majoritného obyvateľstva i deti z osady. „Časom sa zmenila na výhradne rómsku základnú školu,“ hovorí. Prvý zásadný zlom podľa neho prišiel koncom 90. rokov minulého storočia, keď sa osada začala nekontrolovateľne rozrastať. Deti majoritného obyvateľstva postupne odišli do škôl v okolí.

Tento stav sa snažia v obci zmeniť. Od roku 2019 sa viacero detí do miestnej školy vrátilo. „Som rád, že sa nájdu rodičia, ktorí projektu dôverujú,“ zdôrazňuje starosta s tým, že nemá na mysli len jednu skupinu rodičov. V škole podľa neho pôsobí viacero asistentov. „Inkluzívne vzdelávanie je prispôsobené individuálnym potrebám všetkých žiakov,“ spresňuje Benkovič.

Plavecký Štvrtok, vstup do osady.
Starosta Plaveckého Štvrtka Radoslav Benkovič.
+1Vstup do osady v Plaveckom Štvrtku.

Na mieste súčasnej osady stálo v 60. rokoch minulého storočia asi päť stavieb s pôvodným rómskym obyvateľstvom Plaveckého Štvrtka. „Približne v 70. rokoch sa tam prisťahovala časť Rómov z osady medzi Plaveckým Štvrtkom a Lábom. V tom čase bolo spolunažívanie bezproblémové. To sa však zmenilo príchodom úplne cudzích Rómov a iných neprispôsobivých osôb,“ približuje.

Počet obyvateľov osady sa dnes pohybuje medzi 800 až 1 000 ľuďmi. Všetky obydlia si podľa starostu postavili načierno – bez povolení. Nie sú ani majiteľmi pozemkov. Väčšina patrí miestnemu pozemkovému spoločenstvu, ktoré sa v tejto veci obrátilo aj na súd. V jednom prípade už bolo vydané právoplatné rozhodnutie o odstránení stavby. Druhá rodina demontovala spornú časť domu ešte skôr. Pravda o búraní domov informovala začiatkom týždňa.

plavecky stvrtok Čítajte viac Rozoberajú čierne stavby nad plynovodom. Explózia by vymazala osadu

Dedina nie je osada

Benkoviča mrzí, že o dedine sa vytvára negatívny obraz na základe niektorých neprispôsobivých osôb v osade, ktorá sa nachádza na okraji obce. „Veľakrát sa dozvieme, že sa niečo deje, až keď počujeme hasičov alebo keď sa vyskratuje verejné osvetlenie,“ rozpráva s tým, že takmer všetky výjazdy k požiarom sa týkajú osady. Za rok 2019 tam hasiči likvidovali 21 požiarov.

Osada stojí nad plynovodom, požiare sú preto obrovský bezpečnostný problém. Pre plynovod sa nesmie v jeho blízkosti manipulovať s otvoreným ohňom a nesmú sa robiť výkopové práce. V osade však ohňom likvidujú kopy odpadu. V horšom prípade pália smeti vo vykopanej jame.

Majitelia čiernych stavieb v osade si tiež hĺbia studne. „Množstvo vykopaných studní potvrdzuje aj klesajúca spotreba pitnej vody,“ podotýka starosta. Dodáva, že obyvatelia o potrubiach s natlakovaným plynom vedia.

V prípade výbuchu plynu by nebol ohrozený len život stoviek ľudí. „Aj keď je prevádzka plynovodov pri dodržaní pravidiel bezpečná, nelegálne činnosti alebo zásahy v blízkosti môžu mať následky aj v podobe prípadného obmedzenia dodávok zemného plynu," priblížila Martina Štecová, hovorkyňa spoločnosti Nafta. Tá je prevádzkovateľom plynárenských zariadení, ktoré majú zo zákona ochranné a bezpečnostné pásmo.

Obec poukazovala na to, že štát by mohol prísť na istý čas o svoju energetickú bezpečnosť. Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe ju definuje ako stabilný, včasný a cenovo dostupný prístup k zdrojom energie. Potrubie pod osadou má viesť k podzemnému zásobníku, kde sa skladuje významné množstvo plynu.

Podľa bezpečnostného analytika Radovana Bránika by pri poškodení takého potrubia hrozilo, že by nebolo možné v prípade potreby čerpať na istý čas plyn zo zásobníka a distribuovať ho pre domácnosti či firmy. Konať začalo až ministerstvo hospodárstva, ktoré pre situáciu v osade zriadilo začiatkom roku 2021 medzirezortnú pracovnú skupinu.

Kto by sa nebál

Miestni si uvedomujú, že riziko havárie na plynovode nad nimi visí ako temný mrak. Pokiaľ ide o spolunažívanie s rómskou komunitou, priamo v dedine je podľa nich zväčša pokoj. Konflikty zostávajú najmä vnútri rómskej komunity. V osade žijú popri sebe tri znepriatelené klany. Vzájomná nevraživosť sa však niekedy prejaví aj na verejnosti. Stáva sa to skôr medzi ženami.

„Jedna po druhej začnú vykrikovať. Keď sú rozzúrené, hádžu aj vecami,“ opisujú predavačky z miestnych potravín. Aj do bitky sa vedia pustiť. V predajni tiež majú problém s deťmi, ktoré kradnú. „Jeden čas tu bývala aj obecná polícia,“ hovorí jedna z predavačiek. Okrem týchto situácií k narušeniu pokojnej atmosféry nedochádza.

Prítomnosť osady neodradila ani dve mladé rodiny, ktoré sa do dediny presťahovali len nedávno. Faktom však je, že inak vnímajú situáciu ľudia, ktorí bývajú v tesnej blízkosti osady. Jednou z nich je Iveta (39). „Keď tam niečo vyvedú, poletíme všetci,“ hovorí v súvislosti s plynovodom a situáciu sa snaží odľahčiť smiechom.

Potom zvážnie a rečníckou otázkou sa spýta: Kto by sa nebál? V prípade výbuchu by nebola ohrozená len samotná osada, ale aj ľudia, ktorí žijú v jej okolí. Hoci si je Iveta vedomá rizika možnej havárie, viac ju trápi odpad. „Niekoľko barakov od našej uličky sa začína osada, a nás zaujímajú najmä smeti, ktoré tam sú,“ dodáva.

Spomína tiež doškriabané autá, nadávky a pľuvance. Takto sa podľa nej správajú najmä deti. „Starší obyvatelia osady nerobia nič,“ dopĺňa. Napriek tomu nikdy neuvažovala, že by odišla. „Už by som sa neodsťahovala. Zas na nové si zvykať..,“ zahlási. Zároveň podotýka, že nehnuteľnosť v tejto lokalite by nedokázali predať za takú sumu, akú by si predstavovali.

Miesto pre život

Pred dvomi rokmi sa do Plaveckého Štvrtka presťahovala Eva (26) s mužom a tromi deťmi. Obyvateľov osady vníma vo všeobecnosti ako slušných. „Možno niekedy vykrikujú alebo sa človeku smejú,“ opisuje mladá mamička. Vie o jednej bitke, ktorá sa odohrala priamo v predajni. S deťmi celkom vychádza.

„Na ihrisku som nikdy nemala problém. Sú milé, niekedy sa prihovoria. Pubertiaci majú niekedy otravné otázky,“ poznamená Eva. S niektorými sa aj občas porozpráva. Pozná napríklad skupinu detí, ktoré sa snažia robiť parkour (prekonávanie prekážok) a nakrúcajú videá pre svojich fanúšikov.

Evina rodina sa do Plaveckého Štvrtka presťahovala pred dvomi rokmi. Vedeli, že osada je ďalej od miesta, o ktoré mali záujem. Chceli sa presťahovať k jazeru, ktoré navštevovali, a zároveň hľadali dom s veľkým pozemkom. Na skúsenosti sa tiež pýtali svojej známej, ktorá v obci predtým bývala. „S rómskou komunitou nemala problém, s niektorými sa aj kamarátila,“ prezrádza mamička.

Dva roky tu žije aj Eduard (33). Keďže dedina je rodiskom jeho svokra, o existencii osady vedel. „Pochádzam zo Spiša, takže to nie je niečo, čo by ma odradilo. Keď som sa rozhodoval, či sa sem presťahujeme, tak som nad tým vôbec nepremýšľal,“ podotýka. Priznáva však, že možno by mal ako otec malých detí strach, ak by býval pri osade v čase vrcholiacich potýčok. Žiadne nepríjemné situáce dosiaľ nezažil.

© Autorské práva vyhradené

38 debata chyba
Viac na túto tému: #Bratislavský kraj #Plavecký Štvrtok
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy