Po piatich dňoch, odkedy poslanci Národnej rady nedovolili generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi vystúpiť v parlamente, odpovedá na výčitky koalície.
Žilinka na sociálnej sieti napísal, že útoky jeho smerom sa zintenzívnili 4. januára, keď „Generálna prokuratúra SR uplatnila v medzirezortnom pripomienkovom konaní 35 zásadných pripomienok k návrhu Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Spojených štátov amerických“. Vtedy návrh dohody odmietol ako celok.
Čítajte viac Generálna prokuratúra odmieta návrh obrannej dohody s USAV utorok 8. februára požiadal o vystúpenie v parlamentnej rozprave k dohode. Poslanci však odhlasovali, že slovo nedostane. Žilinka tvrdí, že „mienil v záujme ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu, predniesť odborné stanovisko k návrhu Dohody a poukázať na niektoré nedostatky, ako aj na obsah a dosah dojednanej Dohody pre Slovenskú republiku“.
Rokovanie parlamentu bolo v ten deň viackrát prerušené, časť opozičných poslancov pískala vykrikovala, obsadila rečnícky pult. Práve tam došlo aj k incidentu – keď poslanci ĽS NS držiaci slovenskú vlajku obliali vodou kolegov zo SaS s ukrajinskou vlajkou. Podvečer sa pred budovou parlamentu konalo veľké protestné zhromaždenie. Žilinkov prejav nakoniec v pléne prečítal Juraj Blanár (Smer).
Čítajte viac Parlament rokoval o dohode s USA. V sále sa pískalo, kričalo či znela siréna„Dôvodom útokov proti mojej osobe, ako generálneho prokurátora SR, sa stali niekoľké vety absolútne vytrhnuté z kontextu, týkajúce sa Zmluvy medzi vládou Československej socialistickej republiky a vládou Zväzu sovietskych socialistických republík o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na území ČSSR, ktorá nadobudla platnosť 18. októbra 1968,“ pokračuje vo svojom statuse Žilinka.
„Musím sa veľmi dôrazne ohradiť voči verejne prezentovaným tvrdeniam, že som spodobnením návrhu Dohody a Zmluvy "zneuctil a zhanobil pamiatku obetí, či vysmial sa obetiam invázie z roku 1968“. Ich autori buď vôbec nečítali text môjho plánovaného vystúpenia, alebo cielene podsúvajú verejnosti takéto tvrdenie, ktoré nemá žiadnu oporu v texte vystúpenia a to s jediným cieľom – útočiť za každú cenu na generálneho prokurátora SR," reaguje hlava prokuratúry.
Medzi najväčších kritikov z radov koalície patrí Veronika Remišová, ministerka informatizácie a líderka strany Za ľudí. Tá poslala Žilinkovi list so zoznamom obetí invázie v roku 1968.
Žilinka hovorí, že „len citoval niektoré jej články, vzťahujúce sa na suverenitu, nezasahovanie do vnútorných záležitostí, povinnosť zachovávať právny poriadok ČSSR, jurisdikciu a pôsobnosť jej orgánov, so záverom, že takáto právna úprava bola nepochybne výhodnejšia (v zmysle jasnejšia a jednoznačnejšia), ako tá, ktorá bola poslancom predkladaná na odsúhlasenie“.
Ďalej vysvetľuje, že išlo o záver „výlučne z pohľadu formálno–právneho (normatívneho)“ a vychádzal pritom z právnych nedostatkov a z nich plynúcich možných dopadov textu dohody.
„Text môjho vystúpenia neobsahoval jedinú zmienku a ani slová, z ktorých by bolo možné, a to ani nepriamo vyvodzovať, že inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR v roku 1968 považujem za správnu, či z ktorých by bolo možné vyvodzovať neúctu k pamiatke obetí invázie. Toho dôkazom je aj fakt, že v texte celkom jednoznačne označujem Zmluvu pojmom OKUPAČNÁ,“ ohradzuje sa generálny prokurátor. Dodáva, že sa „dôrazne dištancuje od podsúvania tvrdení o hanobení pamiatky obetí invázie do ČSSR a žiadam, aby tí, ktorí to tvrdia, od toho upustili“.
Na rôzne právne otázky môžeme mať rozdielne názory, mali by sme však byť schopní názory druhých nielen počúvať, ale v prípade odlišného názoru sa aj slušným, odborným a korektným spôsobom s nimi vyrovnať, pripomína Žilinka.
„Právo vyžaduje jasnosť pojmov a preto dohody a zmluvy musia byť formulované tak, aby vylučovali alebo aspoň minimalizovali možnosť sporov. Inak povedané, musia byť jednoznačné. Pripomienky Generálnej prokuratúry SR v medzirezortnom pripomienkovom konaní, uplatnené celkom legitímnym spôsobom a obsah môjho vystúpenia, s ktorým som mienil vystúpiť v Národnej rade SR, preto treba chápať len a výlučne ako snahu prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa, v záujme ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu,“ dodáva.
Práve za text jeho vystúpenia, ktoré Žilinka zverejnil na stránke Generálnej prokuratúry SR, ho chce koalícia stíhať, prípadne aj – ako pripustili viacerí koaliční poslanci – aj vymeniť.
Čítajte viac Žilinka si podľa Krúpu a Klusa nezaslúžil vystúpiť v parlamente