Popraskané múry, zničené omietky, rozbité sklenené výplne. To sú najvýraznejšie nedostatky, ktoré si návštevník Galérie Ľudovíta Fullu všimne už na prvý pohľad. Budova, ktorú pre umelca postavil v roku 1969 štát, doteraz neprešla výraznejšou rekonštrukciou. Nedostatky sa pritom začali ukazovať už pomerne skoro po jej spustení do prevádzky. Niečo naznačujú listy, ktoré umelec adresoval Slovenskej národnej galérii (SNG).
VIDEO: Fullove obrazy je potrebné ukryť, múzeum je v havarijnom stave.
„Dohliadnite prosím na odstránenie skrytých vád. V hale aj pri najslabšom pustení fontány preniká voda medzi parketami. Vo výstavnej sieni sú zle osadené obloky – niektoré sú rubom dovnútra. A v obvodových stenách sú špinavé,“ netajil Fulla rozhorčenie v apríli 1970. To však nebola jeho posledná ponosa. „Zariaďte, prosím, aby dal správca galérie poriadne kúriť. Zima mi ohrozuje zdravie a infarkt som tiež od zimy dostal. Elektrické telesá už nestačia,“ písal riaditeľstvu SNG v októbri 1971.
Voda stekala po stene
Listy si v súčasnosti môžu návštevníci vypočuť v podaní herca Roba Rotha, ktorý ich načítal. Slová maliara v jeho predvedení sa spustia po otvorení skríň v jednej z výstavných miestností. Konkrétne v „trinástej komnate“, v ktorej sa ukrýva to, čo je obvykle pred očami návštevníka skryté. Ide o priestory na prízemí galérie, ktoré odhaľujú katastrofálny stav múrov a neprehliadnuteľné praskliny. Pod jednou z nich niekto napísal veľavravný odkaz: „Pre mňa aj symbol súčasnej spoločnosti.“
Galéria poukázala, že Fullovým dielam nevedia zabezpečiť nielen dôstojný, ale už ani bezpečný priestor na vystavovanie, začiatkom roka. Pripomenula, že každý mesiac postihne 53-ročnú budovu nejaká havária.
„Naposledy, presne na Nový rok, začala tiecť strecha tam, kde nezvykla. Voda stekala po stene v stálej expozícii prúdom. Na parketách sa vytvorila mláka. Otvoreným schodiskom sa živel dostal až na prízemie – rovno do Fullovej obývačky,“ opísali zamestnanci zlý stav.
Keďže originálom nevyčísliteľnej hodnoty hrozilo v takto zanedbanom objekte poškodenie, SNG sa rozhodla presťahovať ich do depozitára. Jej pracovníci prichádzajú „zbaliť“ 67 olejomalieb a niekoľko diel na papieri v tento pondelok. Vzácne diela ružomberského rodáka sme si ešte tesne predtým stihli obzrieť na vlastné oči. Okrem ich obdivovania sme však videli aj problémy, kvôli ktorým obrazy museli ísť preč – steny poznačené zatekaním aj toľko spomínané trhliny. Bol to naozaj smutný pohľad.
Majster sa vráti
„Fulla je v Ružomberku neskutočne zanedbaný,“ povedal jeden z obdivovateľov nášho významného maliara. Jeho diela si tiež prišiel pozrieť pár dní predtým, ako ich presunuli do depozitára. Vedel, že tak skoro ich už naživo neuvidí. „Je to slovenský Picasso. Keby ho mali Rakúšania, Francúzi, možno Poliaci, postavili by na ňom kultúrny biznis,“ mieni mladý muž.
„Kto ale vie, že tu má galériu? Málokto z ľudí, ktorí sem prídu za turistikou, ho pozná. Vedia akurát, že je tu blízko Jasná, možno Malinô Brdo, a to je všetko,“ vraví. Podľa neho by mal byť Fulla v Ružomberku stredobodom. „Malo by to tu ním žiť, cítiť to už keď sem človek vojde. Logo mesta by malo byť urobené na spôsob jeho symboliky. Veď je a bude tu dominantný,“ doplnil.
Majstrove diela zostanú pre havarijný stav budovy mimo galérie až dovtedy, kým nedôjde k zásadnej rekonštrukcii. Tá je zatiaľ v nedohľadne, no ružomberská galéria sa momentálne teší zo správy, ktorú minulý piatok zverejnilo ministerstvo kultúry. Pripomenulo, že ide o národnú kultúrnu pamiatku a jej obnovu zahrnul rezort do investičného plánu v rámci eurofondov z nového programového obdobia.
„Požiadavky pre rekonštrukciu budovy galérie v Ružomberku sú v investičnom zásobníku ministerstva kultúry v sume 1,7 milióna eur. Projekt je vo vysokom štádiu pripravenosti, prešiel aj hodnotením ministerstva financií,“ uviedol rezort kultúry.
Medzi zamestnancami Fullovej galérie zavládol optimizmus. „Pre tých, čo sa obávali, že Fulla sa sem už nevráti, dodávame, že sa vráti,“ odkázali.
Ľudovít Fulla
Narodil sa 27. februára 1902 v Ružomberku, zomrel 21. apríla 1980 v Bratislave. Považujú ho spolu s Mikulášom Galandom za jedného zo zakladateľov moderného slovenského maliarstva a grafiky. Inšpiráciu nachádzal vo folklóre. Fullove tapisérie sú základnými dielami umenia tvorby tapisérií na Slovensku. Nezabudnuteľné sú jeho ilustrácie k rozprávkam Pavla Dobšinského. V roku 1936 mu bola udelená bronzová medaila za scénografické návrhy na Trienále užitých umení v Miláne. O rok neskôr Grand Prix na svetovej výstave v Paríži za obraz Pieseň a práca. Zlatú medailu získal na Expo 1958 v Bruseli za tapisériu utkanú práve podľa tohto obrazu. V roku 1963 mu bol udelený titul národný umelec. V roku 1969 mu na pozemkoch jeho starého otca štát postavil Galériu Ľudovíta Fullu. Mala sa stať múzeom jeho diel a zároveň to bol dar za celoživotné dielo. Posledných desať rokov svojho života prežil práve v tejto galérii.