Slovensko dlhodobo patrí medzi krajiny EÚ s najväčšími regionálnymi rozdielmi. O všetkom podstatnom sa rozhoduje v parlamente, jeho previazanosť s regiónmi je však veľmi slabá a poslanci nedostatočne reagujú na osobité potreby obyvateľov z regiónov. Ľudia by mali mať šancu zvoliť si do parlamentu ľudí, ktorých poznajú a ktorí dokážu riešiť potreby konkrétnej časti krajiny.
„Chceme, aby sa ľudia, ktorí sú lídrami v jednotlivých regiónoch, dostali na kandidátky politických strán a v parlamente prezentovali občanov jednotlivých častí Slovenska. V regiónoch máme veľa kvalitných ľudí a ich kapacity by mali byť využívané v Národnej rade,“ vyhlásil vo štvrtok na tlačovej besede predseda ZMOS a primátor mesta Liptovský Hrádok Branislav Tréger.
Poslanci sú podľa zástupcov slovenských miest a obcí odtrhnutí od problémov ľudí v regiónoch. Podľa primátorky Púchova Kataríny Henekovej často vôbec netušia, s kými problémami sa samosprávy stretávajú. „Ako sa však majú riešiť problémy v regiónoch, keď o nich dotyčný poslanec parlamentu netuší? Občania pritom riešia svoje ťažkosti predovšetkým so starostami, s primátormi či miestnymi poslancami, nechodia s nimi do Bratislavy,“ poznamenala Heneková.
Podľa predstaviteľov ZMOS by zmena systému prispela aj k dôveryhodnosti Národnej rady. „Je to o legitimite. Ako môže schvaľovať zákony niekto s 300 preferenčnými krúžkami, kto je v parlamente len kvôli dobrému miestu na kandidátke a nie kvôli svojmu výtlaku a dôveryhodnosti. Práve toto znižuje dôveryhodnosť parlamentu. Ak chcem politikovi veriť, musím ho aj poznať,“ zdôraznil ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS Michal Kaliňák.
Tretina poslancov z Bratislavy
Zmenu počtu volebných obvodov pre parlamentné voľby vnímajú zástupcovia regiónov ako zásadnú reformu s významnými dosahmi na spoločnosť a celkové vnímanie politiky. „Ak by obsadenie parlamentu zodpovedalo regionálnemu zastúpeniu, ak by každý región Slovenska získal svoj adekvátny hlas v parlamente, neboli by sme svedkami prijímania zákonov, ktoré sú odtrhnuté od života v regiónoch,“ zdôraznil Kaliňák.
Primátorka Púchova poukázala na to, že Trenčiansky kraj je v súčasnosti v parlamente zastúpený len siedmimi poslancami. Pritom na 590-tisíc obyvateľov by kraju pri pomernom prerozdelení mandátov malo pripadnúť až 17. Naopak, najbohatší Bratislavský kraj so 641-tisíc obyvateľmi v Národnej rade zastupuje až 51 poslancov a v roku 2010 ich bolo dokonca 71.
Združenie miest a obcí Slovenska preto spúšťa petíciu za vyhlásenie referenda. Chce v ňom dosiahnuť zmenu volebného systému a vznik ôsmich volebných obvodov pre každý kraj. Petícia je podľa zástupcov ZMOS už pripravená a petičné hárky budú už v týchto dňoch distribuované na obecných a mestských úradoch. Občania si ich budú môcť stiahnuť aj z internetu.
„V prvom rade chceme mať čo najskôr úspešnú petíciu a až potom budeme vyjednávať o termíne referenda,“ priblížil Kaliňák. V prípade úspechu referenda by si občania do parlamentu vyberali len spomedzi kandidátov z ich vlastného kraja. „V každom volebnom obvode chceme také zastúpenie poslancov Národnej rady, ktoré zodpovedá počtu obyvateľov,“ priblížil Kaliňák.
Ani vôľa ani motivácia
Ministerstvo vnútra, v ktorého gescii je volebný systém a jeho prípadné zmeny, vníma situáciu inak. Tvrdia síce, že situáciu analyzujú, ale výsledky prezentujú inak. „Ani v minulosti do roku 1994 pri tvorbe kandidačných listín nezohrával trvalý pobyt kandidáta na území volebného obvodu úlohu,“ uviedol rezort vnútra v reakcii na vyhlásenie predstaviteľov ZMOS.
Tých dokonca ministerstvo vnútra vyzvalo, aby nekonali sami. „Veríme, že ZMOS bude aj naďalej uprednostňovať pred jednostrannými vyhláseniami skôr formu partnerskej diskusie, podobnej akú malo s ministerstvom vnútra začiatkom tohto roku,“ posťažoval sa rezort Romana Mikulca z OĽaNO.
ZMOS má podľa ministerstva počkať, kým sa dohodnú politici opäť v Bratislave, a až keď bude všetko dohodnuté, môžu sa do diskusie zapojiť aj zástupcovia miest a obcí. „Pre rezort vnútra je dôležité nájsť zhodu najprv na politickej úrovni a potom následne do procesu zapojiť aj ostatné profesijné a stavovské združenia ako ZMOS, Únia miest Slovenska, SK8 a podobne,“ odkázalo Mikulcovo ministerstvo.
„Od začiatku sme s ministerstvom vnútra komunikovali, ale tá komunikácia bola zo začiatku dosť zamrznutá. Nakoniec sme si ale svoje pozície a stanoviská vyjasnili. Sme otvorení komunikovať tak, aby to bolo čo najlepšie pre rozvoj Slovenska a najmä pre občanov. Máme ale dojem, že občania sú na poslednom mieste,“ poznamenal predseda združenia ZMOS.
Predstavitelia miest a obcí ale neveria, že vládne strany budú mať vôbec vôľu niečo meniť. Svedčí o tom aj programové vyhlásenie, v ktorom sa vláda zaviazala, že na túto tému začne odbornú diskusiu. Zdá sa, že pri začínaní diskusie sa to aj skončí.
„Ak by to bolo pre nich výhodné, už by to dávno urobili. My potrebujeme pravidlá, ktoré sú výhodné pre voličov a nie pre strany. Preto chceme, aby si ľudia mohli vybrať do parlamentu toho, koho poznajú. Ak by sme cítili záujem alebo podporu, dnes by sme tu nemuseli byť. Práve preto táto petícia, aby verejnosť videla, čo ľudia považujú za dôležité,“ poznamenal Kaliňák.
Za pravdu mu v tomto dáva aj politológ Jozef Lenč. „Súčasné vládne strany nemajú ani dôvod, ani motiváciu na zmenu volebného systému. Tieto politické strany sú postavené na silnom lídrovi či zakladateľovi a ich úspech či neúspech je spájaný s týmto človekom. Keďže nemajú v regiónoch relevantné osobnosti, na zmenu nie je vôľa. Tých dôvodov tam je ale asi viacero,“ vysvetlil pre Pravdu Lenč.