Súdna mapa na bode mrazu. Pracovníci súdov protestujú pred NR SR

Údajne jedna z najdôležitejších reforiem tejto vlády, ktorá mala priniesť obnovu dôvery v právny štát, ostáva aj naďalej zaseknutá v koaličných sporoch.

15.02.2022 07:00 , aktualizované: 09:27
zamestnanci súdov, protest Foto: ,
Protest zamestnancov justície pred parlamentom 15. februára 2022.
debata (35)

Ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej (nom. SaS, predtým Za ľudí) sa po viacerých odkladoch podarilo dostať návrh novej súdnej mapy do parlamentu. Tam však minulý týždeň narazila a zdá sa, že ani tento utorok nebude úspešnejšia.

„Cieľom reformy súdnej mapy je vytvoriť vhodnejšie podmienky pre špecializáciu sudkýň a sudcov so zámerom zvýšiť kvalitu a efektívnosť súdneho rozhodovania, a tým aj dôveryhodnosť súdnictva,“ opakuje už vyše dvoch rokov Kolíková.

VIDEO: Pred parlamentom sa protestuje proti súdnej mape
Video

V utorok, keď majú poslanci rokovať o súdnej mape, prišli pred parlament protestovať zamestnanci súdov. Okrem zástupcov bratislavských súdov stoje pred budovou Národnej rady aj ľudia zo Skalice. Práve Skalica má po reforme zostať bez okresného súdu. Pred parlamentom aktuálne stojí približne stovka ľudí, prišiel autobus s ďalšími protestujúcimi z okresu Stropkov. Hovoria, že nechcú, aby poslanci „zabodli kolík do srdca justície“.

Reformu chce Kolíková podložiť znížením počtu okresných súdov z 54 na 30, vznikom dvojice mestských súdov v Bratislave a v Košiciach, nahradením ôsmich krajských súdov trojicou odvolacích súdov. Zavŕšením jej reformy by mal byť vznik troch odvolacích správnych súdov, nad ktorými má stáť nový, už pol roka fungujúci Najvyšší správny súd.

Hoci Kolíková novú súdnu mapu predstavila už v decembri 2020, stále sa jej nepodarilo presvedčiť ani poslancov, ani odbornú verejnosť. Teraz narazila na koaličných partnerov.

Komplikácie sa prejavili už na úrovni vlády, keď jej návrh nechceli dva mesiace ani zaradiť na rokovanie kabinetu. A keď ho aj 12. januára na žiadosť premiéra schválili, sprevádzali to ostré vyjadrenia jej kolegov. Ministerka si nesplnila domáce úlohy a zlyhala, vyhlásil vtedy predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš s tým, že ak si svoje úlohy nesplní, nemá čo hľadať vo funkcii.

VIDEO: Poslanci majú rokovať o súdnej mape. Pred parlamentom protestujú zamestnanci súdov.
Video

Minulý utorok sa mal návrh prerokovávať už na pôde parlamentu. Koalícia ale tento bod odložila. Zjavne totiž nedosiahli dohodu. Ako vidí svoje šance na schválenie Kolíková po týždni? Priamej odpovedi na túto otázku sa vyhla. Rovnako tak špecifikácii pozmeňovacích návrhov, ktoré mala mať pripravené. Naznačila však, že dorokované ešte všetko nie je.

„Koaličné rokovania k súdnej mape naďalej prebiehajú. Pozorne počúvame pripomienky poslancov. V mnohých veciach sme našli spoločné riešenie. Ale naďalej sme pripravení vysvetľovať a odpovedať na otázky a hľadať konsenzus,“ odpovedal pre Pravdu Kolíkovej hovorca Peter Bubla.

Takže je možné, že prejednávanie Kolíkovej návrhu sa v parlamente opäť odloží. „Tento materiál prešiel vládou, ale v takej podobe neprejde v Národnej rade. Ešte predtým, než príde do prvého čítania, chceme mať čierne na bielom, ako bude vyzerať pozmeňujúci návrh,“ avizovala už v polovici januára poslankyňa Jana Žitňanská, Kolíkovej bývalá kolegyňa v strane Za ľudí.

Súdy, ktoré zaniknú

Keďže Kolíková mala dlhodobo problém s presadením veľkého množstva zmien, rozhodla sa svoju reformu rozdeliť do piatich celkov, ktoré môžu byť schválené aj separátne. Návrhy zákonov týkajúce sa zriadenia mestských súdov môžu byť predmetom schvaľovania bez ohľadu na osud zvyšných návrhov zákonov. Podobne aj časť, ktorá prináša zníženie počtu okresných súdov. Od ich schválenia je ale závislá dvojica zákonov prinášajúcich prerozdelenie krajských súdov a vznik trojice správnych súdov.

Spory sa v posledných mesiacoch viedli najmä o tom, ktoré okresné a krajské súdy zaniknú. Neprotestovali len sudcovia a pracovníci na súdoch, ale aj zástupcovia miest a regiónov, ktorí sa obávali úpadku kultúrneho a administratívneho vplyvu svojho mesta. Ako kompromis tak Kolíková navrhla, aby zaniknuté súdy ostali fungovať ako detašované pracoviská. Pripustila však, že je to len dočasné riešenie a finančné zdroje na rekonštrukciu súdnych budov sa do týchto detašovaných pracovísk nedostanú.

Týkalo by sa to konkrétne okresných súdov v Malackách, Topoľčanoch, Piešťanoch, Novom Meste nad Váhom, Považskej Bystrici, Čadci, Veľkom Krtíši, v Ružomberku, Námestove, v Brezne, Revúcej, Starej Ľubovni, v Stropkove a vo Vranove nad Topľou. Kompletne zrušené majú byť len štyri okresné súdy – Skalica, Partizánske, Bánovce nad Bebravou a Kežmarok.

Kritiku navyše Kolíková zožala aj za výber sídiel trojice odvolacích súdov, ktoré chce vytvoriť v Prešove, Žiline a v Trnave. Nespokojné totiž ostali zvyšné krajské mestá, ktoré by mali o svoj krajský súd prísť.

Kolíková však trvá na tom, že zánik niektorých súdov je kľúčovou časťou jej reformy a bez neho sa nedajú zväčšiť obvody súdov a dosiahnuť tak väčšie kolektívy sudcov, náhodný výber sudcu a rovnako aj vyššiu špecializáciu na jednotlivé právne agendy.

EÚ chvíľu počká

Ak sa teda ministerke nepodarí presvedčiť koaličných poslancov o vzniku mestských súdov a zmene okresných súdov, reforma odvolacích a správnych súdov sa bude musieť opäť odložiť. Tie sa však nedajú odkladať dlho, keďže napríklad len na vytvorenie správnych súdov je viazaná pol miliarda eur z európskeho Plánu obnovy a odolnosti.

„Urobiť sústavu správnych súdov bez toho, aby v rámci koalície bola uzavretá sústava prvostupňových a odvolacích súdov, nie je dobré. Potrebujeme vedieť, ako uzavrieme odvolacie súdy, keďže správnu agendu dnes riešia práve odvolacie súdy, z ktorých má prejsť na novozriadené prvostupňové správne súdy. Keď ustálime odvolaciu sústavu, to znamená ich obvody a sídla, vieme zodpovedne navrhnúť nastavenie pre správne súdy a rokovať o nich so všetkými dotknutými subjektmi, osobitne s justíciou,“ vysvetlilo ministerstvo spravodlivosti.

Rezort spravodlivosti ale ubezpečuje, že stovky miliónov z EÚ ohrozené nie sú. „Sme presvedčení, že aj Európska komisia chce, aby reformy prebehli dobre. Že tu nejde len o to, aby nejaké reformy boli, ale aby to boli naozaj reformy, ktoré posunú krajinu ďalej,“ tvrdí ministerstvo, za ktoré túto reformu s Európskou komisiou komunikuje generálna riaditeľka sekcie plánu obnovy Lívia Vašáková.

„V rámci spoločných rozhovorov s ňou sme pochopili, že ak prejde všetko, okrem správnych súdov, ktoré sa práve v čase podania žiadosti o platbu na Európsku komisiu budú schvaľovať v parlamente, je možné o tom rokovať s Európskou komisiou. Sme presvedčení, že pre Európsku komisiu je dôležitý čistý legislatívny proces, predvídateľnosť práva, rešpektovanie princípov právneho štátu pri implementácii reformy. Takáto veľká reforma musí byť robená v logickej súslednosti a, samozrejme, aj v normálnej komunikácii s justičnou obcou. Nemôžeme ju z toho vynechať. Inak ako takto sa to správne urobiť nedá,“ doplnilo ministerstvo.

Na semafore na stránke plánu obnovy však pri súdnej mape svieti výstražná červená farba. Slovensko chce na jar žiadať o 458,3 milióna eur z plánu obnovu. No zdržanie alebo nesplnenie hoci aj jedného z míľnikov ohrozuje podanie celej žiadosti o prvú platbu. Červená farba na semafore znamená, že štát očakáva buď neskoré splnenie tohto míľnika, prípadne aj nesplnenie.

Ak sa Kolíkovej podarí reformu súdnych obvodov nakoniec presadiť, podľa súčasného návrhu by nové súdy fungovali od 1. januára 2023. Pôvodne pritom začiatok reálneho výkonu novo zorganizovaných všeobecných súdov predpokladala od 1. júla 2022.

© Autorské práva vyhradené

35 debata chyba
Viac na túto tému: #Mária Kolíková #súdna mapa