O obnovu obrnených transportérov sa pokúšala už predchádzajúca vláda s ministrom obrany Petrom Gajdošom z SNS. Slovenské ozbrojené sily mali podľa pôvodných plánov do roku 2029 získať 81 kusov bojových obrnených vozidiel 8×8 za 417 miliónov eur a 404 kusov viacúčelových taktických vozidiel 4×4 za 783 miliónov eur. Materiál pod názvom Návrh realizácie dodávok bojových obrnených vozidiel 8×8 a 4×4 schválila predchádzajúca vláda v novembri 2017. Pre netransparentnosť sa však nákup stal nepriechodným a oba projekty boli neskôr prehodnotené a zrušené.
Nové vedenie ministerstva obrany obstarávanie sčasti prehodnotilo a štvorkolesové viacúčelové taktické vozidlá z plánov vypadli. Pozemné sily majú po novom dostať 76 kusov bojových obrnených vozidiel 8×8 (BOV 8×8) za 332,2 milióna eur a 152 kusov pásových bojových obrnených vozidiel a pásových obrnených vozidiel (PBOV a POV) za 1,739 miliardy eur.
Rezort obrany odovzdal 30. septembra požiadavky na prihlásenie do súťaže 33 krajinám. Ministerstvo obrany k 31. októbru už eviduje záujem v oboch projektoch od ôsmich krajín. Na svojom verejnom internetovom profile to ešte 2. novembra potvrdil minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO).
„Súťaž na novú techniku pre pozemné sily sa rozbieha vynikajúco,“ ohlásil Naď. Priblížil, že „k 31. októbru sme už dostali vyjadrenia od ôsmich krajín, ktoré vyrábajú pásovú techniku, a rovnako od ôsmich krajín vyrábajúcich kolesovú techniku, že majú záujem zapojiť sa do súťaže a v najbližších týždňoch pošlú svoje oficiálne ponuky". "Tomuto hovorím realita a transparentná súťaž. Nech vyhrá najlepší!“ pochválil sa Naď.
Ako doplnila minulý piatok jeho hovorkyňa Martina Kovaľ Kakaščíková, rezort obrany „eviduje aj ďalšie nezáväzné vyjadrenia krajín, ktoré majú záujem o zapojenie sa do súťaže. Ďalšia aktualizácia bude až po uzatvorení možnosti zasielať ponuky“. Pri osemkolesových transportéroch bude ministerstvo prijímať ponuky do konca roka, pri pásovej technike do konca januára.
Ponuky bude ministerstvo vyhodnocovať z pohľadu štyroch kritérií. Technické špecifikácie budú mať pri vyhodnocovaní ponúk váhu 30 percent, sama cena 35 percent, 10 percent bude tvoriť logistická podpora a 25 percent má tvoriť zapojenie domáceho zbrojárskeho priemyslu.
Na jar bude prebiehať proces preselekcie. Na základe vyhodnotenia kritérií rezort vytvorí zoznam troch najlepších záujemcov v každej kategórii. Potom budú vozidlá otestované v miestnych vojenských podmienkach a bude pripravené odporúčanie vláde. Už v marci by ministerstvo chcelo predložiť vláde na schválenie projekt osemkolesových transportérov a do konca júna aj pásové bojové vozidlá.
Záväzky voči NATO
Zvýšenie operačných spôsobilostí pozemných síl prostredníctvom obnovy kolesovej a pásovej techniky schválila vláda ešte 8. septembra.
Obstarávanie oboch typov obrnených vozidiel sa ministerstvo rozhodlo realizovať formou medzivládnej spolupráce, pričom za dôležitý faktor určilo zapojenie slovenského obranného priemyslu. Naď preto avizoval, že ak by oba pripravované modernizačné projekty mali dosiahnuť až dve miliardy eur, urobí všetko pre to, aby aspoň polovica tejto sumy zostala v rámci procesu výroby a dodania na Slovensku.
„V pozemných silách je už všetka technika dosť stará. Časť našich bojových vozidiel pechoty má takmer 50 rokov. Očakávame, že tento kontrakt obmení všetku bojovú techniku pechoty. Budeme mať päť práporov, ktoré budú mať modernú bojovú techniku. Zároveň tým získame flexibilitu, keďže budeme mať pásové aj kolesové vozidlá,“ zdôraznil ešte na konci septembra pri otvorení tendra veliteľ pozemných síl Ivan Pach. Ako dodal, do budúcnosti bude treba riešiť aj tankovú techniku.
Nákup pásových obrnených transportérov súvisí aj so záväzkom Slovenska voči NATO vybudovať do roku 2026 ťažkú mechanizovanú brigádu. Kolesové transportéry by mali slúžiť pre túto brigádu ako podpora. Rovnako však Slovensko prijalo v júni 2018 záväzok vybudovať prápor do Iniciatívy rýchlej pripravenosti (NRI, NATO Readiness Iniciative). Práve v tej by mali hrať kľúčovú úlohu mobilnejšie osemkolesové transportéry, ktoré nepotrebujú žiadnu prípravu na presun po verejných komunikáciách. Ich nákup má však prispieť najmä k zabezpečeniu ochrany územia Slovenska.
„Uvedomujeme si, že ide o veľa peňazí a že sú to veľké projekty. Sú to však projekty, ktoré sú základom pre budúcnosť našich pozemných síl a Ozbrojených síl. Chceme týmto zdôrazniť potrebu modernizácie a potrebu plnenia záväzkov voči NATO, keďže sme ich dosť dlhé roky odkladali,“ zdôraznil pri otvorení tendra štátny tajomník ministerstva obrany Marian Majer. „Takéto vozidlá sú základom Ozbrojených síl akejkoľvek armády NATO alebo Európskej únie. Keď nemáme toto, nemáme základ Ozbrojených síl,“ vysvetlil.
Osemkolesové bojové obrnené vozidlá sú štandardom naprieč ozbrojenými silami v NATO vrátane našich najbližších susedov. Česká armáda používa PANDUR II vlastnej výroby, maďarské ozbrojené sily zas používajú vozidlá staršej výroby BTR-80, ktorými disponuje aj armáda Ukrajiny. Zo spolupráce s Fínmi, podobne ako to pred pár rokmi skúšalo aj Slovensko, zas vzišlo poľské vozidlo KTO Rosomak na podvozku fínskej spoločnosti Patria.
Ozbrojené sily špecifikovali tzv. osmičku ako vozidlo, ktoré bude využiteľné v obranných aj útočných situáciách, odvezie posádku s vodičom, veliteľom aj strelcom. Malo by tiež zabezpečiť rádiovú komunikáciu medzi vozidlami a odviezť zásoby nevyhnutné na bojovú činnosť. Vzhľadom na osemkolesový podvozok by malo byť takéto vozidlo schopné uniesť aj ťažšiu zbraň bez toho, aby jej váha negatívne vplývala na jazdné a manévrovacie schopnosti.
Traja favoriti
Napriek ochote zapojiť sa do súťaže ministerstvo obrany viacerých výrobcov vôbec neoslovilo. Ministerstvo vysvetlilo, že chce transportéry len z európskych krajín a Severnej Ameriky. Oslovené nebolo napríklad Turecko s transportérmi BVP Tulpar, BOV 8×8 Radban či Pars 8×8, Ukrajina s BTR-4, Srbsko s transportérom Lazar III či Izrael.
Ako vysvetlil minister, dôvodom je nekompatibilita. „Ukrajinské, srbské a podobné možnosti nie sú kompatibilné ani v NATO či EÚ, a navyše technologicky sú v praveku oproti moderným systémom v západných krajinách,“ uviedol Naď na svojom profile.
Kým pri kolesových vozidlách je konkurencia relatívne vysoká, vyhovujúcich pásových obrnených transportérov až tak veľa nie je. Okrem neosloveného Turecka s vozidlom BVP Tulpar sa do súťaže pre geografickú vzdialenosť, ktorá sťažuje dôležité zabezpečenie životného cyklu a bezpečnosť dodávok v nepredvídaných situáciách, nezapojí ani Južná Kórea s pásovým transportérom BVP Redback od zbrojovky Hanwha Defense.
Najväčšiu šancu by preto mali mať Nemci s vozidlom Lynx KF41 od spoločnosti Rheinmetall, vozidlo Ascod rakúskej zbrojovky Steyr a španielskej firmy Santa Bárbara Sistemas vyrábané spoločnosťou General Dynamics (GDELS) a Švédi s vozidlom CV90 od spoločnosti BAE Systems. Všetci traja výrobcovia už na jar svoje vozidlá aj predviedli ministerstvu obrany vo Vojenskom technickom a skúšobnom ústave na Záhorí.
Všetci traja výrobcovia tiež deklarujú spoluprácu so slovenským obranným priemyslom. Rheinmetall z nemeckého Düsseldorfu podpísal 31. augusta memorandum o spolupráci s výrobcom rýpadiel s CSM Industry z Tisovca. BAE Systems zas odkazuje na už niekoľkoročnú spoluprácu s dubnickou štátnou spoločnosťou Konštrukta Defence. Aj spoločnosť GDELS pre Pravdu uviedla, že sú veľmi aktívni v identifikácii potenciálnych miestnych partnerov, a vyjadrila presvedčenie, že v prípade potreby budú schopní požiadavku zapojenia slovenského obranného priemyslu splniť.
Zavážiť by však mali aj skúsenosti s prevádzkou jednotlivých vozidiel. Na rakúsko-španielskej platforme Ascod funguje 112 vozidiel Ulan v Rakúsku a 261 vozidiel pod názvom Pizarro. Prvým používateľom vozidla Lynx od Rheinmetallu by malo byť Maďarsko, ktoré v auguste 2020 podpísalo zmluvu na 218 vozidiel.
Najväčšie skúsenosti majú švédske transportéry CV90, ktorých už bolo vyrobených vyše 1 300. Okrem Švédska ich používajú aj Nórsko, Fínsko, Švajčiarsko, Dánsko, Holandsko a Estónsko. Tri z týchto krajín so svojimi transportérmi roky pôsobili aj v Afganistane či africkej Libérii.
Opuchy kĺbov a pískanie v ušiach
Zásadným zlomom pre spoločnosť General Dynamics (GDELS) mal byť kontrakt s Veľkou Britániou. Na rakúsko-španielskej platforme Ascod vyrobili General Dynamics aj britské vozidlo Scout SV, ktoré roku 2015 premenovali na Ajax. Po mnohých rokoch vyhrali v marci 2010 najväčšie britské obstarávanie obrnených vozidiel za vyše 20 rokov a v septembri 2014 britská vláda podpísala objednávku na 589 vozidiel za 4,1 miliardy eur (3,5 mld. libier) bez DPH.
Napriek rokom však stále nie je isté, či britská armáda bude vozidlá vôbec používať. Zatiaľ majú síce dodaných len 14 transportérov, v júni 2021 sa však zistilo, že ich testy boli niekoľko mesiacov zastavené po tom, čo sa zistili vážne technické problémy.
Vozidlá produkovali nadmerné vibrácie a hluk, takže posádky trpeli nevoľnosťou, opuchmi kĺbov a hučaním v ušiach (tinitus). Vibrácie navyše majú spôsobovať aj poškodzovanie elektronických systémov a zabraňovať stabilizácii výzbroje, čo malo v niektorých prípadoch znemožňovať streľbu počas jazdy.
Britský minister obrany pre obstarávanie Jeremy Quin preto podľa BBC v septembri toto obstarávanie nazval problémovým programom a vyhlásil, že nemôže na 100 percent zaručiť vyriešenie problémov s hlukom a vibráciami. Podľa BBC niektorí poslanci britského parlamentu očakávajú, že tender bude zrušený.