„Štrukturálne podmienky pre rozvoj mladých na Slovensku (kvalita školstva, pracovné príležitosti pre mladých) sú horšie než v iných krajinách V4. Mladí ľudia na Slovensku sú spomedzi krajín V4 jednoznačne najnegatívnejšie naladení proti Európskej únii. Napriek tomu je túžba mladých Slovákov a Sloveniek emigrovať, v porovnaní s ostatnými krajinami V4, paradoxne najnižšia.“
Aj toto sú jedny z hlavných záverov štúdie, ktoré na základe dát kvantitatívneho a kvalitatívneho prieskumu verejnej mienky vypracovali Aneta Világi a Pavol Baboš z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
„Na Slovensku je najväčší počet mladých za vystúpenie z EÚ, najvyššia nedôvera k EÚ a ako v jedinej skúmanej krajine prevláda negatívne hodnotenie vplyvu členstva na politický systém,“ uvádzajú autori.
Každý sám za seba
Jedným z hlavných zistení výskumu je merateľný príklon slovenskej mládeže k individualizmu. Ten sa prejavuje nielen v odďaľovaní zakladania rodín či zdôrazňovaním potrieb, akými sú sebarealizácia a úspešná kariéra, ale aj odklonom od spoliehania sa na inštitúcie štátu a silnejúcim príklonom k individuálnym stratégiám.
„Aktivizmus zameraný na spoločnosť patrí medzi aktivity, na ktorých mládeži záleží najmenej a do ktorých sa poväčšine nezapája,“ uvádzajú autori štúdie. Tieto závery reflektujú odpovede mladých ľudí na otázku, čo v živote zaváži. Za najdôležitejšie veci považujú osobnú nezávislosť (45 percent), prevzatie zodpovednosti nad vlastným životom (41 percent) a úspešnú kariéru (38 percent).
Aktivity, ktoré v zozname dotazníkových možností súviseli s rozvojom spoločnosti, ako napríklad participácia na občianskych iniciatívach či politike, sa umiestnili na posledných priečkach. Len päť percent mladých ľudí (v prípade spolupodieľania sa na politike len tri percentá) považovalo účasť na aktívnom občianskom živote za veľmi dôležitú.
„Prednosť v ponímaní dôležitosti dostali aj také aktivity, ako je napríklad športovanie (33 percent) či zdravé stravovanie (39 percent), čiže opäť veci, ktoré súvisia s individuálnym rozvojom jedinca,“ pripomínajú autori. Zaujímavým zistením štúdie je aj zmena v prevládajúcich obavách mladých ľudí.
Autori štúdie vysvetľujú, že „mladí ľudia na Slovensku sa s výhľadom do budúcnosti najviac obávajú znečistenia životného prostredia a klimatickej zmeny a tiež toho, že by mohli vážne ochorieť, ak to porovnáme s obavami mladých spred 20 rokov, keď popredné miesta zastávali obavy z nezamestnanosti či kriminality, vidíme hodnotový posun – od materiálnych hodnôt k postmateriálnym“.
Štúdia v tomto kontexte uvádza, že prílišný individualizmus a zahľadenie sa na vlastné potreby a priority môže z dlhodobého hľadiska predstavovať pre spoločnosť výzvu. Viacerí autori poukazujú na dôležitosť vzájomných vzťahov medzi jednotlivcami v spoločnosti (sociálny kapitál vytvárajúci vzájomné putá) z hľadiska rozvoja demokracie a aj ekonomického rozvoja krajiny.
Apatia k veciam verejným
Znepokojivým zistením zo štúdie je aj celková skepsa mladých, čo sa týka budúcnosti. Na otázku, či bude spoločnosť v budúcnosti lepšia ako dnes, odpovedalo pozitívne len 20 percent. Napriek tomu, že mladí ľudia na Slovensku vnímajú budúcnosť krajiny najpesimistickejšie z krajín V4, Slovensko patrí medzi krajiny, z ktorých najmenej mladých ľudí prejavilo silnú túžbu emigrovať (len sedem percent).
Čo sa týka ochoty participovať na verejnom živote, výsledky ukazujú len nízky záujem medzi mladými. Z výskumu vyplýva, že pre mladých ľudí je najprijateľnejšie podporiť petíciu, čo už niekedy v minulosti urobilo 41 percent ľudí, a ďalších 18 percent by tomu bolo naklonených. Pozitívne vnímané je aj dobrovoľníctvo alebo aktivity mimovládneho sektora (51 percent).
Mnohé ďalšie formy politickej participácie (napríklad účasť na demonštrácii alebo nekupovať veci z politických dôvodov) už viac ľudí vníma skôr negatívne ako pozitívne.
„Najmenej akceptovanou formou participácie je práca pre politickú stranu alebo skupinu, ktorú odmietajú necelé dve tretiny mladých ľudí,“ vyplýva zo štúdie.
Mozaiku pohľadov mladých dopĺňa aj zistenie, že len 68 percent je spokojných so životom. Jedným z faktorov, ktorý podľa výskumu mohol prispieť k vyššej miere nespokojnosti so životom u mladých ľudí, bolo vnímanie (pod)reprezentácie mladých ľudí na politickom živote krajiny. Až polovica opýtaných si myslela, že mladí ľudia nie sú vôbec reprezentovaní alebo sú len nedostatočne reprezentovaní na politickej úrovni, pričom väčšina (64 percent) zastávala názor, že by mladá generácia mala mať väčšie slovo v politike.
„Ich nespokojnosť a obavy z budúcnosti súviseli s vnímaným nedostatočným pokrokom v politickej rovine,“ uvádzajú autori výskumu, ktorý poukazuje na to, že na jednej strane máme mladých, ktorí osobne nepovažujú za dôležité vo svojom živote participovať na politike, ale na strane druhej sa cítia byť politicky podreprezentovaní.
„Tento nesúlad by si zaslúžil hlbšie skúmanie, ale jedným z možných vysvetlení je vnímanie toho, čo v politickom rozhodovaní zaváži, aké nástroje považujú mladí ľudia za účinné pri formulovaní a dosahovaní politických požiadaviek,“ píšu autori.
Tolerantná mládež?
Štúdia tiež poukazuje na čiastočný príklon mladých k nacionalistickým až extrémistickým politickým postojom. Tento aspekt záverov vyplýval z odpovedí na pociťovanie sociálneho dištancu k etnicky odlišným skupinám. Ten autori merali prostredníctvom pocitov, ktoré by mladí ľudia mali, ak by sa do ich susedstva nasťahovala rodina alebo osoby patriace k určitej skupine. V prípade slovenskej mládeže sociálny dištanc voči Rómom predstavoval 43 percent a voči moslimom 31 percent.
„Medzi dôvody môže patriť ich nízky záujem o politické dianie (43 percent sa o politiku nezaujíma) a nedôvera v tradičné médiá (52 percent im nedôveruje),“ uvádzajú autori, pričom vysvetľujú, že politické posolstvá, ktoré si mladých ľudí „nájdu“, potrebujú využívať špecifické kanály (najmä obsah šírený na internete) a špecifický obsah (kontroverzné, netradičné názory alebo názory hnané do extrému), ktorý má väčšiu šancu upútať virtuálnu pozornosť a docieliť šírenie. Výsledky štúdie reflektujú aj na obavy z radikalizácie mladých ľudí, ktoré vznikli po voľbách v roku 2016, pretože najmä vďaka ich podpore sa do parlamentu prvýkrát v histórii samostatného Slovenska dostala krajne pravicová politická strana.
„Po piatich rokoch však vidíme zvrat v politických preferenciách mladých ľudí, ktoré sú naklonené skôr liberálno–progresívnym politickým silám. Podiel mladých ľudí, ktorí by v lete 2021 volili pravicový extrém, je dokonca nižší, než ukazujú prieskumy verejnej mienky na dospelej populácii,“ vysvetľujú autori.
Napriek poklesu podpory pre reprezentantov extrémnej pravice však podľa výskumu stále možno pozorovať pomerne veľkú časť mladej populácie naklonenú nacionalistickým a xenofóbnym postojom.
Aj keď mladí samých seba vnímajú ako tolerantnejšiu generáciu, platí to skôr pri etnických menšinách. Pokiaľ ide napríklad o práva sexuálnych menšín, naše zistenia poukazujú len na mierne tolerantnejšie postoje v porovnaní s celkovou populáciou.
Štúdia je výsledkom medzinárodného výskumného projektu realizovaného nemeckou politickou nadáciou Friedrich Ebert Stiftung (FES) v krajinách V4 a troch pobaltských krajinách – Estónsku, Litve a Lotyšsku – ktorého hlavným cieľom bolo identifikovať, popísať a analyzovať postoje a vzorce správania mladých ľudí (vo veku 14 – 29 rokov) v súčasnej dobe.