V rozhovore tiež približuje aktuálne opatrenia, ktoré prijala slovenská vláda.
Ako sa aktuálne vyvíja situácia na Ukrajine?
Na Ukrajine práve sledujeme veľmi zaujímavý vývoj. Šíri sa správa, ktorú získal bývalý minister obrany Estónska a súčasný europoslanec. Podľa jeho informácií je tento report zo stretnutia ruských oligarchov s Putinom. Z tejto správy vyplýva, povedané stručne, že Rusko na tom vôbec nie je dobre. Počítalo s tým, že vojna potrvá maximálne štyri dni. Predpokladalo, že vstúpi na Ukrajinu, tá skolabuje, prezident Volodymyr Zelensky utečie, alebo ho zajmú, a že sa to skončí slávnostným pochodom na Kyjev. Nepočítali, že sa Ukrajinci budú brániť.
Rusko má zásobu rakiet na tie štyri dni a po desiatich im dôjde už prakticky všetko. Ak by sa Ukrajina vydržala brániť 10 dní, bola by to pre Rusko katastrofa, pretože by už nebolo schopné ďalej fungovať. Vyzerá to, akoby Rusi nemali žiadny plán pre prípad, že sa bude Ukrajina brániť. Predpokladali teda pravdepodobne niečo iné, než čo sa práve deje.
Čítajte viac Ukrajinci srdnato bránia Kyjev, za sobotu padlo tisíc Rusov
Zaznamenali sme aj iné zmeny, ktoré môžu mať vplyv na dĺžku a intenzitu vojny?
Pred pár hodinami oznámilo Turecko, že zatvára svoje úžiny. Ruské lode sa teda nedostanú ani tam, ani späť. To ich tiež zabolí. Putin potrebuje malú skvelú vojnu – little splendid war, ako hovorili britskí velitelia v časoch impéria. Nič také sa ale zjavne nekoná. Rusi nemajú schopnosť na Ukrajinskom území pôsobiť celé mesiace. Potrebujú teda zhruba do týždňa dosiahnuť rýchly výsledok – vojenské víťazstvo, ktorú potom budú môcť pretaviť aj do politického víťazstva. Zatiaľ sa ale nič podobné nerysuje.
Bola obrana hlavného mesta z pohľadu Ukrajiny úspešná?
Ruský prienik bol dosť malý. Bola tam relatívne malá kolóna a je preto možné, že šlo iba o nejaký prieskum boja. Aby Rusi zistili, ako vyzerajú kyjevské obranné pozície. Ale môžeme povedať, že Rusi v Kyjeve naozaj vôbec neuspeli. Hneď v prvý deň im úplne zlyhala výsadková operácia, na ktorú sa Rusi asi dosť spoliehali. Obsadiť a udržať vojenské letisko Hostomel sa ale nepodarilo. Najtrápnejší moment pre Rusov bol ukrajinský útok na ruskú leteckú základňu pri Rostove nad Donom, pretože Rusi tam prišli o stíhačku, keď ju zasiahli balistické rakety. Ruská protivzdušná obrana tam zahanbujúco zlyhala.
Môžeme teda očakávať, že by Rusi svoje vojenské operácie mohli stiahnuť skôr na východ Ukrajiny a zamerali sa na Luhanskú a Doneckú oblasť?
Tam ešte nie sme. Keď sa pozrieme, kam Rusi prenikli, uvidíme, že to nie je žiadna sláva. Ukrajina je veľká krajina a Rusi na jej územie prenikli len obmedzene. Žiadne veľké manévrové operácie zatiaľ nepredviedli, pretože zatiaľ nasadili len relatívne malé sily. Pravdepodobne ani nemajú potrebnú logistiku na podporu veľkých bojových operácií.
Takže veľká pozemná ofenzíva sa nateraz nekoná?
Zajatí ruskí vojaci vo viacerých videách hovoria, že im došlo palivo, nemajú muníciu, nevedia, kde sú, povedali im, že idú do mierovej operácie, neočakávali odpor. Navoziť 200-tisíc vojakov a nechať ich na hraniciach, to ide. Poslať ich ale do boja, to je niečo iné. Majú síce logistiku na podporu vojakov na pozíciách, ale nemajú logistiku, aby týchto 200-tisíc vojakov mohli podporovať v bojových operáciách. Rusom sa síce darilo dobre napríklad v Sýrii, ale tam nemali viac ako 5-tisíc vojakov. Tu ich majú 200-tisíc, čo je veľký rozdiel. Nasadili teda na Ukrajinu len malú časť svojej armády. Nie preto, že by nechceli viac, ale jednoducho preto, že nemôžu.
Čítajte viac Zmeko: Kremeľ sa prerátal, boje na Ukrajine nejdú podľa plánov
Na úrovni NATO padla dohoda o rozšírení projektu Predsunutej vojenskej prítomnosti (eFP) na východnom krídle aliancie. Spolu so Slovenskom sa doň pridávajú Maďarsko, Bulharsko a Rumunsko. Na Slovensku má v 1 200 člennej zahraničnej skupine robustne participovať Nemecko, a pridať sa má aj Holandsko. Aké typy jednotiek a s akým spôsobilosťami možno očakávať?
To teraz vôbec neviem. Zachytil som len správy o tom, že takáto skupina má na Slovensku vzniknúť, ale je ešte skoro povedať, aké jednotky prídu.
Nemci majú prísť aj so systémom protivzdušnej obrany Patriot. Aké je využitie takýchto systémov?
To je vlastne veľmi výkonná protilietadlová a protiraketová strela. Stojí na nákladnom vozidle s prívesom. Je teda mobilná, ale pred použitím sa musí rozložiť. Má tiež vlastný radar na ochranu a navádzanie striel.
Patriot má suplovať sovietsky systém S-300. Sú sovietske systémy málo funkčné alebo ich funkčnosť vedia Rusi dokonca obmedziť?
Patriot je moderný výkonný systém. Tie S-300 sú ale naďalej funkčné. Síce technicky zastarané. Sovietske systémy S-300 a S-400, ktoré šli na export mimo krajín Varšavskej zmluvy, majú údajne snímač satelitného signálu, cez ktorý sa dá systém znefunkčniť. Majú totiž v sebe vraj namontované výbušné plomby, ktoré pri prijatí signálu z Kremľa vybuchnú a systém znefunkčnia rovnako, ako keď sa ich niekto pokúsi otvoriť násilím. To by ale malo podľa mojich vedomostí platiť len pre tie, ktoré boli predané mimo Varšavskej zmluvy. Slovenských by sa to teda týkať nemalo.
Čítajte viac Prieskum: Až štvrtina ľudí si myslí, že za vojnu na Ukrajine môžu USA
Slovensko požiadalo USA o dodanie systému senzorov Sentinel na ochranu východnej hranice Slovenska, ale aj EÚ a NATO. Spolu s ním príde aj 40-členná skupina vojakov USA. Čo je Sentinel za systém? Aké je jeho využitie?
To je menší protivzdušný rádiolokátor. Mobilné zariadenie vo veľkosti prívesu využívané najmä pre pozemné jednotky. Zachytáva pohyb čohokoľvek vo vzduchu, či striel, rakiet lietadiel. Systém Sentinel ich sleduje, na ich odstrelenie by mali slúžiť napríklad práve strely zo systému Patriot. Už ten má sám o sebe pritom výkonné rádiolokátory. Sentinel je ale omnoho mobilnejší.
Na Ukrajinu posiela slovenská vláda za základe priamej žiadosti materiál za viac ako 10 miliónov eur. Odmínovacie zariadenia, zdravotnícky materiál, 10 miliónov litrov nafty, 2,4 milióna litrov leteckého benzínu ale aj 12-tisíc kusov 120 mm munície. Ako a na čo môže byť použitá táto munícia? Do akých zbraní, na aké operácie?
Predpokladám, že by to malo ísť zrejme do mínometov. To je zbraň na blízku delostreleckú podporu, ktorú možno mimo iného veľmi dobre využiť aj v boji v mestách.
Slovensko má dlhodobo problém so stíhacím letectvom, ktoré je takmer úplne nefunkčné. Minister obrany v sobotu potvrdil, že už prebiehajú rokovania o urýchlenom ukončení prevádzky ruských stíhačiek MiG-29 na Sliači a zbavení sa ruských technikov zo Sliača. Slovenský vzdušný priestor by v takom prípade mal podľa slov ministra chrániť geograficky blízky spojenec. Bude to Česká republika, s ktorou máme od roku 2017 na ochranu vzdušného priestoru zmluvu?
Dve najpravdepodobnejšie možnosti sa javia Česká republika a Poľsko, ktoré by mohlo lietať z vlastných základní na stíhačkách F-16. Česká republika by zas mohla pomôcť stíhacími lietadlami JAS 39 Gripen. Ochrany slovenského vzdušného priestoru z domovskej základe v Čáslavi si už České letectvo vyskúšalo v rámci systému NATINAMDS. Obe tieto možnosti sú v hre. Okrem týchto dvoch spôsobov na úrovni bilaterálnej spolupráce sa môže stať aj to, že sa to urobí podobne ako na Pobaltí, kde sa pri ochrane ich vzdušného priestoru striedajú viaceré krajiny.
Čítajte viac Matovič motivuje ubytovať utečencov z Ukrajiny: 100 eur za dieťa a 200 za dospelého