Putin v nedeľu nariadil armáde, aby uviedla jadrové sily do stavu vysokej pohotovosti. Západné krajiny obvinil z „nepriateľských“ krokov voči svojej krajine, pričom už predtým sa vyhrážal každému, „kto priamo zasiahne do konfliktu na Ukrajine, tvrdou odvetou“. Ako to vnímate?
Ako hovoríte, jednoznačne hrozí použitím jadrových zbraní, ak niekto bude intervenovať v konflikte. Je ťažké odhadnúť, nakoľko hrozba je alebo nie je reálna, ale určite by som to nebral na ľahkú váhu.
Ak sa o Putinovi hovorí, že je šialenec odtrhnutý od reality, musíme brať hrozbu vážne, však?
Takto by som to nepovedal. Prečo si myslíte, že je šialenec alebo iracionálny? Má v rukách nejaké karty. Tie nie sú úplne dobré, no musí hrať s takými, aké má. A čo má Rusko? Tanky a jadrové zbrane. Ešte má plyn, ale to je v zásade všetko. V okamihu, keď naň boli uvalené sankcie a postup jeho armády sa minimálne pri Kyjeve a Charkove, teda dvoch najvýznamnejších ukrajinských centrách, spomalil alebo skoro zastavil, hľadá nejaké riešenie. Rusi oznámili, že budú s Ukrajincami rokovať bez predbežných podmienok, Putin však zrejme hľadá spôsob, ako svoju pozíciu posilniť. V podstate mu nič viac ako jadrové zbrane nezostáva. Je to možno posledný krok, ako zvrátiť situáciu vo svoj prospech.
Hovorí sa o nie najlepšie pripravenej ruskej armáde na dlhšiu vojnu. Na druhej strane však Putin nenasadil všetko, čo má k dispozícii. Môže byť doterajší vývoj výsledkom akéhosi úskoku z jeho strany, aby si Západ myslel, že nie je pripravený a potom prekvapí?
Nemyslím si to. Odhadujem, že Rusi dúfali, že sankcie prídu až neskôr a získajú jeden alebo dva týždne, počas ktorých by sa priblížili k zrazeniu Ukrajiny na kolená. Nehovorím, že by sa im podarilo dekapitovať vládu, ako by si asi predstavovali, ale boli by k tomu oveľa bližšie. V každom prípade, teraz sa ruský útok rozvíja veľmi úspešne len na juhu krajiny. Tam je situácia pre Ukrajincov veľmi ťažká. Čo sa týka postupu do Kyjeva, nedá sa povedať, že bol pomalý. Sto kilometrov od hranice na predmestie Kyjeva prešla ruská armáda za dva alebo tri dni. Zároveň sa však zdá, že už nie sú schopní preniknúť dovnútra Kyjeva. Teraz, keď prichádzajú sankcie, nemalá časť obyvateľstva ich začne cítiť. Rusi zrejme vnímajú, že už nemajú toľko času.
Myslíte si teda, že by vojna mohla trvať už len niekoľko dní?
Myslím si, že ruská armáda bude schopná fungovať aj niekoľko týždňov. Asi menej efektívne ako na začiatku, ale ešte stále nenasadili niektoré jednotky, ktoré majú pri hraniciach. Ešte majú čo vrhnúť do útoku, ale pri sankciách sa dostanú do extrémne zložitej situácie nepriaznivej pre ruské obyvateľstvo. Odhadujem, že v tomto okamihu dajú prednosť rýchlejšiemu koncu. Samozrejme, nemožno čakať, že akciu skončia len tak bez nejakých požiadaviek.
Čo konkrétne ešte môže Putin nasadiť? Viac vojakov alebo má v zálohe aj nejaké zbraňové systémy, ktoré by zmenili podobu boja?
Môže nasadiť niektoré zatiaľ nepoužité jednotky, zrejme má niekoľko desiatok posilnených práporov a veľmi silné delostrelectvo. To by mu zabezpečilo pomerne veľkú palebnú prevahu voči Ukrajine. Zrejme to bolo sčasti aj preto, že pokiaľ by Rusi na Ukrajine chceli neskôr nainštalovať bábkovú vládu, nemôžu si dovoliť to územie úplne zničiť. Ak sa teda nerozprávame o jadrových zbraniach, Rusko ešte môže určite nasadiť viac delostrelectva. To však povedie k obrovským civilným stratám a už dnes vieme, že vojna nie je príliš populárna ani v samotnom Rusku.
Ako vnímate výzvu prezidenta Zelenského na všeobecnú mobilizáciu, aby ktokoľvek prišiel pomôcť Ukrajine?
Je to komplikovaná otázka, štáty majú rôzne zákony. V anglosaských krajinách sú vo všeobecnosti veľmi benevolentní k žoldnierstvu. Naopak, v kontinentálnej Európe je to veľký problém a služba v inej armáde je považovaná za trestnú. Možno však požiadať o výnimku. Z pohľadu morálky by štát v tom nemal brániť. Na druhej strane, ak by išlo o väčšie zapojenie ľudí z krajín strednej alebo západnej Európy do konfliktu, mohlo by to byť už byť krokom k jeho väčšej eskalácii, čomu by sme sa asi chceli vyhnúť. Ak by sa to teda dialo, asi by som o tom nehovoril verejne, minimálne nie z pozície vlády.
Čo sa týka jadrovej eskalácie, vieme načrtnúť, čo by nás asi čakalo?
Všetci dúfame, že ide len o hypotetický scenár, ktorý naznačuje Putin, aby mal situáciu pod kontrolou.
Koľko ukrajinských mužov je podľa vás ešte mimo domoviny? Aký je potenciál, že by sa vrátili na Ukrajinu a bojovali?
Myslím si, že tí čo chceli, už prišli domov. Už pred niekoľkými dňami dostali povolávacie rozkazy a mali, myslím si, 24 hodín na návrat. Ukrajina má vyše 40 miliónov obyvateľov a z krajiny nepúšťajú von mužov do 60 rokov, takže majú pomerne veľké ľudské zdroje, ktoré môžu použiť. Skôr sa môže stať, že ak by sa boje predlžovali, začnú im dochádzať niektoré kľúčové zbraňové systémy a obsluha k nim.
Ako ste naznačili, odpor k vojne narastá aj v samotnom Rusku. Vieme, že polícia denne zatýka stovky až tisícky demonštrantov. Otvorená kritika zaznieva už aj medzi poslancami ruskej dumy. Ak sa hovorí, že Putin je istým spôsobom odtrhnutý od reality, aká je podľa vás pravdepodobnosť, že by ho zvrhli vlastní alebo vznikne revolúcia proti režimu?
Tento scenár nie je na programe dňa. Ak by však Rusko čelilo sankciám, jeho obyvatelia by sa s nimi museli vyrovnávať. Rusko ako štát by niekoľko mesiacov asi bolo schopné fungovať. No aj Putin si podľa mňa uvedomuje, že časom by to mohlo viesť k jeho zvrhnutiu. Či už ulicou, alebo ľuďmi okolo neho, ktorí si uvedomujú, že situácia nie je udržateľná. Takýto puč by mohol prísť ešte omnoho skôr ako zosadenie z ulice. Ale buďme opatrní, pretože protesty sa dejú vo veľkých mestách, ktoré sú Putinovi naklonené menej ako tie menšie či vidiek, na ktorý aj problémy doľahnú neskôr. My vidíme len veľmi špecifický výsek Ruska.
Varovali ste, že Rusko na Ukrajinu zaútočí, a nabáda ho k tomu aj správanie NATO. Ako vnímate kroky aliancie dnes, vzhľadom na obavy, že by Putin zaútočil aj na iné krajiny? Majú sankcie podľa vás zmysel?
Na jednej strane Rusko odmieta víziu, že by Ukrajina bola v NATO. Je to však nemorálna požiadavka, z pohľadu medzinárodného práva nemožné, ale taká je realita. Aj preto NATO hovorí, že Ukrajine priamo vojensky nepomôže. Aliancia v zásade robí, čo môže bez toho, aby riskovala radikálnejšiu eskaláciu konfliktu, ktorý by potom zasiahol aj ďalšie krajiny. Zároveň si nemyslím, že by chcel Putin v tejto chvíli napadnúť ďalších. Musí mu byť jasné, že ak rozšíri konflikt, nebude sa môcť spoľahnúť na to, že aliancia sa bude aspoň v nejakej miere snažiť držať bokom. Keď Putin napadol Ukrajinu, vyvolal obrovskú vlnu odporu aj možno proti relatívne racionálnym ruským požiadavkám. Dnes sa veľmi ťažko nájde niekto, kto by bol ochotný ruské stanoviská akceptovať.
Je podľa vás vojenská reakcia NATO dostatočná?
Keď hovoríme o reakcii NATO, je to v prvom rade reakcia jednotlivých členských štátov. Česká, ale ani Slovenská republika sa o svoju obranu v posledných rokoch príliš nezaujímali. O to viac sa pozeráme na ďalšie štáty, aby nám poslali nejakú podporu, a tá prichádza. Vzhľadom na to, že obranné úsilie v minulosti nebolo veľké, v tomto okamihu sa dajú na hranice rýchlo nasadiť iba obmedzené sily. V Európe nemáme väčšie množstvo vojenských síl, ktoré by išlo rýchlo presunúť. Zároveň, ako som už spomínal, je tu snaha, aby reakcie NATO neviedli k eskalácii konfliktu.