Ruská armáda sa sústreďuje najmä pri veľkých ukrajinských mestách ako Kyjev či Charkov. Aká je toto stratégia – chcú Rusi najskôr obsadiť veľké mestá, alebo na obrovskú plochu nemajú dostatok síl?
Myslím si, že Rusom skutočne ide o obsadenie veľkých populačných centier, ktoré sú zároveň centrami velenia a riadenia. Ruská armáda sa určite nechystala a ani nebola pripravená, a nie je to ani v jej silách, na rozsiahlu okupáciu celej Ukrajiny. Skôr by som to videl tak, že ruská armáda sa snaží zlomiť vôľu Ukrajincov práve tým, že sa pokúsi zasadiť tvrdé údery veľkým populačným centrám. Z tohto pohľadu je Kyjev symbolickým miestom. Je to hlavné miesto krajiny, sídlo prezidenta.
Ak by sa podarilo prelomiť ukrajinskú obranu v týchto populačných centrách, ako bude konflikt pokračovať?
Ťažko povedať, lebo konflikt nemá úplne vojenskú koncovku. Bude musieť byť vyriešený politicky. Netreba zabúdať, že v momente, keď sa Rusi dostanú do daného mesta, keď tam vojensky preniknú, ešte zďaleka to neznamená, že ho kontrolujú. Ukrajinci sa pripravujú na gerilovský, partizánsky boj v mestskom prostredí. Je to mimoriadne ťažká situácia pre ruskú armádu ako z pohľadu spotreby munície, paliva, tak z pohľadu bojov. Je to až nočná mora útočiacich jednotiek – prudké boje v meste. Ak by sa Rusom podarilo obkľúčiť, odrezať od zvyšku Ukrajiny, prípadne ovládnuť veľké mestá, tak by mali v zásade veľmi silnú kartu do prípadných politických vyjednávaní, ktoré by mohli smerovať k ukončeniu konfliktu.
Je pre prezidenta Ruskej federácie Vladimira Putina zásadné, aby v konflikte, ktorý trvá od štvrtka, získal niečo zásadné? Doteraz nezískal nič…
Vladimír Putin si nemôže dovoliť z politických dôvodov ukončiť konflikt teraz a v takom stave, v akom aktuálne je. Skutočne Rusko na Ukrajine zatiaľ nič nezískalo. Putin trvá na požiadavke, že Krym prináleží Rusku, na demilitarizácii Ukrajiny, a na požiadavke, ktorú Rusi nazývajú denacifikácia, ale my to môžeme voľne preložiť ako zmena režimu, teda stanovenie nejakej novej vlády. My v tejto chvíli viac-menej vieme, čo sú ruské ciele alebo ruské záujmy, v každom prípade sa čisto vojenskými prostriedkami Rusku tieto ciele zatiaľ nedarí napĺňať. Nejakým spôsobom budú musieť v konflikte pokračovať, možno aj tie útoky na veľké mestá a snaha obsadiť ich, môžu byť kartami, ktoré v prípade, ak ich Rusi získajú, potom môžu hrať pri vyjednávaniach.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov odkázal na konferencii v Ženeve, že sa Rusko obáva hrozby jadrových zbraní na Ukrajine. Čo to vlastne znamená? Je toto reálna poznámka, alebo je to opäť nejaký útok, ktorý má skôr nahnať strach?
Nemyslím si, že by to mala byť akokoľvek legitímna poznámka. Nukleárne zbrane a ich nosiče zmizli z Ukrajiny niekedy v prvej polovici deväťdesiatych rokov. To je nezmysel, aby Rusi tridsať rokov čakali, nechávali to tak a teraz odrazu si zmysleli, že im tie technológie prekážajú. Na Ukrajine žiadne jadrové zbrane nie sú a Ukrajina sa o žiadne nové vlastné jadrové zbrane neusiluje. Vyjadrenie ministra Lavrova vnímam skôr v kontexte, že je to akoby ďalší prídavok diplomaticko-politický, ospravedlňujúci akciu Ruska na Ukrajine. Treba vnímať aj vnútropolitický kontext. Sergej Lavrov síce toto hovorí v rámci medzinárodnej konferencie, ale toto zaznie aj dovnútra Ruskej federácie. Takže domáce obyvateľstvo okrem naratívu, že Rusi tam údajne idú ochraňovať ruskojazyčné obyvateľstvo pred genocídou, dostanú aj naratív, že Rusku hrozí bezprostredná hrozba, lebo Ukrajina chystá nukleárne zbrane. Hodnotím to ako absolútny nezmysel.
Rusi počítali s tým, že počas niekoľkých hodín budú mať totálnu kontrolu nad ukrajinským vzdušným priestorom. Toto sa im nedarí. Je to vážne mínus pre Rusov?
Je to rozhodne vážne mínus. Invázia ešte stále môže dopadnúť akýmsi ruským vojenským víťazstvom, pretože Rusko skutočne nahromadilo na hranici obrovské sily letecké aj pozemné. V Čiernom mori operujú námorné sily čiernomorskej flotily. Prevaha je tam jednoznačná. Povedal by som, že operácia – tak ako bola naplánovaná, od prvého dňa neplní svoje stanovené ciele. Respektíve, neplní ich v takom harmonograme, ako bol naplánovaný.
Prečo?
Ukrajinci sa osem rokov nejakým spôsobom na tento konflikt pripravovali. Ruská armáda, a to sa týka všetkých nasadených zložiek, má veľké problémy s logistikou, nedokáže prisúvať muníciu ani materiál potrebný na ďalšie vedenie bojovej činnosti tak rýchlo a v takom rozsahu, ako by potrebovala. Ukrajina už aj od rôznych iných krajín dostáva ďalšiu pomoc, vrátane vojenského vybavenia a zbraní, a medzi nimi sú aj systémy protivzdušnej obrany. Všetko nasvedčuje tomu, že Rusko má určitú vzdušnú prevahu, ale nemá vzdušnú nadvládu. A tú by potrebovalo, aby dosiahlo strategický cieľ, aby napríklad pozemné sily mohli viac-menej zo vzduchu neohrozene operovať na ukrajinskom území.
V posledných dňoch sa ukázalo, že ruská armáda siaha po zbraniach, ktoré sú istým spôsobom zakázané alebo neprípustné v priestoroch, kde je civilné obyvateľstvo. Posledné informácie hovoria, že pri útoku na Charkov používa raketomety s termobarickými strelami. Čo je to ruský raketomet TOS?
Systém TOS 1 Buratino je vlastne samohybný delostrelecký raketomet, v ruskej terminológii reaktívny raketomet. Je to raketomet, ktorý je postavený na podvozku tanku T-72, čiže je samohybný a vystreľuje rakety, ktoré v mieste dopadu vytvoria aerosólový oblak. Ten do seba nasiakne v priebehu niekoľkých sekúnd kyslík z okolia. Preto sa im aj hovorí vákuové bomby. Zmes kyslíka a aerosólu následne exploduje. Tým pádom spôsobuje obrovské škody, najmä v husto zastavaných oblastiach. Použitie takejto zbrane v meste Charkov, kde údajne takáto bomba dopadla na námestie pred budovu miestnej samosprávy, sa dá čítať jediným spôsobom: Rusko sa snaží spôsobiť čo najväčšiu deštrukciu a zlomiť vôľu obrancov daného miesta.
V úvode konfliktu ruská strana hovorila, že bude mieriť len na vojenské ciele a bude používať len navádzané strely. Znamená to, že teraz chce hrubou silou potlačiť odpor obrancov?
Povedali ste to v zásade správne. Presne navádzanej munície, niekedy sa to nazýva aj inteligentná munícia, má Rusko veľmi málo. Na začiatku konfliktu ju aj používalo, ale je dosť možné, že tento typ munície ruskej armáde dochádza, tak zvolila „starý dobrý sovietsky štýl“, kde boj v zastavanom území spočíva v tom, že zastavané územie jednoducho vybombardujeme a týmto spôsobom „sa zbavíme problému“. Termobarické alebo vákuové zbrane boli zatiaľ použité len v obmedzenom množstve. Dá sa to čítať ako spôsob vojenského, ale aj psychologického zastrašenia. Ale ak by ruské operácie nepokračovali ďalej takým tempom a takými úspechmi, ako bolo naplánované, je tam ešte priestor na eskaláciu použitia takýchto zbraní a zbraňových systémov.
Ak by sa do jedného, dvoch dní nepodarilo pokoriť Kyjev, Charkov a ostatné veľké mestá, čo by to znamenalo pre Putina?
To sa veľmi ťažko odhaduje. V tejto chvíli je táto vojenská operácia viac-menej debaklom. Ruské vedenie bude musieť na to nejako reagovať – tak z vojenského, ako aj z politického hľadiska. Nevieme, čo urobia sankcie s ruskou ekonomikou, s ruskou spoločnosťou a s prístupom bežných Rusov ku konfliktu. Takže zatiaľ je to pomerne neznáma vec. V každom prípade, podľa ruského plánu už v tomto období malo byť viac-menej akože „hotovo“. Už tie operácie mali byť ukončené, Rusko malo mať víťazoslávne pod kontrolou Kyjev a mať tam svoju novú vládu. Nič z toho sa nedeje. Rusi stále púšťajú nové a nové sily proti ukrajinskej obrane. Tej sa darí ich postup zadržiavať, respektíve spomaľovať. Takže ruská ofenzíva zatiaľ skutočne neplní stanovené ciele. Ako bude na to reagovať ruské velenie? Môže aj vyhrážkami a eskaláciou. Ako sme videli napríklad z vyjadrenia Lavrova, uvedením jadrových síl do pohotovosti. V každom prípade, aby malo Rusko pri politických vyjednávaniach navrch, potrebuje dosiahnuť aspoň určitý vojenský úspech. A to sme znovu na začiatku rozhovoru. Obsadenie niektorých veľkých miest, ale najmä Kyjeva, by mohlo byť takýmto vojenským úspechom.
Podľa niektorých ukrajinských médií boli na ukrajinskom území zaznamenané bieloruské jednotky. Alexandr Lukašenko to odmieta a hovorí, že Bielorusko sa do konfliktu nezapojí. Čo by to znamenalo, ak by sa informácie o zapojení Bieloruska potvrdili? Ako by sa zmenil konflikt?
Znamenalo by to, že Alexandr Lukašenko by sa z kategórie spoluagresora presunul do pozície agresora. Je nepochybné, že Lukašenko poskytol bieloruské územie ako nástupný priestor pre ruskú ofenzívu voči Ukrajine. Takže už len to ho robí spoluzodpovedným za to, čo sa momentálne deje. Jeho posledné vyjadrenia spred niekoľkých hodín, keď hovoril, že bieloruské sily sa do konfliktu nezapoja, treba brať s obrovskou rezervou. Lukašenko už toho narozprával pomerne veľa. A viete, z čisto operačného hľadiska, bieloruské a ruské sily sú natoľko previazané, že v zásade tvoria akoby jednu armádu, respektíve niektoré útvary sú vyslovene integrované. A to až do takej miery, že je to vlastne jedna bojová sila. Údajne tieto jednotky mali vstúpiť na ukrajinské územie a mali byť pod spoločným ruských velením.
Otázka jadrových zbraní. Téma vystrašila v posledných dňoch verejnosť. Putin aktivoval stupne pohotovosti týchto systémov. Do akej miery to treba brať vážne, a prečo Američania na to nijako nereagovali?
Rozhodnutie USA vôbec na Rusko nereagovať je veľmi správne a racionálne rozhodnutie. To potom vytvára, samozrejme, potenciál na určitú nekontrolovanú a nekonečnú špirálu akcií a protiakcií. Tie môžu napokon vyústiť až do neželaných reakcií a neželaného konca. To, čo sa stalo v sobotu, že Putin uviedol ruské strategické sily do bojovej pohotovosti, to znamená z čisto technického hľadiska, že je teraz priamo umožnená komunikácia prezidenta s vybranými útvarmi nukleárnych síl. Pretože systém za normálnych okolností funguje tak, že nie je sprevádzkovaný, a nie je umožnená priama komunikácia medzi prezidentom a jednotlivými vojenskými jednotkami. To je aj preto, aby nebol systém z kybernetického hľadiska napadnuteľný alebo zneškodnený. Ten pomyselný jadrový kufrík bol uvedený do prevádzky. Ale neznamená to, že Rusko sa chystá použiť jadrové zbrane, prípadne, že by sa Putin vyhrážal použitím jadrových zbraní. On si vlastne technicky pripravil možnosti, ak by k takémuto niečomu malo prísť. Tak technologicky je to možné. V každom prípade – informácie z USA zo satelitov hovoria, že neboli zaznamenané žiadne nezvyčajné pohyby ruských strategických síl. Ono by odpáleniu predchádzalo rozmiestnenie jednotlivých odpaľovacích zariadení, ktoré sú vo väčšine mobilné. Ak by k tomu malo prísť, museli by byť zaznamenané pohyby týchto síl po území Ruskej federácie. K ničomu takémuto nedochádza. Američania, ktorí majú najlepšiu spravodajskú satelitnú sieť, nič takéto neodhalili.
Čo hovoríte na vyhrážku z ruskej strany, že všetci, ktorí z EÚ pomáhajú Ukrajine, či už vojensky alebo politicky, budú trpieť?
Aj Putin už varoval, že miešanie sa do konfliktu bude mať také následky, s akými sa ešte nestretli. Pozrite sa, v stávke je pre Rusko veľmi veľa, a veľmi veľa je v stávke aj pre režim prezidenta Putina. Takáto ostrá rétorika zapadá do tohto kontextu.
Spomenuli ste ruskú domácu scénu. V súvislosti s vojnou na Ukrajine sú tam nepokoje. Rusi nie sú nadšení, že sú vtiahnutí do bojov. Hovorí sa, že Putin z tých vojsk, ktoré mal pri hraniciach s Ukrajinou, vyslal na územie viac ako 70 percent. Kde má ďalších vojakov? Môže dôjsť k situácii, že by musel armádu na ukrajinskom území doplniť vojskom, ktoré je v Rusku?
Na hraniciach s Ukrajinou bolo sústredených asi 200-tisíc ruských vojakoch. A z nich nebolo nasadených 20– až 30-tisíc, to je armáda schopná boja, s dostatkom munície, pohonných hmôt, mazív a zásob na vedenie bojov v priebehu niekoľko málo dní. Ak by sa aj tieto sily vyčerpali, tak Rusko by chtiac-nechtiac muselo pristúpiť na prerušenie bojov, ich stiahnutie a reorganizáciu. A prípadne využiť tento čas na nejaké diplomatické rokovania, pretože tie sily minú svoje zásoby a nebudú schopné pokračovať v bojovej činnosti.
Je reálny aj takýto vývoj?
No ak sa Ukrajincom podarí ešte niekoľko dní udržať, tak v zásade áno. Otázka potom bude, ako a do akej miery bude Rusko ochotné a schopné ten konflikt eskalovať prípadným nasadením ďalších ničivejších zbraní. Ale ak by sme rátali s tým, že ruské vedenie má ešte nejakú mieru racionality, tak skutočne po troch-štyroch dňoch sa môže stať, že ten nápor Ruska sa otupí až natoľko, že Rusko bude nútené pristúpiť na nejaké diplomatické rokovania. Lebo už nebude mať ako ďalej viesť ten konflikt. V tomto kontexte čítam aj tie posledné snahy Ruska zasadiť Ukrajine čoraz tvrdšie a tvrdšie údery. Pretože čas hrá proti Rusku.
Môže Rusko tento konflikt vyhrať?
Čo to znamená vyhrať? Každý konflikt má nejaký politický cieľ. Každá vojna smeruje k politickému cieľu. Politický cieľ Ruska poznáme na základe uniknutého článku, ktorý Vremja novosti uverejnili omylom. Ten mal vyjsť v prípade, že ruské operácie budú prebiehať tak, ako bolo naplánované. Cieľom teda je zmena ukrajinského režimu, čiže dosadenie nejakej bábkovej proruskej vlády, definitívne pripojenie Krymu k Rusku s tým, že by to schválila nová ukrajinská vláda. No a že by Ukrajina zostala výrazne prorusky orientovaná. Toto je pre Rusko želaný stav. Či je splniteľný vojensky? Teoreticky áno, ak by sa Rusku podarilo dobyť veľké mestá, zlikvidovať súčasnú vládu, alebo ju prinútiť ujsť. Áno, možno by sa podarilo v Kyjeve inštalovať nejaký vlastný promoskovský režim, a v každom prípade aj takýto režim by potom mohol vládnuť iba s výraznou podporou ruských bezpečnostných síl. Pretože Ukrajinci ako 40-miliónový národ sa budú brániť a budú sa stavať na odpor aj prípadnej novej vláde. Rusko by potom potrebovalo veľké sily na to, aby to územie kontrolovalo, okupovalo a podporovalo dosadenú vládu. Z čisto vojenského hľadiska to pre Rusko ešte stále je dosiahnuteľné, ale hovorím, čas hrá proti Rusku. Ak sa tento cieľ nepodarí Rusku dosiahnuť v horizonte štyroch-piatich dní, tak budú musieť konflikt buď eskalovať nad nejakú bežnú racionálnu hranicu, alebo budú musieť prísť s diplomatickým a politickým riešením.