Ako sa zmenila slovenská politická scéna a spoločnosť za dva roky od volieb?
Politika a s ňou i spoločnosť sa zmenili. Výrazne, no s veľkou pravdepodobnosťou nie tým smerom, ako viacerí očakávali. Od volieb 2020 sledujeme jeden zjavný, no pre budúcnosť Slovenska nebezpečný trend. Slovenská politika zhrubla. Vytratila sa z nej slušnosť. Tá slušnosť, ktorá bola jednou z nosných ideí ostatných volieb. Vytratila sa z nej však i zodpovednosť, ktorú nahradil prízemný a ľahkovážny populizmus. Nehovoriac o vzájomnom rešpekte medzi politikmi (a občanmi), ale aj o rešpekte, či ak chcete, dôvere k demokracii a jej inštitúciám. Politika sa zmenila na arénu, ktorá často pripomína hobbesovskú dystópiu, svet, v ktorom každý bojuje s každým. Svet chaosu. Toto sa z politiky prenieslo aj do spoločnosti, v ktorej s nástupom sociálnych sietí akoby „explodovali“ všetky neduhy postpravdivej doby. Prehnaná emocionalita, ktorú ešte zvýrazňuje skutočnosť, že politici sú dnes hlavnými „influencermi“ polarizácie spoločnosti, sa prejavuje v náraste nedôvery, v agresivite a tiež v neochote načúvať akýmkoľvek argumentom. Egoizmus sa povýšil nad zodpovednosť, vlastný názor nad fakty.
Ako môže vojna na Ukrajine ovplyvniť našu politickú atmosféru a ďalší vývoj?
Vojna na Ukrajine zásadne zmení súčasný svet. To, čo sme si ešte pred štvrtkovým ránom mysleli, že platí, že je nemenné, sa rozhodnutím jedného šialeného politika nadobro zmenilo. Preto je pochopiteľné, že takáto radikálna zmena paradigmy politiky v globálnom, no najmä v európskom kontexte, ovplyvní a zmení Slovensko. Je možné, že táto vojna zmení pohľad verejnosti a politikov na potrebu zvýšenia miery zodpovednosti za našu bezpečnosť a budúcnosť. Je možné, že si viacerí uvedomia, že členstvo v euroatlantických štruktúrach bolo kľúčovým rozhodnutím pre budúcnosť Slovenska. Je možné, že si občania a politici uvedomia, že ľudia utekajúci pred vojnou si zaslúžia našu solidaritu a pomoc. Je možné, že táto vojna odhalí, ktorí slovenskí politici (jednotlivci a strany) dlhodobo obhajovali záujmy Slovenska a jeho občanov, a ktorí v prvom rade mysleli na seba a záujmy Moskvy. Je možné, že sa v kontexte postoja k slobode a demokracii oddelí „zrno od pliev“. Je však tiež možné, že nič z toho sa nestane a slovenská politika si naďalej bude hovieť v teple za pecou. Prvé dni ukazujú, že nádej na zmenu politikov a politiky je možná.
Badať nejaké výrazné zlepšenie straníckeho systému – pilieru demokracie – na Slovensku? Alebo skôr naďalej degraduje?
Myslím si, že systém kontinuálne degraduje už niekoľko rokov. Nič na tom nezmenila ani ostatná novela zákona o politických stranách. A ani od volieb 2020 sa neudialo nič, čo by viedlo k stabilizácii straníckeho systému. Počet politických strán stále rastie. Strany však nevznikajú na základe požiadaviek politického systému, prípadne ideovo-programového odlíšenia sa voči tým subjektom, ktoré už v systéme existujú, ale sú najmä prostriedkom pre naplnenie osobných ambícií jednotlivcov alebo „strojom“ chrliacim ad hoc riešenia, ktoré majú poslúžiť ako psychoterapeutická pomôcka pre frustrovaných zakladateľom týchto subjektov. Domnievam sa, že v našom systéme máme pretlak populistických, nesystémových a „alternatívnych“ politických kvázistrán, ktoré bránia tomu, aby sa slovenský stranícky systém priblížil k štandardom vyspelých demokracií. Na to, aby sa tak stalo, potrebujeme politicky vzdelaných voličov a straníkov a menej „trúdov“, ktorí iba parazitujú na súčasnom systéme.
Strany súčasnej koalície od volieb výrazne stratili podporu. Aké sú primárne dôvody? Kam sa presúvajú ich voliči?
Hlavnou príčinou straty popularity sú krízy, ktoré sprevádzajú súčasnú vládnu koalíciu. Tá, v ktorej sa ocitlo Slovensko bez zjavného pričinenia vládnych strán, no ktorú najmä neschopnosť koalície robiť zodpovednú politiku násobne prehlbovala – pandemická kríza. Tá, do ktorej vtiahla Slovensko práve vládna koalícia, a ktorá iba podčiarkuje skutočnosť, že na vládnutie členovia koalície neboli pripravení, že sa stali rukojemníkmi vlastného populizmu a mentálne uviazli v opozícii – permanentná vládna kríza. Obe tieto krízy spôsobili, že podpora strán koalície klesá. Prispeli k tomu, samozrejme, aj niektoré aktivity parlamentnej opozície, ktorá sa neštíti zneužívať prvú krízu a využívať tú druhú. Napriek tomu platí, že zodpovednosť za stav spoločnosti, štátu a vlastných preferencií majú primárne strany vládnej koalície.
Dva roky po voľbách sa hovorí o zmene volebného systému na viac obvodov. ZMOS plánuje k tejto téme aj referendum. Ide o dobrý nápad?
Idea zmeny súčasného volebného systému, ktorý je rozhodujúcim faktorom, ktorý prehlbuje krízu straníckeho systému, je dobrým nápadom. Spôsob, ktorý zvolil ZMOS, je legitímnym a vcelku aj prefíkaným pokusom, ako prinútiť politické strany, aby začali reálne pracovať na zmene systému, ktorý je skutočným danajským darom Vladimíra Mečiara slovenskej zastupiteľskej demokracii. Už je najvyšší čas na zmenu. Zmena ústavy so zámerom ústavne garantovať osem volebných obvodov je preto prelomovým krokom. Obávam sa však, že ak spolu s týmto referendom neprebehne relevantná, no najmä odborná debata o tom, ako zlepšiť pomerný volebný systém, alebo sa bude experimentovať so zmiešaním pomerného a väčšinového systému, resp. regionálne ukotvenie kandidátok bude len naoko, a nie reálne, neprinesie to požadovaný efekt zastupiteľnosti a väčšej demokratickosti volieb.
Smer v minulých prieskumoch atakoval prvé priečky. Aké sú dôvody, že tento politický subjekt vstal z popola?
Tých dôvodov je určite niekoľko. Spomeniem len tie najvýraznejšie. Robert Fico je politik a robí politiku. Ostatní iba reagujú na jeho aktivitu. To mu dáva punc originality a akcieschopnosti. V prvom rade sú, podľa môjho názoru, za rastom preferencií opakujúce sa chyby politickej konkurencie, či už z radov vládnej koalície, alebo opozície (najmä Hlasu), ktoré Smer využíva, aby v očiach nespokojnej verejnosti vystupoval ako líder kritikov koalície, ktorý ju dokáže dostať do úzkych. Po druhé, je to šikovné využívanie aktuálnych kríz. Počnúc krízou spojenou s pandémiou COVID-19 cez ekonomickú krízu a rast inflácie alebo krízu na Ukrajine, resp. diskusiu okolo schvaľovania obrannej zmluvy s USA. Smer sa stavia do pózy, že bojuje za záujmy občanov Slovenska. Po tretie, Smer vystupuje ako obhajca práv nespravodlivo prenasledovaných. Darí sa mu živiť pocity, že je to práve Smer, kto bojuje proti štátnym „represiám“ namierených proti kritikom vlády, no prednostne ho zaujíma iba dekriminalizácia „našich“ ľudí.
Preferencie Hlasu na druhej strane zaznamenávajú klesajúci trend. Možno sa domnievať, že jeho voliči presúvajú svoju podporu k Smeru?
Možné to je. Svedčí o tom fakt, že tie straty (Hlas) a zisky (Smer) sú približne rovnaké. Takže mohlo ísť o presun voličov. A približne rovnaká je aj voličská a členská základňa oboch politických strán, veď predsa len Hlas vznikol zo Smeru. Som však presvedčený tom, že Hlas oslovil pri svojom vzniku aj časť voličov, ktorí ho chceli voliť ako stranu, ktorá je diametrálne odlišná od Smeru či OĽaNO, lenže tých Hlas stratil svojim vajataním a tým, že sa sám opätovne v manévroval do „područia“ Smeru.
Čiastočne sa posilnili aj krajne pravicové strany, podarí sa im to udržať, prípadne zvýšiť svoje preferencie?
To posilnenie je relatívne. V súčte percent, áno. No v prípadnom zastúpení v Národnej rade, ak by sa konali voľby v čase prezentovaných prieskumov, sa de facto neposilnili, resp. mali by približne rovnaké zastúpenie. Faktom však je, že so zhrubnutím politiky sa darí stranám, ktoré predstavujú politický extrém. Svedčí o tom aj skutočnosť, že ku krajnej pravici sa svojím slovníkom približuje aj Smer. V každom prípade z pohľadu vašej otázky stojí za zmienku to, že sa nám azda definitívne preklopila popularita u voličov krajnej pravice od ĽS NS k Republike. A v tomto smere by sme nemali prehliadať to, že Robert Fico sa pre médiá vyjadril, že s Republikou by bol ochotný spolupracovať. Je to výrazný posun a predzvesť toho, že sa nám začína formovať národno-socialistická koalícia, ktorá môže zmeniť hodnotové a zahraničnopolitické smerovanie Slovenska.
Viacerí analytici hovoria o tom, že budúce voľby budú kritické, keďže sa bude rozhodovať o našom civilizačnom smerovaní. Stotožňujete sa s tým?
Každé voľby sú v podstate kritické, zlomové. O niektorých si to myslíme vopred. V prípade iných si to uvedomíme až po voľbách, keď už je často neskoro. To je prípad volieb 2020. Myslím si, že tragickosť nerozumnej voľby v tých voľbách si mnohí uvedomili priveľmi neskoro a negatívne dosahy tejto voľby nás dobehnú v čase volieb 2024. Preto si myslím, že ak budeme voľby 2024 vnímať ako kritické pred naše budúce civilizačné smerovania, nemali by sme zabúdať, že do tejto situácie nás nasmerovala naša voľba v roku 2020.