V praxi by to znamenalo, že sa opäť bude čakať napríklad na plánované výmeny kĺbov, hoci sa práve teraz pri ustupujúcej vlne omikronu mala biela medicína viac rozbehnúť. Len v martinskej univerzitnej nemocnici je na čakacej listine na operácie a ďalšie plánované zákroky tristo pacientov.
Problém sa ťahá od minulej jesene, keď parlament odklepol rozpočet na tento rok. Do zdravotníctva má ísť 6,37 miliardy eur. Zdravotníci kritizovali, že sa ráta len so základnou valorizáciou platov, prekážali im aj nízke plánované výdavky a zníženie platieb za poistencov štátu o 230 miliónov eur.
„Katastrofálnou situáciou v oblasti financovania slovenského zdravotníctva sme sa dostali do stavu, že od apríla nemocnice nebudú poskytovať viac ako urgentnú zdravotnú starostlivosť,“ tvrdí podpredsedníčka strany Hlas Zuzana Dolinková. Zdravotnícky analytik Martin Vlachynský vysvetľuje, že dôvodom sú končiace sa zmluvy zdravotných poisťovní s nemocnicami. Primárne podľa neho ide o najväčšiu štátnu Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. „Ak sa do konca marca nemocnice a poisťovne nedohodnú, dostanú ľudia len urgentnú starostlivosť,“ dáva Vlachynský za pravdu političke.
Nemocnice o navýšení financií rokujú už tri mesiace. „Všetky tri zdravotné poisťovne nám povedali to isté. Platby môžu byť len do výšky rozpočtu a ten nekryje ani potreby zamestnancov,“ upozorňuje viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska Igor Pramuk. Len asociácii chýba 58 miliónov eur. Zdravotné poisťovne síce uznávajú výšku nárokov, ale napriek tomu peniaze nedajú.
Štátna poisťovňa doručila nemocniciam konkrétne cenové návrhy pred dvoma týždňami. Asociácia tvrdí, že v nich nie sú kryté nielen mzdy, ale ani sedemeurové príplatky pre pracovníkov, ktorí robia na covidových oddeleniach.
V stredu dostala asociácia aj stanoviská dvoch súkromných zdravotných poisťovní. „Tvrdia to isté ako štátna. Môžu nám dať len toľko, koľko im rozpočet dovolí, a to v žiadnom prípade nie je to, čo potrebujeme. Je marec a my nemáme na výplaty,“ konštatuje Pramuk. Nekonečné rokovania nazýva slepou uličkou. „Keď požiadame o navýšenie a oni odvetia, že peniaze nemajú, tak to nie je rokovanie. My nemáme kam cúvnuť,“ dodal.
Pritom ešte v novembri na Rade hospodárskej a sociálnej dohody sľúbil podľa Pramuka dofinancovanie minister financií Igor Matovič (OĽaNO). Finančná rezerva 232 miliónov eur, o ktorú sa zdravotnícky rozpočet vlani znížil, je na účte ministerstva financií.
No financmajster Matovič sa zo svojho postoja, „ak chceš peniaze, povedz, kde ušetríš“, ustúpiť nechystá. Ministrovi zdravotníctva Vladimírovi Lengvarskému (OĽaNO) odkázal, že na základe revízie výdavkov by mal byť na ministerstve zdravotníctva priestor na ušetrenie 250 miliónov eur.
Lengvarský priznal, že možnosti ušetriť síce má, no nie toľko, koľko tvrdí Matovič. „Nie je to niečo, čo dokážeme urobiť za niekoľko dní,“ podotkol šéf zdravotníctva. Podľa informácií denníka Pravda sa rezort zdravotníctva sektor dofinancovať chystá. Zatiaľ však nechce povedať akou sumou, no dôvodom má byť práve problematická finančná schopnosť štátnej zdravotnej poisťovne. Ak štát nedofinancuje zdravotníctvo cez vyššiu platbu za svojich poistencov, Všeobecná zdravotná poisťovňa môže skončiť v nútenej správe.
Na problém chýbajúcich financií upozorňujú nemocnice a to, že sú zdravotné poisťovne ticho, je podľa šéfa Lekárskeho odborového združenia Petra Visolajského „zaujímavé“. Tvrdí, že súkromnej zdravotnej poisťovni vždy vyhovuje, keď je štátna v strate. „Čím väčšiu stratu má štátna poisťovňa, o to viac peňazí musí vláda do zdravotníctva naliať. Súkromná poisťovňa si tvorí zisk a takto dostanú peniaze navyše,“ vysvetľuje Visolajský.
Súkromník si podľa neho uvedomuje, že podnikanie prináša aj straty a vyhýba sa riziku. „Som za to, aby sme sa porozprávali na ministerstve a zdravotné poisťovne nám povedali, koľko reálne majú peňazí,“ vyhlásil. „Nemocnica nesmie podpísať nevýhodnú zmluvu so zdravotnou poisťovňou. Poistenci sa potom musia pýtať, prečo nemajú garantovanú nemocničnú starostlivosť,“ dodal Visolajský. Zdravotné poisťovne podľa neho nemajú byť o tom, ktorá koľko „platí za zuby“, ale o tom, či vôbec platia nemocniciam.
Rokovania v slepých uličkách
„Všeobecná zdravotná poisťovňa sa musí správať v medziach rozpočtových pravidiel štátneho rozpočtu a úsporných opatrení a pri ich realizácii intenzívne hľadáme aj súčinnosť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,“ ozrejmila Petra Pupalová z oddelenia komunikácie zdravotnej poisťovne. Vyhlásenia Dolinkovej považuje za „šírenie poplašných správ a zbytočné eskalovanie napätia v spoločnosti, ktorá je aktuálne už dosť skúšaná“.
Faktom však je, že Všeobecná zdravotná poisťovňa skončila za minulý rok podľa predbežných výsledkov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v strate 87,2 milióna eur. Súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera dosiahla zisk 10,5 milióna eur a súkromná Union zdravotná poisťovňa zisk 3,5 milióna eur. Na základe predbežného vyhodnotenia plnenia ukazovateľov podľa európskeho štandardu však nemá podľa úradu ani jedna z troch zdravotných poisťovní dostatočné kapitálové vybavenie.
Podľa úradu chýba štátnej poisťovni viac ako 600 miliónov eur, Dôvere takmer 300 miliónov eur a Unionu viac ako 80 miliónov eur. Pupalová dodáva, že cieľom štátnej zdravotnej poisťovne „je dohodnúť sa a zabezpečiť dostupnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť poistencom“. No nemocnice odkazujú, že im neostáva nič iné, ako nepristúpiť na podmienky zdravotných poisťovní. „Rokuje sa viac ako tri mesiace a my sme sa nepohli nikam. Pokiaľ nebudú cenové podmienky také, aby sme dokázali vyplatiť zamestnancom to, na čo majú nárok, tak budeme musieť pristúpiť len k poskytovaniu neodkladnej zdravotnej starostlivosti,“ varuje viceprezident Asociácie nemocníc Slovenska Pramuk.
Podľa prepočtov Eleny Májekovej, riaditeľky Sekcie zdravotného poistenia Union zdravotnej poisťovne, v systéme verejného zdravotného poistenia aktuálne chýba minimálne 382 miliónov eur.
Jednorazové navýšenie
Analytik Vlachynský tvrdí, že požiadavky na významné dofinancovanie sa dalo vzhľadom na infláciu predpokladať. „Rozpočet na zdravotníctvo na rok 2022 bol už tradične zostavený mimoriadne optimisticky. Počítal s nerealistickými úsporami, podhodnocoval výdavky z roku 2021 a podcenil infláciu, tak v systéme dodatočné peniaze pre nemocnice nie sú,“ ozrejmil Vlachynský.
Čiastočné riešenie by mohlo podľa neho priniesť osekanie výdavkov na lieky či ambulancie, no jedným dychom dodáva, že to nie je reálne. „Problém je to obzvlášť pre štátnu Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Tú musel štát v roku 2020 zachraňovať a jej finančná kondícia je znova problematická,“ upozorňuje. Preto v blízkej dobe predpokladá „jediný a tradičný krok“. Tým má byť jednorazové navýšenie platieb štátu za svojich poistencov.
Situácia v nemocniciach nie je jednoduchá. Musia vykrývať dlhodobé výpadky personálu kvôli PN či OČR a zároveň predpokladajú zvýšený nápor na nemocnice. „Sme pripravení poskytovať zdravotnú starostlivosť pre osoby unikajúce pred vojnou v plnom rozsahu,“ odvetila hovorkyňa Fakultnej nemocnice Trenčín Martina Holecová.
Hoci majú slovenské nemocnice stále reprofilizované lôžka pre pacientov s covidom, postupne sa chystajú na plný rozbeh plánovanej operatívy. „Plánovanú operatívu od apríla nezastavujeme, naopak, počítame s tým, že po ústupe pandémie sa naplno rozbehne biela medicína. Rokovania o financovaní prebiehajú na úrovni zdravotných poisťovní, ale aj na úrovni štátu,“ zdôraznila Katarína Kapustová, hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Martin. Dodala, že operatíva v Martine aktuálne beží približne na 66 percent.
„Na čakacej listine máme asi tristo chirurgických pacientov, ktorí kvôli pandémii nemohli absolvovať operáciu,“ priblížila Kapustová. Dodala, že dôvodom je nedostatok anestéziologických tímov, ktoré sú nasadené pri ventilovaných covidových pacientoch.