K napadnutiu horára došlo počas výkonu jeho pracovnej činnosti. „Išiel kontrolovať oplôtok, keď ho medveď napadol. Spôsobil mu viaceré poranenia, mal doškriabanú tvár a ruky, natrhnuté ucho, zahryznuté do ramena a bol v šoku. K horárovi sa dostali kolegovia, ktorí privolali záchranku. Zraneného muža previezli do bojnickej nemocnice,“ uviedla Debnárová.
Riaditeľ nemocnice Peter Glatz TASR informoval, že muža ambulantne ošetrili a prepustili do domácej starostlivosti.
Išlo o obranný útok
Prípadom sa zaoberá Zásahový tím pre medveďa hnedého Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR. „Zistenia potvrdzujú, že išlo o obranný, a nie predačný útok šelmy na človeka. Zásahový tím oblasť útoku monitoruje,“ uviedla ŠOP s tým, že útočila medvedica a lesníka poranila počas výkonu jeho práce. „Útočila z húštiny v blízkosti svojho brlohu s medvieďatami,“ spresnili štátni ochranári. Lokalita podľa nich dlhodobo patrí medzi oblasti so zvýšeným výskytom populácie medveďa.
Štátny podnik v tejto súvislosti upozornil, že práve v tomto období sa s prichádzajúcou jarou prebúdzajú v našich horách medvede. „Toto obdobie sa začína koncom februára a pokračuje počas marca, preto je potrebné, aby návštevníci lesa boli pri pobyte v horách obozretní, a treba rátať aj s tým, že vo voľnej prírode sa môžete stretnúť aj s medveďom,“ zdôraznila hovorkyňa.
Zimný spánok je individuálny
Rozdiel v nadmorských výškach a s tým súvisiace hlavne teplotné rozdiely, ale aj výška a súvislosť snehovej prikrývky sú rozhodujúcim faktorom prebúdzania medveďov. „Každý jedinec má individuálne životné prejavy, môže sa stať, že niektoré medvede ani nezaľahnú alebo zaľahnú na kratší čas ako ostatné,“ priblížila Debnárová.
Medveď počas zimného spánku podľa nej spotrebúva svoje tukové zásoby a po prebudení sa potrebuje nasýtiť, je pohybovo aktívny a hlad spôsobuje aj nervozitu. Medvedice sa zase zdržujú v blízkosti brlohov a postupne vyvádzajú svoje mláďatá.
„Pri pohybe v lese je vhodné dať o sebe vedieť, že sme tam, samozrejme, nie krikom a nie na všetkých miestach, na ktorých sa pohybujeme. Ak máme dostatočný prehľad okolo seba, tak si treba vychutnávať ticho a prírodu. Ak sa však približujeme do priestoru hustejších neprehľadných porastov, je potrebné na seba upozorniť pískaním, hlasovým prejavom alebo zakašľaním, aby šelma o nás vedela,“ odporučila Debnárová.