Ani keby sa nad Slovenskom objavil rádioaktívny mrak, nie je ešte dôvod na paniku

Najväčší jadrový blok v Záporoží dodáva zhruba 20 percent ukrajinskej elektriny. Predsedníčka slovenského Úradu jadrového dozoru (UJD) Marta Žiaková dúfa, že Rusku išlo iba o ovládnutie jadrovej elektrárne a nemal to byť útok na ňu. „Všetci to odsudzujeme, takýto čin sa za históriu jadrovej energetiky ešte nikdy nestal,“ upozorňuje.

Žiaková priblížila, že jeden blok po útokoch je v odstávke kvôli výmene paliva, druhý, tretí, piaty a šiesty sú tiež odstavené a dochladzované. Dodala, že pracuje iba štvrtý blok, a to na 60 percent. Od piatku boli dva bloky boli uvedené do prevádzky na takmer nominálnom výkone, čo svedčí o tom, že rozvodové siete boli obnovené a výkon je odvádzaný do elektrizačnej sústavy Ukrajiny,“ aktualizovala v pondelok večer 7. marca Žiaková.

Čítajte viac 9. deň: Rusi sa po ostreľovaní zmocnili najväčšej jadrovej elektrárne v Európe

Stačí nechodiť von

Ak by ale došlo k havárii s možným únikom rádioaktívnych látok, ochranné opatrenia pre obyvateľstvo Slovenskej republiky vyhlasuje sekcia civilnej ochrany ministerstva vnútra aj na základe radiačného monitoringu Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. Rozsah potenciálneho ohrozenia jadrovou elektrárňou závisí od miesta, kde prišlo k poškodeniu zariadenia a veľkosti úniku.

Samozrejme veľa závisí aj od aktuálnej meteorologickej situácie (výška hladiny mraku v atmosfére, zrážky, atď.). Žiaková pripomína, že rádioaktívny mrak sa šíri tam, kam fúka vietor. Záporožská jadrová elektráreň na juhovýchode Ukrajiny je od Slovenských hraníc vzdialená približne tisíc kilometrov. Černobyľská atómová elektráreň V. I. Lenina sa nachádza o zhruba tristo kilometrov bližšie. Úrad jadrového dozoru upokojuje, že ak by sa v Záporoží niečo stalo, Slovensko by malo dostatok času na prípravu a výstrahu pre obyvateľov.

„Ani pri havárii v Černobyle sa v Československu nepodávala jódová profylaxia. Iné to napríklad bolo pri havárii vo Fukušime, kde sa podávala ľudom v bezprostrednom okolí,“ ozrejmila Žiaková. Havária jadrovej elektrárne Fukušima v Japonsku z roku 2011 bola druhou najvážnejšou jadrovou nehodou od výbuchu v Černobyle.

Príčinou havárie bolo silné zemetrasenie sprevádzané vlnami cunami, ktoré si vyžiadalo viac než 18-tisíc obetí. Voda spôsobila poškodenie elektrárne Fukušima postavenej na morskom pobreží; rádioaktívne úniky si vynútili evakuáciu 160-tisíc obyvateľov.

Spresnila, že zóna ohrozenia predstavuje 15 až 30 kilometrov od havárie. Ľuďom sa preventívne podáva jodid draselný (jódová profylaxia) až po vyhlásení havárie. Ten zasýti štítnu žľazu, ktorá potom nezachytáva rádioaktívny jód 131.

Žiaková podotýka, že takáto prevencia je dôležitá najmä u detí. Táto prevencia je najúčinnejšia pri podaní približne do dvoch hodín pred očakávaným príchodom rádioaktívneho mraku. Upozorňuje, že dlhodobé preventívne užívanie jódovej profylaxie nemá zmysel, naopak je škodlivé a môže spôsobiť ohrozenie srdcovo-cievneho systému a poškodenie štítnej žľazy.

Tvrdí, že ani vo chvíli, kedy by sa nad Slovenskom objavil rádioaktívny mrak, by nemali ľudia prepadávať panike. Najlepšie je v tej chvíli sa ukryť, nevetrať, nechodiť von. „Je potrebné mať zatvorené okná. Ten mrak prejde, niekde sadne. Počas ohrozenia sa ľudia majú riadiť pokynmi Úradu verejného zdravotníctva SR pokynmi Civilnej ochrany, ktorá spadá pod Ministerstvo vnútra,“ objasnila.

Rádioaktivita pod drobnohľadom

Spomína, ako počas černobyľskej katastrofy rástol v záhradkách špenát. „Ten sa nesmel jesť, musel sa zozbierať a odhodiť,“ spresnila Žiaková. Upresňuje, že nebezpečný jód 131 sa nachádzal aj v mlieku podojených kráv. To sa nevylievalo, nakoľko sa tento izotop jódu rýchlo rozpadáva, vyrobilo sa z neho sušené mlieko.

Podotkla, že po černobyľskej nehode neboli vydané žiadne usmernenia a ľudia manifestovali v prvomájových sprievodoch. Rádioaktívny mrak vtedy prišiel podľa nej na Slovensko neskôr a odhalili ho aj pracovníci jadrových elektrární pri vstupnej kontrole, keď dozimetre zachytili rádioaktivitu pri príchode do práce. „Pri povrchovej kontaminácii sa treba prezliecť, osprchovať, oprať, aby sa rádioaktívne látky zmyli," zdôraznila. Žiaková a dodáva, že rádioaktívny jód sa postupne rozpadáva a v rozmedzí niekoľkých dní sa stratí.

Problém by podľa nej mohli spôsobiť ďalšie izotopy, ktoré sa pri jadrovej havárii uvoľňujú, napríklad cézium, ktoré patrí medzi alkalické kovy. Vzhľadom na svoju mimoriadnu nestálosť a reaktivitu má kovové cézium len minimálne praktické využitie. „Cézium má ďaleko dlhší polčas rozpadu a má nepríjemnú vlastnosť – keď dopadne napríklad do lesa, tak huby majú tendenciu ho vychytávať. Rádioaktivita sa v nich môže držať aj niekoľko rokov,“ dodala a opäť zdôraznila, že je potrebné sa riadiť pokynmi Úradu verejného zdravotníctva. Úrad jadrového dozoru tiež prevádzkuje Centrum havarijnej odozvy, ktoré slúži aj na monitorovanie a prípadné vyhodnocovanie udalostí na jadrových zariadeniach.

Taktiež sleduje parametre celoplošného radiačného monitorovacieho systému SHMÚ v rámci nášho územia. Boris Daru, inšpektor jadrovej bezpečnosti z odboru havarijného plánovania a informatiky, tvrdí, že situácia je permanentne monitorovaná a v prípade nehody sa okamžite udalosť vyhodnocuje pomocou systémov inštalovaných v Centre havarijnej odozvy.

Na webovej stránke shmu.sk sa v pravej strane lišty nachádza kolónka Rádioaktivita. Na nej Slovenský hydrometeorologický ústav sleduje hodinové priemery gama žiarenia v slovenskom ovzduší.