Mimoparlamentný Hlas Petra Pellegriniho by sa koncom februára dostal do parlamentu s 18,5 percenta. V porovnaní s januárom táto nová strana ešte posilnina o sedem desatín percenta.
Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre televíziu Markíza. Agentúra zisťovala voličské preferencie v čase od 22. februára do 1. marca. Takže zachytáva začiatok konfliktu na Ukrajine.
Druhé miesto patrí opozičnej strane Smer. Robertovi Ficovi a jeho spolustraníkom by dalo dalo hlas 15,6 percenta voličov. V januári to však bolo viac o sedem desatín percenta.
Naopak, koaličná SaS Richarda Sulíka v porovnaní s januárom zosilnenia o deväť desatín na 12 percent. O dve desatiny si pohoršilo mimoparlamentné Progresívne Slovensko, ktoré by volilo 8,1 percenta ľudí. V súčasnosti mandátovo najsilnejšie OĽaNO Igoram Matoviča kleslo o dve desatiny – na 7,8 percenta. Mimoparlamentná Republika, odštiepenci ĽS NS, klesli o osem desatín percenta. Tentoraz by ich volilo 7 percent respondentov.
Sme rodina, tretí partner z koalície, zasa o dve desatiny stúpla, keď by mohla získať 6,3 percenta hlasov.
Parlamentný pelotón uzatvára mimoparlamentné KDH so 6 percentami, v januári by to bolo o dve desatiny menej.
Podľa 95-percentného intervalu spoľahlivosti má na kreslá v Národnej rade našliapnuté aj združenie maďarských strán Aliancia (získať by mohla 4,6 percenta hlasov, ale podľa intervalu spoľahlivosti do 6,2 percenta), ale aj ĽS NS a SNS (obe 3,8 percenta, podľa intervalu do 5,3 percenta). Do parlamentu by sa však nedostala v súčasnosti štvrtá koaličná strana Za ľudí.
Hlas by teda do Národnej rady poslal 34 poslancov, Smer 29. Spolu by tak mohli mať 63 poslancov, čo je však na ovládnutie parlamentu málo. Sulíkovci by mali k dispozícii 22 kresiel, OĽaNO 14 a Sme rodina 12. Súčasná koalícia by teda mala len 48 poslancov. Možný parlamentný nováčik Progresívne Slovensko by malo 15 zástupcov v zákonodarnom zbore, Republika 13 a KDH 11.
Z opýtaných 16,9 percenta respondentov by nešlo voliť a 17,9 percenta odpovedalo „neviem“.