Dekani fakúlt vysokých škôl zásadne nesúhlasia s potláčaním akademickej samosprávy a autonómie na úrovni vysokých škôl a fakúlt. V novele žiadajú ponechať voľbu kandidáta na rektora verejnej vysokej školy vo výhradnej kompetencii jej akademického senátu, za podmienok určených štatútom vysokej školy. Tiež chcú ponechať zákonnú úpravu samosprávy na úrovni fakúlt tak, aby kandidáta na dekana volil akademický senát fakulty.
Žiadajú tiež, aby rozhodovanie o metodike rozpisu dotácie, rozpočte verejnej vysokej školy a o nakladaní s jej majetkom zostalo aj v kompetencii akademického senátu verejnej vysokej školy. Chcú tiež ponechať zastúpenie zamestnaneckej časti akademickej obce verejnej vysokej školy v jej správnej rade, ale aj stanovenie kritérií v oblasti pedagogickej a tvorivej činnosti na obsadzovanie pracovných miest vysokoškolských učiteľov v kompetencii vysokej školy v súlade s jej vnútorným systémom kvality.
Nový vysokoškolský zákon vo forme, v ktorej je predkladaný, zničí podľa dekanov demokratické princípy fungovanie vysokého školstva. Vo svojom vyhlásení tvrdia, že dlhodobo a jasne formulované námietky voči novele zákona zostali vedením ministerstva školstva odignorované a to aj napriek tomu, že vítajú zmeny, ktoré sú pozitívne.
Čítajte aj Do protestu proti novele vysokoškolského zákona sa zapojilo 67 fakúlt
Ako uviedol Šteňo, novela zákona má aplikovať zákonne normy prevzaté z niektorých európskych krajín. Ako tvrdí, meniť sa majú normy, ktoré dlhoročne dobre fungujú.
Predseda Rady vysokých škôl (RVŠ) Martin Putala uviedol, že s novelou zákona o vysokých škôl zápasia s ministerstvom školstva už od začiatku roka 2021. „RVŠ vyzvala akademické senáty fakúlt, aby sa slobodne vyjadrili. Zo 106 fakúlt verejných vysokých škôl v SR 83 sa priamo postavilo za požiadavky, ktoré obhajuje RVŠ,“ povedal pre TASR Putala.
Novela zákona o vysokých školách sa má tento týždeň prerokovať počas Výboru Národnej rady SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a následne počas marca i v pléne parlamentu.