Dosiaľ bolo zdravotníctvo prioritou. Teraz však financie budú zrejme potrebné viac v energetike a obrane. Čo to môže znamenať?
Situácia sa týmto skomplikovala, no verím, že riešenie sa nájde. Prioritný je personál. Musíme platby zdravotných poisťovní zdvihnúť tak, aby bolo možné zvýšiť aj platy. Stále musíme prerobiť DRG systém (DRG systém je klasifikačný systém, podľa ktorého sa určuje koľko jednotlivé hospitalizačné zákroky stoja – pozn. red.) tak, aby reálne odzrkadľoval náklady nemocníc, aby nevyrábali dlhy. Na tom intenzívne pracujeme. Mali sme niekoľko rokovaní s ministrom financií a premiérom, so zástupcami odborov či asociácií a inými hráčmi na trhu. Dostali prísľub, že do júna sa tieto veci utrasú tak, aby sme našli kompromis. Požiadavky musíme prispôsobiť možnostiam nášho štátu, ale myslím si, že vláda si uvedomuje, že zdravotníctvo potrebuje dofinancovanie.
VIDEO: Lengvarský o Ukrajine aj o covide.
Vydržia podľa vás zdravotníci tak dlho?
Na pondelok 14. marca som zvolal odvetvovú tripartitu (stretnutie sa bude týkať toho, že sa zdravotné poisťovne nevedia s nemocnicami dohodnúť na kompenzácii mzdového navýšenia – pozn. red.). O týždeň neskôr, 21. marca bude rokovať zdravotnícky a finančný výbor. Procesy bežia, všetko sa rieši.
Nehrozia podľa vás výpovede lekárov?
Myslím si, že nie, skôr hrozí odliv mladých medikov, ktorí sú krátko po škole. Čo nás ešte viac trápi, je sesterský personál. To musíme najprioritnejšie riešiť. Nie je to len otázka platových podmienok, ale celej podpory zamestnancov, či už ide o ubytovanie alebo pracovné podmienky.
Čo muselo ísť vinou vojny na Ukrajine na druhú koľaj? Aké ste mali plány po uvoľnení opatrení?
Plán obnovy je aj naďalej hlavnou prioritou. Všetko od stavby a rekonštrukcie nemocníc, cez reformy neodkladnej zdravotnej starostlivosti, duševného zdravia či dlhodobej a paliatívnej starostlivosti. Procesy bežia a nemôžeme len tak zastať, lebo sme časovo limitovaní. Je na to menej času, no nie je to len o ministerstve zdravotníctva. My berieme 1,5 miliardy eur a celkovo má na Slovensko prísť viac ako šesť miliárd eur. Musíme nájsť spôsob, ako budeme všetky časové míľniky plniť.
Môže súčasná situácia spôsobiť časový sklz?
Ľudia na ministerstve, ktorí sa majú venovať plánu obnovy, sa mu aj venujú. Nezaťažujeme ich inými vecami. Možno ja a vyšší úradníci nemáme čas, lebo dostávame prioritnejšie úlohy, no máme systém a vieme, čo a do kedy musíme splniť. V pondelok sme mali gremiálnu poradu a prijali sme dva materiály súvisiace s duševným zdravím. My to zatiaľ stíhame, no napríklad pri reforme súdnej mapy sa jeden z míľnikov nestihol, z toho môžeme mať problém, ale verím, že sa to vyrieši.
Práve pri hlasovaní o podobe súdnej mapy časť politikov dávala ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej (nom. SaS) za príklad práve vás. Vašu snahu pri presadzovaní legislatívy optimalizácie siete nemocníc. Bolo náročné zohnať poslanecké hlasy na to, aby zákon prešiel? Museli ste robiť nejaké kompromisy?
Hlavne sme museli vyvracať rôzne tvrdenia, že sa budú rušiť nemocnice alebo sa zmenia na doliečováky. Navštevovali sme nemocnice, pomerne často sme sa stretávali s predstaviteľmi odborov, asociácií nemocníc či pacientskych organizácií a vysvetľovali im, čo sa bude diať a ako sa budú určovať úrovne nemocníc. Nejakú úroveň dostanú všetky zariadenia. Aj keby bola v nemocnici len gynekológia, tak ju musíme udržať, pretože má dostatočný počet výkonov. Nemôžeme tisíce žien ročne zbytočne posielať do iného zariadenia.
No každý by chcel mať dobrú nemocnicu za rohom…
Každý poslanec je z nejakého regiónu a považuje za povinnosť mať tam špičkovú nemocnicu. Myslím si však, že všetci, čo hlasovali za reformu, pochopili, že to je lepšie ako – ak to mám pejoratívne povedať – robiť pokusy na pacientoch. Ak niekto vykonáva tri neurochirurgické operácie ročne, tak bezpečnosť pacienta nemôže byť rovnako zaručená ako tam, kde ich robia tristo.
Je bežné, že sa výkony špecializujú len do vybraných centier?
Vo svete áno. Reforma má nastaviť to, aby pacienta zbytočne neprevážali sanitkou kade-tade po nemocniciach, o ktorých vieme, že nedokážu poskytnúť správnu starostlivosť. Ak pacient bude mať podozrenie na cievnu mozgovú príhodu, systém musí byť nastavený tak, aby sa do hodiny do nemocnice dostal. Záchranka musí vedieť, kam ho má viezť a kde na to majú kapacity. Prvá nemocnica a koniec, aby sa pacient zbytočne nevozil a neprekladal. Reforma je prelomová v tom, že keď sa nastaví systém DRG, teda adekvátne platby od zdravotných poisťovní nemocniciam, a povie sa, že nemocnica spĺňa požiadavky na to, aby bola prvého typu, tak ju všetky poisťovne budú musieť zazmluvniť. Majú tú povinnosť.
Bude to teda platiť aj pre nemocnicu Bory? Viedli sa diskusie, či bude súkromná alebo pre všetkých. Zatiaľ sa nevie, do akej kategórie by v rámci reformy spadala, no ročne plánujú uskutočniť 35-tisíc hospitalizácií.
Zatiaľ je to iná kapitola, ale ak podmienky splní, tak to platiť bude. Všetko sa však len ešte začne sledovať, aktuálne vznikajú 13-členné komisie, ktoré budú posudzovať jednotlivé programy. Má v nich zastúpenie ministerstvo, poisťovne, pacienti a samosprávy. K nim ešte patria ďalší traja, ktorí sú zástupcami jednotlivých medicínskych odborov. Sú tam chirurgovia, internisti a ďalší špecialisti. Oni budú mať na starosti to, ako budú jednotlivé programy vyzerať a následne sa budú nemocnice kontrolovať. Budú sa sledovať ich výkazy, ktoré majú zdravotné poisťovne. Bude sa prihliadať, či majú dostatok personálu, či spĺňajú dostatočný počet výkonov a ďalšie analýzy. Nebudú sa posudzovať nemocnice ako také, ale to, aké robia programy.
Teda to, čo budú jednotlivé oddelenia poskytovať?
Aj keď by nemocnica papierovo patrila do kategórie tretieho typu a mala by oddelenie, ktoré je špičkové, tak ten program môže poskytovať v tej vyššej kategórii. Ak spĺňajú kritériá, majú na to personál, odborníkov, materiálové vybavenie, patričný počet výkonov, tak nech sa páči. Záverečné slovo mám ja.