Vojenskú medicínu robiť nebudeme, predpokladá aj dúfa Lengvarský

Utečencov, na rozdiel od hrozieb vojny, podľa ministra Vladimír Lengvarského zdravotníctvo zvládne.

11.03.2022 06:50
Vladimír Lengvarský Foto: ,
Vladimír Lengvarský
debata (5)
Podcast si môžete vypočuť aj cez obľúbené aplikácie.

Boli ste sa osobne pozrieť na hranici s Ukrajinou. Máme situáciu pod kontrolou?

Na úvod bola situácia hektická, ale dnes už vieme povedať, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti je v súlade s našimi zákonnými normami a predpismi. Sú tam niektoré byrokratické veci, pre ktoré musí byť upravená legislatíva, no na tom sa pracuje. Napriek všetkým informáciám je ten proces dobre zvládnutý. Pripravujeme sa na to, že utečencov bude viac a nastavujeme systém tak, aby sme boli aj na tento scenár pripravení.

Vladimír Lengvarský Čítajte viac Minister Lengvarský: Z covidu do vojny. Peniaze pre zdravotníkov majú byť v lete

Predpokladá sa, že budú prichádzať odídenci v horšom zdravotnom stave ako teraz – ktorí si na úteku pred bojmi nestihnú zobrať nič. Zvládne Slovensko aj to?

Verím tomu, že to zvládneme. Zdravotná starostlivosť sa nebude poskytovať len na hraniciach, ale na celom území Slovenska. Azylanti sa dostanú k zdravotnému poisteniu. Ľudia, ktorí dostali štatút dočasného útočiska, budú mať v rámci nového zákona lex Ukrajina nárok na bezodkladnú zdravotnú starostlivosť. No aj tých, čo cez Slovensko len prechádzajú, treba v prípade potreby ošetriť. Zhodli sme sa so štátnou Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, akým spôsobom sa budú úkony uhrádzať. Nemocnice dostali usmernenie, ako majú zákroky vykazovať, pod akými kódmi ich majú evidovať. Byrokraticky je to náročnejšie, keďže záznamy o vyšetrení sa musia robiť ručne a potom zasielať.

Môžu odídenci z Ukrajiny preťažiť zdravotný systém?

Kolegovia z košickej nemocnice mi potvrdili, že prípadov začína pribúdať, no nie je to niečo, čo by zatiaľ mohlo zahltiť náš zdravotnícky systém. Zatiaľ sú to jednotky, možno desiatky prípadov. Museli napríklad riešiť pôrod, kolapsové stavy, bol tam aj jeden postrelený. Väčšinou sú to bežné veci, ktoré sa dokážu vyliečiť aj v ambulantnej sfére. Keby na Slovensku zostalo 50-tisíc utečencov, tak by tvorili necelé percento obyvateľstva.

VIDEO: Lengvarský o Ukrajine aj o covide.

Video

Majú utečenci z Ukrajiny iné zdravotné problémy?

Hovorí sa, že je tam väčší výskyt tuberkulózy, alebo majú iné povinné očkovanie pre deti. Ale to sú veci, ktoré pri dnešnom počte utečencov zvládame. Incidencia napríklad tuberkulózy je na Ukrajine na stotisíc obyvateľov 82 prípadov. Aj keby tu ostalo stotisíc ľudí, tak by sme mali zhruba o 80 prípadov tuberkulózy viac. To nie je číslo, ktoré by mohlo zahltiť systém.

Čo bude najdôležitejšie?

S Úradom verejného zdravotníctva a s ďalšími profesionálnymi organizáciami riešime, ako to bude s poskytovaním ambulantnej starostlivosti u tých, ktorí tu zostanú. Pracujeme hlavne s pediatrami a lekármi pre dospelých, aby tie miesta, kde tí ľudia budú, boli monitorované, aby sa tým ľuďom ponúkla možnosť očkovania. Oni budú v rovnakom systéme ako slovenskí občania, očkovanie nebude povinné a pokiaľ sa niekto zaočkovať nechce, tak bohužiaľ, my ho nútiť nemôžeme. Prioritou však budú deti a ich prípadné preočkovanie.

Obavy teda nie sú na mieste?

Myslím, že nie.

Pracujete so scenárom, že by pri hraničných priechodoch museli vyrásť núdzové nemocničné zariadenia?

V horších scenároch sa hovorí o piatich miliónoch utečencov. Teraz prichádzajú ženy a deti a sú zdraví. Tí ľudia teraz viac potrebujú psychologickú pomoc ako lekársku. Frontové línie sú nateraz dosť vzdialené od našich hraníc a podľa zásad vojenskej medicíny sa musí ťažké zranenie ošetriť do hodiny. Dojazdové trasy do našich nemocníc sú na to priďaleko. Zatiaľ s tým nerátame, no ak sa front bude približovať, tak sa budeme musieť pripraviť aj na tento scenár.

Slovensko teda nevie pomôcť?

Zatiaľ rátame s tým, že k nám budú chodiť ľudia na doliečenie, teda budú zoperovaní a budú potrebovať ďalšiu zdravotnú starostlivosť či dlhodobú rehabilitáciu. Podobné veci sa diali aj pri prvom konflikte v roku 2014. V tejto chvíli je riziko či pravdepodobnosť, že priamo k nám budú zvážať zranených vojakov alebo civilistov z vojnových zón, v podstate vylúčené. Pacient by taký zdĺhavý presun neprežil.

Štandardne trvá presun maximálne hodinu?

Áno. To sú štandardné normy a ako dlhoročný vojak som na ne naučený. Aj naši vojenskí lekári chodili na Ukrajinu a štandardy NATO sa zaužívali aj tam. Ukrajinské nemocnice sa pripravovali na to, že dojazdové časy musia byť dodržiavané. Ak máte pacienta v hemoragickom šoku (šok sprevádza vnútorné či vonkajšie krvácanie a prejavuje sa zníženým prekrvením orgánov a nedokysličením buniek – pozn. red.), tak vzhľadom na vnútorné zranenia po streľbe viac času nemáte. Dlhší transport je pre pacienta bezvýznamný. Dojazdové časy však poznáme aj v bežnej medicíne pri infarktoch či cievnych mozgových príhodách. Slúžia na to, aby mal človek relatívne vysokú šancu kvalitne prežiť. Keď chcete efektívne liečiť, musíte zohľadniť aj dojazd. V medicínskej terminológii sa tomu hovorí „golden hour“, teda zlatá hodina. Vtedy treba dostať pacienta buď na katetrizačný výkon v prípade infarktu, alebo na trombolýzu pri cievnej mozgovej porážke.

V čom je vojenská medicína iná?

Horšia je v tom, že počty zranených sú výrazne vyššie. Triáž pacientov musí byť robená iným ako bežným spôsobom a, žiaľ, tí, ktorých šanca na prežitie je nízka, sa ďalej neošetrujú. Stále sú nejaké možné kapacity, ktoré vieme využiť a musia sa vyberať tí, ktorí majú šancu prežiť. Za štandardného mierového stavu sa každý, kto dostane infarkt, do hodiny do nemocnice dostane. Ak prebieha vojenský konflikt, tak vzdušný transport je najlepší, lebo je najrýchlejší. No ak nemáte vzdušnú nadvládu ani dostatok strojov, tak niektoré veci sa nedajú spraviť.

Ste vojak. Ako vnímate situáciu, že sa ani neskončila pandémia a za dverami sa začala vojna?

Ťažko sa mi o tom hovorí. Všetky spravodajské informácie hovorili, že riziko konfliktu je vysoké a každý dúfal, že sa to nestane. Žiaľ, stalo sa to a musíme sa s tým vyrovnať. Štát robí všetko pre to, aby ľudia, čo k nám prídu, dostali všetko – od ubytovania, tranzitu či zdravotnej starostlivosti. Nikto sa zatiaľ nepýtal na finančné zabezpečenie, to budeme riešiť až potom. Náklady z toho nejaké budú, ale zatiaľ sa na to nepozeráme a všetko robíme tak, aby pomoc bola rýchla a adekvátna. Ostatné veci vybavíme neskôr.

Chystá sa Slovensko vyslať lekárov na pomoc na fronte?

Existuje Akadémia urgentnej medicíny či ďalšie dobrovoľnícke organizácie. Slovensko zatiaľ o takúto pomoc nebolo požiadané, no ak by to malo byť, tak to bude na dobrovoľníckej bá­ze.

Aj sa niekto prihlásil?

Lekári z Ukrajiny, ktorí tu sú a dostali povolávací rozkaz, tak tým nebude nikto brániť. Zatiaľ ich nie veľa. Na ministerstve neevidujeme požiadavku, aby sme začali formovať lekárske tímy, ktoré by išli pomáhať na Ukrajinu. Ukrajinci majú svoje náborové kanály, ale na bojovej línii nemá lekár nejakú veľkú úlohu. Lekár je tam zbytočný, ak nemá zázemie nemocnice na to, aby mohol akútne veci vybaviť. Štandardom NATO je, že v prvej línii zdravotnú starostlivosť zabezpečujú vycvičení záchranári či zdravotníci, tzv. combat medics.

Kde je miesto lekára?

Starostlivosť o pacienta v boji má svoj systém, každá armáda to má inak a záleží na veľkosti jednotky. Z desiatich ľudí má minimálne jeden spravený kurz combat medics. Ukrajinská armáda tento spôsob prevzala a svojich vojakov niekoľko rokov podľa toho cvičila, sú na to patrične vybavení. Miesto lekára na fronte je ďalej. Na mieste zranenia sa zabezpečí prvotná stabilizácia, zastaví krvácanie či obnovia životné funkcie, a nasleduje rýchly transport.

Je teda dobre, že Slovensko má v kresle šéfa rezortu vojaka.

V tejto chvíli si myslím, že je to jedno. Zatiaľ sme sa k takémuto spôsobu poskytovania zdravotnej starostlivosti nedostali a dúfam, že sa ani nedostaneme.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #zdravotníctvo #vojna na Ukrajine #Vladimír Lengvarský