Národný súd v Bratislave odsúdil Esterházyho v septembri 1947 na trest smrti obesením za vlastizradu a za kolaboráciu s Hitlerovým Nemeckom.
Účasť Oroscha v Budapešti súvisí s podujatím, ktoré organizuje Rákocziho spolok. Toto združenie od roku 1991 na počesť Esterházyho každoročne udeľuje ocenenie jednotlivcom a inštitúciám, ktoré sa podľa serveru ma7.sk mimoriadne zaslúžili o službu maďarským komunitám na „Felvidéku" a „o zachovanie duchovného dedičstva mučeníckeho politika v jeho duchu príkladného kresťanstva, pre všetkých Maďarov a pre národy strednej Európy“.
Akcia sa uskutoční túto nedeľu na pôde maďarského parlamentu. „S pochvalným príhovorom vystúpi trnavský arcibiskup Ján Orosch a historik Imre Molnár," napísal server server ma7.sk. Hlavný prejav prednesie maďarský vicepremiér Zsolt Semjén. Ocenenie si prevezmú kardinál Péter Erdő, (ostrihomský arcibiskup z Budapešti) a Árpád Martényi, ktorý je predseda Pamätného výboru Jánosa Esterházyho. Výber miesta podujatia pôsobí šokujúco: cenu spojenú s menom odsúdeného kolaboranta s nacistami totiž udelia na pôde štátneho orgánu Maďarskej republiky.
„Umelo pozliepaná ohava"
Niektorí predstavitelia maďarskej národnostnej menšiny sa po novembri 1989 začali usilovať o rehabilitáciu Esterházyho, ale neúspešne. Rozsudok smrti z roku 1947 je stále platný. Esterházy ubližoval československému štátu úsilím o jeho rozbitie vrátane snahy o likvidáciu demokratického zriadenia. Svoje ciele sledoval prostredníctvom spolupráce nielen s vládou v Budapešti, ale aj s nacistickým Nemeckom.
Na účelovú glorifikáciu, dezinterpretáciu a dokonca falšovanie historických faktov a súvislostí, čo sa týka Esterházyho, upozornil v minulosti Historický ústav SAV. K jeho vyhláseniu sa pridali riaditelia Vojenského historického ústavu, Múzea SNP, Spoločenskovedného ústavu SAV a Ústavu politických vied SAV. Poukázali na to, že obdivovatelia Esterházyho ho vykresľujú ako martýra a tragickú obeť pomsty, pričom súdny proces s ním dokonca označujú za protiprávny, čo je v rozpore s faktami.
Vo vyhlásení pripomenuli výroky Esterházyho, keď sa stal poslancom vojnovej Slovenskej republiky: „Voči československému režimu šli sme ohňom a železom. My sme sa na Československú republiku vždy pozerali ako na životaneschopnú zlátaninu ľudskej zlomyseľnosti a nevedomosti a veľmi dobre sme vedeli, že táto umelo pozliepaná a štátom prezývaná ohava nemá žiadneho práva na jestvovanie.“ Zároveň sa prihlásil „ku gigantickému zápasu Nemecka a Talianska, ktoré bojujú za zaistenie lepšej budúcnosti Európy“.
Esterházy síce v roku 1942 nepodporil deportácie Židov zo Slovenska do nacistických koncentračných táborov, ale antisemitizmus mal takpovediac v krvi. Vyhlásenie Historického ústavu SAV pripomenulo, že odobril „oprávnený boj proti Židom, lebo aj maďarské masy počas desaťročí a storočí trpeli od Židov a židovských prechmatov… Od útleho veku som vždy stál na protižidovskej pozícii a na nej aj ostanem.“.
Esterházy do roku 1942 hlasoval za všetky dovtedajšie protižidovské právne normy, čo zdôvodnil aj svojimi viacerými verejnými antisemitskými postojmi a vyhláseniami. Treba spomenúť hlavne to, že ako poslanec podporil schválenie zákona o vyradení Židov zo spoločenského a z hospodárskeho života a arizačného zákona.
Orosch o Esterházym
Esterházyho súdili na jeseň 1947 v neprítomnosti, pretože sovietski vojaci ho v lete 1945 odvliekli do Sovietskeho zväzu. Tamojší súd ho potrestal desiatimi rokmi neslobody v pracovnom tábore. Moskva ho na jar 1949 vydala do Československa. Prezident Klement Gottwald mu zmenil trest smrti na doživotie. Esterházy zomrel v marci 1957 vo väzenskej nemocnici v Olomouci vo veku 55 rokov.
V Budapešti to nebude prvýkrát, čo arcibiskup Orosch bude velebiť Esterházyho. Ospevoval ho v septembri 2021 v Dolných Obdokovciach, čo je obec v okrese Nitra. Orosch tam celebroval slávnostnú svätú omšu, ktorá pripomenula 120. výročie narodenia Esterházyho.
Foto: Archív