Šeliga: EÚ i SR by mali byť akčnejšie pri vojenskej pomoci Ukrajine

Európska únia i SR by mali byť rýchlejšie a akčnejšie v prípade poskytovania vojenskej pomoci Ukrajine. V diskusnej relácii TV Markíza Na telo to uviedol poslanec Národnej rady SR a podpredseda strany Za ľudí Juraj Šeliga.

13.03.2022 16:18 , aktualizované: 17:05
Juraj Šeliga Foto: ,
Poslanec NR SR za stranu Za ľudí Juraj Šeliga počas tlačovej konferencie k zahraničnej ceste generálneho prokurátora Maroša Žilinku do Ruska v Bratislave 7. januára 2022
debata (175)

Slovensko by podľa neho malo byť autonómnejšie aj pri rozhodnutí, či na Ukrajinu poslať stíhačky slovenskej armády. Jeho oponent v diskusii, poslanec parlamentu a podpredseda strany Hlas Erik Tomáš považuje tieto slová za nezodpovedné a nebezpečné.

„Takýto krok by znamenal priame vtiahnutie SR do vojny,“ zdôraznil Tomáš, poukazujúc v tejto súvislosti na vyjadrenia Kremľa, varujúce pred spôsobmi intervencie tretích strán do konfliktu.

„Povedali, že už len využitie letísk niektorej z krajín NATO alebo EÚ by považovali za priamy vstup do vojenského konfliktu, nieto ešte dodanie stíhačiek,“ upozornil. „Slovensko nesmie robiť nič, čo by ho mohlo priamo vtiahnuť do vojny,“ skonštatoval.

Šeliga sa ale pýta, aký je rozdiel medzi akvizíciou vojenského materiálu a munície a dodávkou stíhačiek krajine, ktorá sa bráni agresii. Zároveň poukazuje na mocenské snahy Moskvy. „Putin sa vôbec neriadi tým, čo posielame alebo neposielame,“ upozornil.

„Čím ďalej budeme vajatať a budeme váhať, tým viac bude trpieť Ukrajina a narastá riziko pre ďalšie krajiny. Netvárme sa, že sa nás to nedotýka, naopak, konflikt na Ukrajine sa nás dotýka stále viac,“ dodal zvýrazňujúc, že vojenské zásahy Ruska sa dejú čoraz bližšie hraníc so Slovenskom. Preto, ak bude možné zabezpečiť prostredníctvom partnerov v NATO slovenský vzdušný priestor, nevidí problém v poskytnutí stíhačiek, alebo napríklad protilietadlového systému Ukrajine.

Tomáš sa Šeligu spýtal, či jeho neuváženými vyhláseniami chce privolať vojnu na území Slovenska. „Veď posielajme Ukrajine to, čo môžeme, sankcie, ktoré majú význam, sú takisto v poriadku, ale majte prosím pud sebazáchovy a myslite na občanov Slovenska,“ vyzval opozičný poslanec. Šeligovi pripomenul zároveň postoj Spojených štátov i Nemecka, ktorí odmietli plány Poľska sprostredkovať odovzdanie stíhačiek, vzhľadom na riziko priameho konfliktu medzi NATO a Ruskom.

Šeliga si myslí, že EÚ a Slovensko by mali byť pri rozhodnutiach autonómnejšie a nepodriaďovať sa názoru USA. „Vojna je na našimi hranicami, my sa musíme rozhodnúť,“ upozornil.

Krúpa: Dodávka zbraní na Ukrajinu je absolútne legitímna

Slovensko dodávkou zbraní na Ukrajinu nezasahuje do vojenského konfliktu. V diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to povedal predseda Výboru Národnej rady (NR) SR pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa (OĽaNO). Člen Výboru NR SR pre európske záležitosti a generálny manažér strany Hlas Matúš Šutaj Eštok zase uviedol, že najlepším východiskom z danej krízy je rokovanie o mieri.

Podľa Krúpu má krajina, ktorá je napadnutá, právo zabezpečiť si zbrane pre vlastnú obranu zo všetkých možných zdrojov. „Slovensko ani iné štáty nezasahujú do tohto konfliktu, neposielajú tam jednotky, nevytvára sa tam bezletová zóna a nebojuje sa s Rusmi. My im posielame pomoc, ktorú potrebujú – humanitárnu alebo muníciu a zbrane, aby sa mohli brániť. Je to absolútne legitímne,“ spresnil.

V súvislosti s vojnou na Ukrajine upozornil na to, že Rusko sa rozhodlo zmeniť taktiku na vyhladzovaciu. Podľa neho chcú vysoký odpor Ukrajincov zmeniť bombardovaním. Ruskú agresiu odsúdil aj Šutaj Eštok. „V slovenskom politickom priestore sa ťažko nájde niekto, kto by stál na strane Ruska. Všetci sme sa postavili na stranu Ukrajiny a odsúdili ruskú agresiu. Teraz sa treba hýbať v rámci toho, čo ideme robiť,“ dodal.

Krúpa ďalej skonštatoval, že zažívame najväčšiu utečeneckú krízu od druhej svetovej vojny. „Vieme veľmi dobre predvídať, že situácia bude dlhodobá a prílev utečencov dnes neskončí. Už dnes prišlo na Slovensko okolo 200-tisíc a dá sa očakávať, že budú prichádzať ďalší,“ povedal.

Šutaj Eštok však v súvislosti so situáciou na hraniciach kritizoval vládu za to, že nebola dostatočne pripravená. „Dnes sú samosprávy tie, ktoré suplujú povinnosť štátu. Bez samospráv by to celé na hraniciach padlo. Druhou zložkou sú dobrovoľníci,“ doplnil. „Všetci sa snažíme urobiť maximum, čo sa dá,“ reagoval Krúpa s tým, že situáciu nezvládajú aj v iných štátoch.

175 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine #Juraj Šeliga