„Celá pomoc štátu je len teoretická. Tie deti tu reálne sú už teraz a nie až keď bude dohodovacie konanie na získanie krytia finančných potrieb nad rámec bežného rozpočtu školy. Momentálne najviac potrebujeme zabezpečiť učebnice na vyučovanie slovenského jazyka pre ukrajinské deti, zamestnať lektorov slovenčiny a dostať peniaze na ich mzdu. Tiež zaplatiť deťom stravu v školskej jedálni,“ vymenúva riaditeľka Základnej školy na Ostredkovej ulici v Bratislave Erika Drgoňová.
V tejto škole zatiaľ prijali osem detí utekajúcich pred vojnou na Ukrajine. Tie podľa nej najviac potrebujú prekonať jazykovú bariéru, a hoci učitelia v škole by vedeli pár hodín poskytnúť aj zadarmo, tento stav je podľa Drgoňovej dlhodobo neudržateľný. „Ako riaditeľka školy musím rozumne hospodáriť aj s ľudskými kapacitami a nesmiem opäť všetko dať na plecia učiteľov na dlhý čas a bez zaplatenia,“ hovorí. Politickí predstavitelia by si podľa nej mali uvedomiť, že ani učitelia nemôžu pracovať bez nároku na primeranú odmenu.
Ako ďalšie problémy pri adaptácii ukrajinských žiakov riaditeľka označuje vyčerpanosť z cesty a z niekoľkohodinového čakania na cudzineckej polícii v zime a vo vetre, uvedomenie si, že deti prišli o spolužiakov a kamarátov, a vydesenie z toho, že ich otcovia sú doma a ony čítajú informácie o bombardovaní a útokoch na ich rodné mestá.
V škole podľa nej nie je možné zriadiť nové triedy, pretože už teraz má naplnené kapacity žiakov. „Keď navýšime podľa povolenia ministerstva maximálne počty v triedach o troch, budeme v nich mať aj 32 žiakov a to sú naozaj vysoké počty. Zvládneme to niekoľko týždňov aj mesiac alebo dva, ale čo bude ďalej?“ pýta sa Drgoňová.
Málo miesta
V Spojenej škole Tarasa Ševčenka v Prešove s vyučovacím jazykom ukrajinským rovnako riešia nedostatok kapacít. Od začiatku vojny už prijali 80 detí utečencov. „Doteraz sme navýšili počty žiakov v triedach od prvého po deviaty ročník priemerne o osem žiakov tak, aby sme neprekročili počet žiakov určených školským zákonom a aby sa nám do učební zmestili lavice a stoličky. Na gymnáziu sú zatiaľ štyria žiaci, ktorí prišli z Ukrajiny,“ hovorí riaditeľ školy Igor Andrejčák. Nové triedy otvoriť nedokážu, pretože škola nemá viac učební.
Situáciu na Ukrajine podľa Andrejčáka vyučujúci vnímajú veľmi citlivo, lebo niekoľkí z nich sa narodili na Ukrajine a majú tam aj rodiny. „Žiakom sa snažíme v tomto neľahkom období vytvoriť ostrov pokoja a detskej radosti. Aj pred touto krízovou situáciou bolo v každej triede pár ukrajinských detí, ktorých rodičia pracujú na Slovensku, takže prichádzajúci žiaci si rýchlo nájdu kamarátov, ktorí rozprávajú v ich materinskom jazyku,“ tvrdí riaditeľ.
V bratislavskej škole na Ostredkovej ulici sa snažia veku primeranou formou poučiť všetkých žiakov o tom, čo sa na Ukrajine deje a pripraviť ich na to, že do školy môžu prísť ich rovesníci zo susednej krajiny. „Nádherná bola reakcia našich tretiakov, keď som vošla do ich triedy a povedala ‚Deti, toto je Bronislav, je z Ukrajiny a bude s vami od zajtra chodiť do školy.‘ Celá trieda detí tlieskala a chlapcova babka s mamou sa ticho rozplakali,“ priblížila riaditeľka Erika Drgoňová. Dodala, že žiakom kúpili zošity, perá, farbičky a mnohí rodičia ponúkli, že poskytnú ďalšie školské pomôcky, oblečenie, hygienické potreby a podobne. Dočasne na marec budú mať žiaci zaplatené obedy v školskej jedálni, minimálne jedno klasifikačné obdobie budú oslobodené od známkovania a škola ich tiež zdarma zaradila do krúžkov, najmä výtvarného a tanečného.
Ťažko získateľné počty
Aj bilingválne slovensko-ruské Gymnázium Alberta Einsteina v Bratislave už od začiatku vojnového konfliktu prijalo viac ako desať ukrajinských žiakov. Mnohí z nich podľa riaditeľky Moniky Kolkovej plynule rozprávajú po rusky, pretože na Ukrajine navštevovali ruské školy. „V bilingválnej sekcii je pre nich zvládnutie vzdelávania jednoduchšie, pretože v slovenskom jazyku sa vyučuje menšina predmetov. Na našej škole im poskytujeme dvakrát do týždňa kurz slovenského jazyka, ktorý vedie podporný tím zložený z jedného učiteľa slovenčiny a jedného učiteľa ruštiny. Okrem toho takmer na všetkých predmetoch, ktoré sa učia v slovenskom jazyku, spolupracuje počas prvého roka štúdia vyučujúci s učiteľom ruštiny, ktorý žiakovi učivo preloží. Ukrajinskí žiaci sú veľmi šikovní a dokážu sa počas jedného roka naučiť celkom dobre rozprávať po slovensky,“ pochválila deti Kolková. Nových ukrajinských žiakov evidujú na všetkých stupňoch škôl aj v ďalších mestách, ministerstvo školstva však stále nemá komplexné údaje. Viac by mali vedieť na budúci mesiac z údajov v rezortnom informačnom systéme. Hovorkyňa mestského úradu v Trnave Veronika Majtánová hovorí, že ani mesto neeviduje presný počet detí ukrajinských utečencov v trnavských základných školách, pretože niektorí rodičia oslovujú školy priamo. „Viacerí Ukrajinci tu žili a pracovali už pred vojenským konfliktom v ich krajine a teraz za nimi pricestoval zvyšok rodiny,“ vysvetlila.