Prítomnosť vojakov podporili všetci poslanci SaS, Sme rodina, Za ľudí i členovia klubu OĽANO okrem Milana Kuriaka, ktorý bol proti. Za boli aj nezaradení poslanci pôsobiaci v mimoparlamentnom Hlase-SD. Poslanci Smeru sa zdržali až na Jaroslava Bašku, ten návrh podporil. Klub ĽSNS a odídenci z tohto klubu návrh nepodporili.
Slovenskú jednotku má tvoriť do 600 českých, do 200 holandských, do 100 poľských a slovinských, do 400 amerických a do 700 nemeckých vojakov.
Počet príslušníkov ozbrojených síl súvisí aj s technikou, ktorú budú vojaci pri zabezpečovaní obrany SR obsluhovať a ktorá doplní vybrané nedostatkové spôsobilosti Ozbrojených síl SR. Ide napríklad o systém protivzdušnej obrany Patriot či možné nasadenie radarovej techniky Sentinel.
{* embed=„podbean“ | src=„gp4t3–11d295f-pb“ *}
Posilnená predsunutá prítomnosť sa na Slovensku zriaďuje od 15. marca. „Cieľom je demonštrácia súdržnosti a deklarovanie pripravenosti brániť sa spoločne proti akejkoľvek hrozbe. Členské štáty NATO aj touto aktivitou potvrdzujú, že prípadný útok na jedného člena bude považovaný za útok na všetkých,“ uviedla ešte pred časom hovorkyňa Ministerstva obrany SR Martina Kovaľ Kakaščíková.
Mnohonárodné bojové skupiny v rámci tzv. posilnenej predsunutej prítomnosti (eFP) NATO vznikli ako odstrašujúci nástroj Aliancie v reakcii na anexiu Krymu. Sídlia v Poľsku, Litve, Lotyšsku a Estónsku. Po útoku Ruska na Ukrajinu sa členské štáty Aliancie zhodli na zriadení mnohonárodných bojových skupín eFP pozdĺž celého východného krídla NATO vrátane Rumunska, Bulharska, Maďarska a tiež Slovenska.