V súťaži možno až za 2,7 miliardy eur si ministerstvo obrany za najlepšie bojové obrnené vozidlo 8×8 predbežne vybralo fínsky tranportér Patria AMVXP. Vo vyhodnotení skončila len tesne za ním ponuka českej spoločnosti Tatra Defence Vehicle s vozidlom PANDUR II.
Minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) už svoju štúdiu posunul do medzirezortného pripomienkového konania a do konca marca chce materiál predložiť na schválenie vláde. Všetko však môže byť napokon inak. V piatok na Slovensko príde česká ministerka obrany Jana Černochová. Súčasťou rokovaní má byť aj tender na transportéry. Podarí sa jej zvrátiť Naďovo rozhodnutie? Kľúčové môžu byť patentové práva na transportéry, ale aj miera ich výroby na Slovensku.
Fínska ponuka na vozidlo Patria AMVXP vyšla na dodávku osemkolesových bojových obrnených transportérov pre slovenskú armádu ako najvýhodnejšia zo zverejnenej štúdie uskutočniteľnosti obstarania. Patria však predbehla ponuku českej spoločnosti Tatra Defence Vehicle s vozidlom PANDUR II len tesne. Ako prvý o tom informoval denník Pravda.
Čítajte viac Tender na transportéry za dve miliardy majú dostať Fíni. Obídu Česi naprázdno?
V konfigurácii s vežou Turra-30, ktorú vyrába spoločnosť EVPÚ z Novej Dubnice, a s kanónom GTS-30/A od ZŤS Špecial tiež z Dubnice, by 76 transportérov PANDUR II vyšlo na 432 miliónov eur vrátane 20-ročného životného cyklu spolu s výcvikom a logistikou. V rovnakej konfigurácii by 76 transportérov PATRIA AMVXP stálo spolu s 20-ročným životným cyklom 405 miliónov eur. Zároveň vyšla fínska Patria ako výhodnejšia aj v konfigurácii s 30 mm kanónom Bushmaster MK44S.
V oboch prípadoch by sa časť vozidla mala vyrábať na Slovensku, v tendri je to vyjadrené ideálnou hodnotou 40 percent z ceny. Zvyšok by mal byť dodaný v prípade Patrie z Fínska, v prípade Pandura zo susedného Česka. Vojna na Ukrajine mení priority štátov, núti ich čoraz viac zohľadňovať spoľahlivosť dodávok, ich dostupnosť, geografickú vzdialenosť dodávateľa, a tiež prípadné tlaky domácej vlády na výrobcu. V prípade ohrozenia každej krajiny alebo zapojenia sa do vojny môžu totiž vlády aj súkromným fabrikám obmedziť vývoz akéhokoľvek strategického tovaru. Prioritou každého štátu je totiž zabezpečiť predovšetkým svoju obranu, fungovanie a bezpečnosť vlastných občanov. Podľa informácií Pravdy Tatra ponúkla, že na Slovensku by sa mohlo vyrábať až 75 percent z hodnoty transportéra. Zo spomínaných dôvodov by slovenská vláda mohla o málo drahšiu českú ponuku napokon uprednostniť.
Spolu so 152 kusmi pásových obrnených vozidiel v predpokladanej hodnote 1,739 miliardy eur majú osemkolesové transportéry tvoriť základ Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Zo začiatku ich plánuje ministerstvo obrany obstarať 76 kusov. Zmluva navyše predpokladá opciu aj na budúce dodávky. Z obstarávania osemkolesových transportérov za pôvodne prezentovaných 332 miliónov eur sa tak môže stať obchod takmer za 2,7 miliardy eur.
„Zhrnutím všetkých dostupných podkladov sa fínska ponuka s vozidlom PATRIA AMVXP od výrobcu PATRIA Oy javí ako ponuka, ktorá v najväčšej miere spĺňa požiadavky Ozbrojených síl SR na bojové obrnené vozidlo na kolesovom podvozku 8×8. Ponuka fínskej strany bola zároveň vyhodnotená na prvom mieste v bodovom hodnotení všetkých jednotlivých častí,“ konštatuje sa v štúdii uskutočniteľnosti obstarania bojových obrnených vozidiel (BOV 8×8).
Meškajúci tender
Vyhodnotenie tendru už v súčasnosti oproti plánom mešká. „Výsledky testovania a porovnanie ponúk mali za následok potrebu spresnenia potrebných technických a finančných údajov od dodávateľov techniky potrebných do spracovania štúdie uskutočniteľnosti. Tento krok v projektovom riadení musel byť z dôvodu dlhšej doby prípravy odpovedí od dodávateľov predĺžený,“ vysvetlilo ministerstvo obrany dôvod skrátenia lehoty na medzirezortné pripomienkové konanie. Materiál doň minister predložil iba v utorok 15. marca, pričom lehota na predkladanie pripomienok potrvá len rekordných sedem dní.
„Ministerstvo obrany navrhuje vláde akceptovať ako najvýhodnejšie komplexné ponuky vlád v procese obstarania BOV 8×8 v nasledujúcom poradí: 1. Fínsko, v konfigurácii s vežou Turra-30 a 30 mm kanónom GTS-30/A, 2. Česká republika, v konfigurácii s vežou Turra-30 a 30 mm kanónom GTS-30/A, 3. Fínsko, v konfigurácii s vežou Turra-30 a 30 mm kanónom Bushmaster MK44S a 4. Česká republika, v konfigurácii s vežou ELBIT UT 30 MK2 a 30 mm kanónom Bushmaster MK44S. Po rozhodnutí vlády v súvislosti s realizáciou obstarania BOV 8×8 následne začať rokovania so zástupcami vlády víťaznej ponuky s cieľom dorokovať potrebné podmienky k uzatvoreniu medzivládnej dohody a realizačnej zmluvy,“ uvádza materiál v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Naďalej však platí, že materiál chce mať minister Naď pre vládu pripravený do konca tohto mesiaca. „V súlade s uznesením vlády z 8. septembra 2021 plánuje minister obrany predložiť na rokovanie vlády vyhodnotenie zaslaných ponúk na obstaranie bojových obrnených vozidiel 8×8 do 31. marca 2022,“ potvrdila hovorkyňa rezortu Martina Kovaľ Kakaščíková.
Česko vždy bolo strategický partner
Naď zatiaľ vyhodnotenie projektu nekomunikuje a výsledok komparatívnej analýzy aj preto ešte nemusí byť úplne zaväzujúci. Už tento piatok Naďa navštívi česká ministerka obrany Jana Černochová. Pôjde o jej prvú oficiálnu návštevu Slovenska od nástupu do funkcie. Aký je program rokovaní, slovenské ministerstvo obrany zatiaľ neprezradilo.
Na otázku denníka Pravda, či sa bude rokovať aj o projekte tranportérov a českej ponuke na vozidlá Pandur, neodpovedalo ani ministerstvo obrany Českej republiky. Informovalo, že na programe bude aj spolupráca v oblasti obranného priemyslu.
„Témou bude ako bilaterálna spolupráca pri vojenskom výcviku a v oblasti obranného priemyslu, tak aktuálna situácia na Ukrajine a budovanie mnohonárodného bojového zoskupenia NATO na Slovensku pod vedením Českej republiky,“ uvádza české ministerstvo obrany na svojom webe.
Minister Naď spoluprácu s Českou republikou pri dodávkach vojenskej techniky propaguje dlhodobo. „Som podporovateľom intenzívnej spolupráce našich krajín, o to viac, ak sa táto spolupráca týka obrany a bezpečnosti,“ potvrdil Naď po októbrovej prezentácii českých firiem obranného a bezpečnostného priemyslu v Bratislave.
Zdôraznil však tiež, že základom spolupráce je najmä vzájomná výhodnosť. „Nad rámec kultúrnej blízkosti a dobrých vzťahov sú vždy rozhodujúcimi faktormi kvalita techniky, cenová ponuka a predovšetkým podmienka zapojenia nášho domáceho priemyslu,“ uviedol minister. Zároveň opakovane pripomenul aj potrebu obojstrannosti dodávok vojenskej techniky. Posťažoval sa totiž aj na to, že Česi napríklad nedávno nevyužili dobrú šancu na obstaranie slovenských húfnic Zuzana 2.
Čím má Černochová šancu Naďa presvedčiť, že česká ponuka môže byť nakoniec výhodnejšia ako fínska? Rozhodnúť môžu najmä peniaze a to, aká časť zo zákazky sa napokon bude vyrábať na Slovensku. Ministerstvo totiž vyhodnocovalo cenu z pohľadu štyroch kritérií. Samotná cena predstavovala 35 percent z hodnotenia, technické špecifikácie 30 percent a logistická podpora, teda kalkulácia životného cyklu techniky, mala váhu 10 percent. Zapojenie domáceho zbrojárskeho priemyslu má tvoriť 25 percent hodnotenia.
Rozhodne Made in Slovakia?
„V prípade hodnotenia len samotnej ceny obstarania vozidiel je cenová ponuka Českej republiky najvýhodnejšia,“ uvádza analýza ministerstva obrany. Česká ponuka má však vyššie náklady na 20-ročný životný cyklus vozidla. Zároveň však reálna cena vozidiel môže klesnúť vplyvom zapojenia domáceho obranného priemyslu, pretože čím väčšia časť vozidiel bude vyrobená na Slovensku, tým viac peňazí na Slovensku aj ostane, vráti sa do jeho ekonomiky cez pracovné miesta, dane, odvody a podobne.
Aj preto rezort obrany trval na čo najvyššom zapojení domácich zbrojárskych firiem. „Zapojenie domáceho priemyslu by malo byť minimálne 40 percent z celkovej ceny akvizície, čo je pre nás veľmi dôležité. Naším cieľom je, aby vo výsledku išlo o reálnu a dlhodobú pomoc priemyslu a slovenským firmám,“ zdôraznil vlani pri predstavovaní projektu štátny tajomník ministerstva obrany Marian Majer.
Aký podiel zapojenia domácich zbrojoviek Česko a Fínsko deklarovalo, nie je z analýzy známe. V hodnotení ale lepšie dopadla ponuka na vozidlo Patria. Odhad podielu domácej pridanej hodnoty určili až na 39,7 percent. Česká ponuka obsahuje len o niečo menej – 38,1 percenta. Toto číslo však nemusí byť konečné.
Skupina zbrojára Michala Strnada Czechoslovak Group v lete oznámila, že podvozky na svoje známe nákladné vozidlá Tatra plánuje vyrábať v Trenčíne a avizovali tiež možnosť presunúť na Slovensko výrobu podvozkov a časom aj celých vozidiel pre silové zložky. V takom prípade by sa podľa informácií Pravdy mohli Česi dostať až k bezprecedentnému 75-percentnému zapojeniu slovenského zbrojárskeho priemyslu.
V prospech Fínov hrá zase fakt, že ministerstvo obrany ešte pod predchádzajúcim vedením sa spoločne s Fínmi priamo podieľalo na vývoji prototypu vozidla na podvozku Patrie s názvom Vydra. Jeho výrobu by mohla zastrešovať štátna spoločnosť Konštrukta Defence v správe ministerstva obrany. Už pred začiatkom vývoja sa rokovalo aj o možnosti, že súčasťou ceny by bola aj licencia na autorské a vlastnícke práva, ktorá by Slovensku umožnila tieto vozidlá ďalej predávať ako vlastný výrobok.
Rezort obrany nechce povedať, či sú licenčné práva súčasťou fínskej ponuky. „V súlade s prebiehajúcim výberovým konaním nemôžeme zverejňovať predložené detaily ponúk z dôvodu zachovania obchodného tajomstva, ku ktorým bolo ministerstvo obrany pri doručení ponúk zaviazané. Všetky licencie ohľadom autorských a vlastníckych práv budú dohodnuté pri podpise medzivládnej dohody s víťazom tendra, ktorý bude odsúhlasený vládou SR,“ reagovalo pre Pravdu ministerstvo obrany.