„Pracoval v regionálnej štruktúre služby a nemohol mať objektívne prístup k takým informáciám, o ktorých vieme, že by mohli zaujímať nepriateľské služby Ruskej federácie. Nezastával žiadny manažérsky post,“ hovorí riaditeľ Slovenskej informačnej služby Michal Aláč.
Tvrdí, že ho táto akcia neprekvapila. Veď SIS dodávala podklady, na základe ktorých boli vyhostení traja zamestnanci ruskej ambasády.
Počet utečencov, ktorí prekročili slovenskú hranicu, sa už ráta v státisícoch. Má SIS v tejto súvislosti viac práce?
Slovenská republika sa momentálne z bezpečnostného hľadiska nachádza v situácii, s ktorou sa z pohľadu spravodajských služieb za svoju novodobú existenciu ešte nestretla. V susednom štáte došlo k protiprávnej agresii Ruskou federáciou, ktorá ohrozuje suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny, a to má dopad nielen na už známe bezpečnostné prostredie vzťahov medzi západom a Ruskom, ale má to aj výrazné dopady na bezpečnosť Slovenskej republiky. Hoc ide istým spôsobom o novú situáciu, z pohľadu spravodajských služieb nie sú nepriateľské aktivity špeciálnych služieb Ruskej federácie ničím novým a taktiež ničím, čo by nás nejakým zvláštnym spôsobom prekvapovalo. SIS nepôsobí len ako bezpečnostná služba, ktorá zaisťuje vnútornú bezpečnosť na území Slovenskej republiky, ale je povinná zabezpečiť spravodajskú činnosť aj v zahraničí. A to nie je jednoduché ani v časoch mieru, nie to ešte v čase, keď dochádza v bezprostrednom susedstve SR k ozbrojenému konfliktu. Nie je to len o komplikovanosti výkonu spravodajskej činnosti, ale častokrát o riskovaní života ľudí, ktorí v prospech Slovenska túto činnosť vykonávajú. Títo ľudia si od nás všetkých zaslúžia rešpekt a úctu, aj keď ich verejnosť nepozná a pravdepodobne ani nikdy poznať nebude. Neuvážené, v médiách skresľované, informácie sťažujú prácu všetkým bezpečnostným zložkám. Preto využívam aspoň túto zriedkavú príležitosť a ako riaditeľ SIS sa chcem našim ľudom verejne, hoci anonymne, poďakovať.
Foto: SIS
Čo myslíte tým, že vás to neprekvapilo?
Slovenská informačná služba plní úlohy kontrarozviednej ochrany štátu okrem množstva iných úloh, ktoré má podľa zákona. Nepriateľské pôsobenie, špeciálne služieb Ruskej federácie, bolo v ostatných rokoch najmä po anexii Krymu najvyššou prioritou, ktorej sme sa v tejto kontrarozviednej činnosti v rámci Slovenskej republiky venovali. Nepochybne takouto prioritou aj zostane, a to vzhľadom na práve prebiehajúci ozbrojený konflikt a pretrvávajúce či možno dokonca narastajúce napätie, ktoré máme my a naši spojenci s Ruskou federáciou.
Dajú sa takéto špionážne aktivity zachytiť?
Chrániť sa pred nepriateľskými aktivitami takej mocnosti akou je Rusko nie je ľahkou úlohou ani pre spojencov, ktorí sú geopoliticky silnejšími hráčmi na medzinárodnom poli, no na druhej strane môžem ubezpečiť, že v tejto oblasti sme zaznamenali viacero dôležitých spravodajských úspechov, či už sme kontrarozviedne aktivity vykonávali sami alebo v úzkej, ale utajenej spolupráci s našimi spojencami v EÚ a NATO. SIS už mnoho rokov poukazovala na tieto rôzne aktivity Ruskej federácie na území Slovenskej republiky vo svojich Správach o činnosti Slovenskej informačnej služby. Spravodajská činnosť sa zameriava predovšetkým na prevenciu, t. j. aby nepriateľské aktivity cudzej moci, namierené proti našej suverenite a zvrchovanosti, sa nemohli rozvinúť do takej miery, v ktorej by boli ohrozené základy a bezpečnosť Slovenskej republiky. Žiaľ, občas sa to stane a žiaľ, niekedy sa to stáva aj zradou občanov vlastného štátu. Vtedy je nesmierne dôležité, aby spravodajské služby pracovali v úzkej spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní a aby zločiny, ktoré skutkovo ohrozujú základy a bezpečnosť republiky boli riadne vyšetrené a páchatelia potrestaní. Chcem sa jednoznačne, aj v súvislosti s týmto aktuálne medializovaným prípadom, verejne poďakovať našim vojenským partnerom vo Vojenskom spravodajstve a chcem vyjadriť poďakovanie aj orgánom činným v trestnom konaní, že sa zhostili vyšetrovania prípadu nepriateľských aktivít, konkrétne vyzvedačstva, čo nie je v praxi novodobých dejín trestného práva v Slovenskej republike nielen bežné, je to skôr mimoriadne výnimočné. Treba jednoznačne zdôrazniť, že skutočnosť, že sa v novodobých dejinách Slovenskej republiky trestná činnosť protištátnej povahy nevyšetrovala, neznamená to, že sa nediala. SIS v uplynulých rokoch upozorňovala, dôrazne a opakovane, a v niektorých všeobecných črtách aj verejne, že k takejto protištátnej trestnej činnosti dochádza.
Prečo sa s tým nič nerobilo, resp. nezakročilo sa proti takejto trestnej činnosti?
Toto nie je otázka na mňa. Vediem Slovenskú informačnú službu, ktorá nie je orgánom činným v trestnom konaní, ale chcem tiež povedať, že si aj ako riaditeľ SIS a aj ako právnik uvedomujem, že v prípade protištátnej trestnej činnosti ide o vysoko latentnú trestnú činnosť, ťažko odhaliteľnú už len preto, že je do tejto činnosti zapojená profesionálna organizácia cudzej moci, ktorá sa všemožne snaží utajiť svoje nepriateľské aktivity, a preto sa takáto trestná činnosť nielen odhaľuje zložito, ale najmä sa zložito dokazuje.
Jeden zo zadržaných, ale nie obvinených, je aj Bohuš M. z Ružomberka. Do konca roku 2021 bol príslušníkom SIS.
Bol zadržaný z dôvodov mne neznámych, ale vychádzajúc z vyjadrenia OČTK bol pre dôkaznú núdzu v tomto štádiu konania prepustený.
Na akej pozícii a na akom odbore pracoval?
Pracoval v regionálnej štruktúre služby a keďže je utajovanou skutočnosťou presné služobné zaradenie a nesmie sa podľa zákona vyzradiť, tak na túto otázku môžem zodpovedne povedať len toľko, že v rámci výkonu služobnej činnosti nemohol mať objektívne prístup k takým informáciám, o ktorých vieme, že by mohli zaujímať nepriateľské služby Ruskej federácie. Nezastával žiadny manažérsky post.