Hamran je od 16. septembra 2021 dočasným policajným prezidentom. Nastúpil po Petrovi Kovaříkovi, ktorý odstúpil po vznesení obvinenia zo zneužívania právomoci verejného činiteľa.
Za prvoradú úlohu považuje Hamran zvýšiť dôveryhodnosť polície. „V Českej republike sa dôvera blíži k 70 percentám, v Slovenskej republike osciluje okolo hranice 40 percent. Nedôvera je pritom vyše 50-percentná,“ vysvetľoval kandidát na policajného prezidenta prevažne koaličným poslancom, pretože z opozície prišiel na vypočutie iba jeden. „Je pre nás kľúčové, aby na najvyšších veliacich a riadiacich postoch boli dlhoroční kariérni policajti, ktorí majú dobre nastavení morálny kompas a majú za sebou kus poctivej práce bez ohľadu na garnitúru, ktorá tu vládla,“ objasňoval spôsob, akým chce očistiť políciu.
Hamran zdôraznil, že „šancu dostali mnohí funkcionári a mnohí z nich nedokázali využiť túto príležitosť“. Preto pristúpil k istým personálnym zmenám ešte ako dočasný šéf polície. Stojí si za tým, že sa „skončila éra, keď boli policajní funkcionári nominovaní politickými stranami“. „Potvrdzuje sa, že niektorí funkcionári nemali problém pracovať v prospech politikov a oligarchov,“ poukázal na zatýkanie a obvinenia aj v radoch polície.
VIDEO: Hamran po vypočutí výborom v NRSRČistú políciu má udržať aj nové nariadenie o zásadách kariérneho postupu. „Má tri strany. Je zrozumiteľné a bez problémov aplikovateľné v praxi,“ pokračoval dočasný policajný prezident. Kto chce kariérne rásť, musí byť v zbore najmenej desať rokov, na úseku, ktorý chce riadiť, aspoň tri.
Ako policajný prezident chce Hamran zrušiť „ohýbanie štatistických čísel“. Vyčíta ho najmä Tiborovi Gašparovi, keď „bol prítomný na niekoľkých aktívoch, kde boli funkcionári perzekvovaní, keď nemali správne štatistické čísla“. „Občan sa aj bez štatistických čísel dokáže rozhodnúť, či sa na teritóriu, kde žije, pracuje, vychováva deti, cíti bezpečne, alebo nie. Pre nás je podstatné, aby občan vnímal policajta ako človeka, na ktorého sa môže obrátiť, keď sa ocitne v tiesni alebo v zložitej životnej situácii,“ dodal.
Ako však chce personálne posilniť zbor, to Hamran presne nepovedal. Pripomenul však, že za posledných dvanásť rokov iba vo dvoch pribudlo viac policajtov, ako odišlo zo zboru. Poslancom povedal, že v súčasnosti sa pracuje na dvoch variantoch dislokácie základných útvarov. Pripustil, že už teraz sa lobuje, kde budú policajné útvary umiestnené. Hamran ďalej povedal, že jeden variant pripúšťa štyri krajské riaditeľstvá, pričom dve by mali byť na strednom Slovensku. „Mať osem krajských riaditeľov a osem ich zástupcov, to je šialené,“ dodal s tým, že postačujúci bude model so štyrmi krajskými riaditeľstvami.
Na reformu policajného prezídia sú podľa Hamrana nadviazané financie z plánu obnovy. On však kladie dôraz aj na posilnenie regionálnych štruktúr, pričom „reálne kontúry“ reformy by chcel predstaviť do konca mesiaca.
Na jednej strane Hamran hovorí, že Slovensko má nadpriemerný počet policajtov, na stotisíc obyvateľov je ich približne 403. Na druhej strane tvrdí, že pri počte 21-tisíc príslušníkov je napríklad v Bratislave podstav 400 policajtov. Zároveň priznáva, že v zbore je 2 450 manažérov, ich počet chce skresať zhruba o tretinu. Pritom však pripomína, že v zbore nie je záujem o riadiace posty. Vysvetľuje ho zložitým až nezrozumiteľným odmeňovaním policajtov. Radový príslušník s príplatkami za nadčasy a pohotovosť zarobí viac ako jeho nadriadený.
Najväčšia kritička Hamranovej reformy bývalá ministerka vnútra Denisa Saková (Hlas) na vypočutie neprišla. Tvrdí, že išlo iba o formalitu, ktorá nemá vplyv na vymenovanie policajného prezidenta. Minister vnútra okrem toho, že sám vymenúva policajného prezidenta, môže ho aj odvolať bez udania dôvodu.
Čítajte aj Mikulec chce vymenovať za policajného prezidenta Hamrana
Agentúrnu správu sme vymenili za autorský článok.