O dofinancovaní zdravotníctva by mala údajne rozhodnúť vláda v stredu. Ak by sa nemocnice so zdravotnými poisťovňami nedohodli, tak v priebehu troch mesiacov by to viedlo k poskytovaniu len neodkladnej zdravotnej starostlivosti. „Sme úplne zúfalí, nedokážeme ľuďom zaplatiť ani to, čo im zákon sľubuje,“ tvrdí Pramuk.
Ak neprídu žiadne peniaze a nezmenia sa platby zdravotných poisťovní, nemocnice k 31. marcu podajú výpovede zo zmlúv, po ktorých by nasledovalo trojmesačné dohodovacie konanie. Potom by sa starali len o akútnych pacientov. „Paralyzovalo by to poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ale nevieme, čo viac máme urobiť,“ dodáva Pramuk. Členmi asociácie sú aj nemocnice zo skupiny Svet zdravia (Penta) alebo Agel, organizácia združuje zhruba 80 zdravotníckych zariadení.
Návrh Všeobecnej zdravotnej poisťovne podľa nej nepokrýva ani zvýšenie platov, ani infláciu. Vyzvala aj ministerstvá financií a zdravotníctva na uvoľnenie peňazí. K ponukám dvoch súkromných poisťovní Union a Dôvera sa plánuje vyjadriť v piatok.
Čítajte viac Matovič: Do zdravotníctva dáme 365 miliónov
Asociácia tvrdí, že nemocniciam na prevádzku chýba 70 miliónov eur. Pramuk spresňuje, že ak by ministerstvo financií uvoľnilo rezervu, tak by sa štátny rozpočet otvárať nemusel, no obáva sa, že stačiť to nebude. Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) potvrdil, že s najväčšou pravdepodobnosťou sa rozpočet otvárať bude. No nie kvôli zdravotníkom, ale kvôli vojne. Rozpočet chce navýšiť o pol až jednu miliardu eur. No kým vlani pri prijímaní plánu obnovy mali prioritu rezorty školstva a zdravotníctva, momentálne sa pozornosť obrátila na rezorty obrany, vnútra a hospodárstva.
Financmajster priznal, že na covid malo Slovensko rezervu 700 miliónov, no na vojnu nič takéto nemá. Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO) v rozhovore pre denník Pravda potvrdil, že ešte tento mesiac bude rezort dofinancovaný.
Podľa našich informácií však nemajú nemocnice nič isté. To, akým spôsobom a v akej výške by mali byť dofinancované a či vôbec nemocnice peniaze dostanú, štát tají. K dofinancovaniu zdravotníctva sa však zaviazalo ministerstvo financií vlani na zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady s využitím rezervy štátneho rozpočtu vo výške 220 miliónov eur. Koncom minulého roka Matovič zablokoval 232 miliónov eur, ktoré mali do sektora ísť. Dôvodom bol odklad poskytovania zdravotnej starostlivosti, keď sa počas pandémie nerobili plánované zákroky, a ministerstvo financií zdôrazňovalo, že „zdravotníctvu žiadne prostriedky neberie, len ich presúva na obdobie, keď budú potrebné“.
Nemocnice s poisťovňami s týmito peniazmi už dnes rátajú. „Naplnenie tohto záväzku očakávame v krátkej dobe,“ upozornila hovorkyňa zdravotnej poisťovne Union Beáta Dupaľová Ksenzsighová. „Toto navýšenie je však v súčasnej situácii podľa vyjadrení nemocníc nedostatočné,“ spresnila.
Podľa aktuálnych prepočtov zdravotnej poisťovne v systéme verejného zdravotného poistenia bude chýbať minimálne 382 miliónov eur. „Aktuálny rozpočet pre zdravotníctvo by umožňoval zvýšenie úhrad najviac o sedem percent, a to len v prípade, že by bola rozpustená rezerva určená pre zdravotníctvo vo výške 220 miliónov eur,“ upozorňuje Matej Štepiansky, hovorca zdravotnej poisťovne Dôvera. „Celková požiadavka Asociácie nemocníc Slovenska je však na úrovni zvýšenia až o 12 percent. Takúto požiadavku zdôvodňujú vyšším nárastom inflácie a cien energií. Navýšenie úhrad o 12 percent by vyžadovalo nielen rozpustenie rezervy, ale aj ďalšie dofinancovanie zdravotníctva,“ ozrejmil Štepiansky.
Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa tvrdí, že hoci sa na ničom nedohodli, rokovania naďalej pokračujú. „Všeobecná zdravotná poisťovňa má zabezpečenú zdravotnú starostlivosť v ústavných zdravotníckych zariadeniach do 30. júna,“ tvrdí Eva Peterová, manažérka oddelenia komunikácie štátnej poisťovne.
„Vzhľadom na korektnosť voči kolegom z ministerstva financií bližšie informácie poskytovať nebudeme,“ priznala hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová. Tradične, štát chýbajúce peniaze v zdravotníctve ‚dolieva‘ cez vyššiu platbu za poistencov štátu a cez oddlžovanie nemocníc. Minulý týždeň 16. marca boli zo strany ministerstva zdravotníctva podpísané mandátne zmluvy so zdravotníckymi zariadeniami, ktoré sú najviac zadlžené. V týchto zmluvách sa nemocnice zaväzujú šetriť. „V prípade nesplnenia podmienok je minister zdravotníctva oprávnený dať návrh na vyvodenie personálnej zodpovednosti, ktorého následkom môže byť odvolanie vedenia nemocnice,“ uvádza sa v zmluvách ministerstva s nemocnicami v Centrálnom registri zmlúv.
Dofinancovanie – jediná cesta?
Štát na oddlženie vyčlenil 575 miliónov eur a zatiaľ podpísal 24 takýchto zmlúv. Nemocnice, ktoré denník Pravda oslovil, tvrdia, že šetriť sa síce dá, no potom nemocnice vyzerajú tak, ako vyzerajú. Za posledných 20 rokov vlial štát do zle hospodáriacich nemocníc viac ako 2,4 miliardy eur. Premiér Eduard Heger (OĽaNO), ešte ako minister financií v novembri 2020 tvrdil, že pôjde o posledné oddlžovanie nemocníc. „Teraz je tu nová vláda, nová garnitúra, nová kultúra a musia tam byť urobené kroky na to, aby sa dlh neobnovoval a znovu nevytváral,“ vyhlásil pred dvoma rokmi vtedajší minister financií a dnešný premiér Eduard Heger (OĽaNO).
Aj vtedy nedostatok financií spôsoboval rovnaký problém ako dnes. Nemocnice vytvárali dlh, lebo nedostávali od zdravotných poisťovní adekvátne platby za to, čo spravili. Zdravotné poisťovne zase oponujú, že hradia to, na čo z rozpočtu majú.
Asociácia nemocníc Slovenska vzhľadom na neadekvátne platby hovorí o možnom kolapse, no podľa zdravotníckeho analytika Martina Vlachynského z inštitútu INESS je to skôr rečnícky obrat. „Zdravotníctvo sa nevyparí, predsa len ‚nejak‘ funguje aj v obliehanom Mariupole. Príde však k poklesu úrovne a dostupnosti,“ upozorňuje Vlachynský.
Podľa neho sa najskôr prejaví v podobe čakacích lehôt. „Celé finančné plánovanie sektora funguje na princípe kopírovania historických údajov. Vezmem minuloročný rozpočet a niečo k nemu prihodím. Realita si však žije vlastným životom a neustále vznikajú nezrovnalosti medzi nákladmi a príjmami,“ upozorňuje analytik Vlachynský. Pripomína, že ako prvé sú väčšinou na rane nemocnice, pretože sa im najťažšie kontroluje dopyt po službách.
Ak sa nič nezmení, bude len horšie
Zdravotnícky analytik a riaditeľ inštitútu INEKO Dušan Zachar upozorňuje, že nikde na svete nie je a nebude zdrojov na zdravotníctvo dosť. „Nároky vyplývajúce zo starnutia obyvateľstva, z rastu blahobytu spoločnosti a technologického pokroku vedia byť neobmedzené. Zdroje sú však obmedzené a pripomína, že pre sektor je dôležité, aby mal predvídateľné prostredie financovania. "Je potrebné, aby si jednotliví aktéri, či už rezort, nemocnice, či zdravotné poisťovne vedeli nastavovať plány a podľa toho šetriť a investovať. Nie je optimálne, keď nikto nevie, koľkokrát a v akom objeme príde v priebehu roka dofinancovanie sektora,“ prízvukuje Zachar.
Z dlhodobého hľadiska treba podľa analytika Vlachynského prejsť na systém nominálneho poistného. V tomto poistnom modeli popri zdravotnom odvode platí poistenec priamo svojej zdravotnej poisťovni nominálne poistné ako fixnú sumu v eurách za produkt zdravotného poistenia, ktorý si v poisťovni vyberie. Poistenec si tak kupuje akýsi poistný balíček, ktorý najviac vyhovuje jeho potrebám. V zahraničí podobné modely nominálneho poistného už roky fungujú. Najrozvinutejší je zavedený v Holandsku. Vlachynský dodáva, že ďalej je potrebné zadefinovať nárok pacienta – teda určiť, k akej zdravotnej starostlivosti sa pacient dostane, pričom za dodatočný nadštandard zdravotnej starostlivosti by si občania priplácali napríklad formou doplnkového poistenia.
No z krátkodobého hľadiska neostáva podľa analytika nič iné, ako navýšiť množstvo zdrojov v systéme cez zvýšenie platby za poistencov štátu. „V súčasnom nastavení je jasné, že dodatočné peniaze tam pre udržanie aspoň súčasnej úrovne starostlivosti nutné sú,“ zdôraznil Vlachynský. Súčasný model je postavený na pravidelnej úhrade zdravotných odvodov. Každý mesiac ich do zdravotných poisťovní odvádzajú sami pracujúci alebo to za nich robí zamestnávateľ. Za matky na materskej, deti, študentov či dôchodcov hradí poistné štát. Základný princíp tohto systému je solidarita. V praxi to znamená, že na zdravie Slovákov sa najviac skladajú ekonomicky aktívni obyvatelia, no všetci majú garantovanú rovnakú zdravotnú starostlivosť bez ohľadu na to, akým dielom sa skladajú.
Tému nového konceptu verejného zdravotného poistenia chcel uzavrieť ešte v roku 2016 bývalý minister zdravotníctva Tomáš Drucker (Dobrá voľba a Umiernení) no aj po šiestich rokoch je stav rovnaký. Zdravotné poisťovne jednomyseľne tvrdia, že debate o forme platieb sú otvorené, no zatiaľ sa v systéme nezmenilo nič.