VIDEO: Dekan Eduard Burda o novele vysokoškolského zákona.
Viacerí poslanci z koaličných strán sú si podľa neho vedomí všetkých týchto rizík. Chceme ich preto poprosiť, aby zachránili aspoň časť akademickej samosprávy, vyzýva Burda.
V čom vidíte nedostatky novely vysokoškolského zákona a prečo ste prišli v utorok protestovať pred parlament?
Súčasná podoba zákona o vysokých školách je silne politizujúca. Súborom opatrení otvára priestor na to, aby minister školstva mohol ovládať jednotlivé vysoké školy. Napríklad minister bude mať právo stanovovať všeobecne záväzným predpisom podmienky pre výkon profesie vysokoškolského učiteľa. To je zásadný možný politický zásah. Deštruuje sa tiež akademická samospráva na fakultách a podriaďuje sa rektorovi. Rektor sa zas do značnej miery podriaďuje správnej rade a tá je nastavená tak, že nadpolovičnú väčšinu bude mať v konečnom dôsledku minister školstva.
Aké to môže mať dôsledky?
Takýmto spôsobom je možné likvidovať niektoré odbory na jednotlivých vysokých školách. Napríklad v prospech niektorých ekonomických záujmov. Niektorým súkromným školám by vyhovovalo, keby určité odbory na verejných vysokých školách zanikli. Zároveň by tu bol aj nadbytočný majetok, ktorý by sa takýmto spôsobom mohol posúvať. Proti tomuto jednoznačne protestujeme. Novela prináša aj posuny smerom k správnej rade z hľadiska nakladania s majetkom, čo teraz rieši akademický senát.
Pripúšťate, že táto novela prináša aj viacero pozitívnych zmien alebo ju celú vnímate len negatívne?
Celá táto novela je z hľadiska ministerstva veľká nafúknutá bublina, ktorá reálne prináša jednu dobrú vec – skrátenie štúdia v externej forme. Ľudom, ktorí si chceli doplniť vzdelanie, to naozaj trvalo neprimerane dlho. To je dobrá vec. Všetko ostatné neprináša nijaké skvalitnenie. Dobre, zruší sa podmienka akademických titulov pre výkon funkcie docentov a profesorov. Údajne preto, aby mohli prísť zo zahraničia nejakí kvalitní odborníci. Ale keď má vysokoškolský učiteľ vo finálnej fáze svojho pôsobenia plat na úrovni o 100 či 200 eur vyšší než je minimálna mzda vo Francúzsku či v Nemecku, tak tu určite nemôžeme očakávať žiadne zázraky. Tie ostatné zmeny sú určené vyslovene na to, aby politická moc mohla zasahovať do vývoja na vysokých školách a ovplyvňovať to, aké názory vysoké školy šíria.
Aj vlani 16. novembra ste pripravili veľký protest proti tejto novele. Napriek tomu prechádza parlamentom zatiaľ veľmi hladko. Čím si vysvetľujete takýto nezáujem poslancov?
Vysvetľujem si to tým, že strana Sloboda a Solidarita sa tento zákon, podobne ako novú súdnu mapu, snaží presadiť salámovou metódou. Pokiaľ mi je známe, viacerí poslanci z ostatných koaličných strán aj opozície si sú vedomí všetkých týchto rizík, ktoré táto údajne „slobodná“ novela prináša. Veľmi dúfame, a aj takýmto spôsobom ich chceme poprosiť, aby pokiaľ je to v ich silách, zachránili aspoň čo-to z akademickej samosprávy. Aby sme tu nemali vysoké školy, na ktorých keď povie iný názor učiteľ, tak ho vyhodia, a keď študent, tak ho udupú. Lebo potom budú študenti naozaj odchádzať zo Slovenska vo veľkom.
Veríte, že sa na tej novele ešte niečo zmení?
Budeme veriť až do poslednej chvíle. Keby to však aj prešlo, sú tam viaceré aspekty, ktoré by mohli byť chápané ako protiústavné. Osobne si myslím, že protiústavné sú. Za takých okolností na to budeme upozorňovať aj všetky kompetentné orgány. Je však na škodu všetkých – celého Slovenska, obyvateľov, študentov aj učiteľov -, že sa musíme sústreďovať na takéto veci namiesto toho, aby sme sa venovali skvalitňovaniu štúdia. To je totiž naše hlavné poslanie a o to sa aj snažíme.