Naď od Blahu očakáva preukázanie jeho tvrdení na súde. Blaha tvrdí, že sa na súd teší a že na ňom Naďa rozoberie „na šrôbiky“.
Ako informoval, na podpredsedu Smeru podal žalobu na ochranu osobnosti. Tá sa však riadi podľa zásad občianskeho práva. V zmysle ustanovenia paragrafu 11 Občianskeho zákonníka: „Občan má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti, ako aj svojho mena a prejavov osobnej povahy.“
Podľa Burdu však aj v občianskoprávnom spore musí spôsobenú ujmu dokazovať žalujúci. „Dôkazné bremeno spočíva na tom, kto žaluje, teda na tom, kto tvrdí, že mu bolo nactiutŕhané nepravdivým výrokom a že mu vznikla ujma. Ak by dal nejaké dôvodné tvrdenia, žalovaný by sa musel snažiť tieto dôkazy a odôvodnenia vyvracať,“ vysvetľuje dekan.
Pripomína, že treba tiež dôsledne rozlišovať medzi hodnotiacimi úsudkami a výrokmi, ktoré majú charakter skutkových tvrdení. „Pojmy vlastizrada a vlastizradca môžeme chápať užšie v zmysle trestného činu vlastizrady. Môžeme ho ale chápať aj v bežnejšom hovorovom zmysle slova, keď vlastizradcu možno vnímať ako človeka konajúceho v rozpore so záujmom štátu. V súdnom konaní by bolo treba detailnejšie analyzovať výroky žalovaného,“ hovorí Burda.
Zdôrazňuje zároveň, že politici by mali byť pripravení znášať väčšiu mieru kritiky. „Aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojich rozhodnutiach hovorí, že politici sú nútení zniesť omnoho viac ako bežní ľudia. Miera nie je presne určená. Keby bežného človeka niekto nazval vlastizradcom, má väčší nárok na súdnu ochranu. Politik ale musí v politickom boji vydržať viac. Posilňuje sa tým vlastne právo na slobodu vyjadrovania ako jedno zo základných politických práv,“ hovorí právnik.
Naď si to podľa vlastných slov uvedomuje, ale myslí si, že v tomto prípade už bola prekročená miera. Burda pripomína, že nepozná konkrétne výroky, ktorými mala ministrovi vzniknúť ujma na cti. Odhaduje však, že Naď so žalobou skôr neuspeje. „Podľa mojej mienky je vysoká pravdepodobnosť, že aj takéto vyjadrenia Blahu spadajú síce nie medzi férové prostriedky, ale ešte stále právom tolerované aj v rámci slobody vyjadrovania v európskom kontexte,“ uzavrel Burda.
Politológ Jozef Lenč hovorí, že Naď a Blaha si pri svojich urážlivých výrokoch nemajú veľmi čo vyčítať. „V rámci svojej komunikácie, či už voči sebe, alebo navonok, by sme mohli povedať, že si títo dvaja politici z etického hľadiska nemajú veľmi čo vyčítať. To im však ako občanom neupiera právo obrátiť sa na súd a požadovať satisfakciu za výroky, aj keď porovnateľné alebo horšie. Tak ako to robí teraz Naď voči Blahovi, tak to robí aj Blaha voči svojim kritikom,“ hodnotí politológ.
Zároveň uznáva, že z dlhodobého hľadiska môže Naďova žaloba prispieť k zvýšeniu politickej kultúry. Ešte väčšmi by však podľa neho pomohlo, keby samotní voliči takýchto politikov vôbec nevolili. „Z politického hľadiska je to do istej miery vhodné, pretože to môžeme vnímať ako spôsob politického boja. Istým spôsobom ale môžeme dúfať, že tí, ktorí volia v politike agresívny slovník či útočenie blížiace sa ohováraniu, sa pod ťarchou rozhodnutia súdu takéhoto konania vzdajú a upokojí to politickú situáciu. Omnoho lepšie by pre politickú kultúru bolo, aby sa takéhoto správania a vyjadrovania vzdala čo najväčšia časť politikov. V tom majú rozhodujúcu moc v rukách občania, ktorí by mali voliť tých politikov, ktorí sa neuchyľujú k takýmto formám politického boja,“ uzavrel Lenč.
Blaha už na stanovisko Burdu reagoval na sociálnej sieti, že sa na súd s Naďom teší a že ho „rozoberieme Naďa na šrôbiky“. Chce sa ho pýtať na jeho pôsobenie v mimovládkach, na dizertačnú skúšku, na rokovania o obrannej zmluve či nákupe zbraní. Podľa Blahu „bude vysvetľovať, že prečo si myslí, že slovo vlastizradca je urážka, ale on nemá problém nazývať ľudí opicami, psychopatmi a dezolátmi. To budú rozkošné chvíle“.