Najvyšší súd v stredu zrušil minuloročné rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu a sám rozhodol tak, že obžalovaných uznal za vinných z prečinu nepriamej korupcie. Petrovi Gašparovičovi, ktorý je umiestnený v Leopoldove, za to uložil trest 22 mesiacov a peňažný trest vo výške 20-tisíc eur. Ladislavovi Vičanovi, ktorý posledné mesiace trávil v Ilave, súd uložil 20-mesačný trest, peňažný trest 16-tisíc eur ako aj prepadnutie auta, ktoré bolo použité na spáchanie trestného činu.
„Spoločným konaním žiadali a prijali úplatok za to, že budú pôsobiť na výkon právomocí riaditeľa Kriminálnej úradu Finančnej správy, čím spáchali prečin nepriamej korupcie v spolupáchateľstve,“ zhrnul v rozsudku predseda senátu Patrik Príbelský. „Proti tomuto rozhodnutiu žiadny ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný,“ skonštatoval súd.
Bývalí príslušníci SIS a polície si pritom vlani 21. októbra vypočuli na Špecializovanom trestnom súde oveľa vyššie tresty. Gašparovičovi vtedy súd vymeral 11 rokov za mrežami a Vičanovi 10. Podľa Najvyššieho súdu sa dvojica nedopustila zločinu prijímania úplatku, čo sa v čase spáchanie skutku trestalo väzením na 10 až 15 rokov, ale len prečinu nepriamej korupcie, za ktorý im bolo možné udeliť najviac tri roky.
Sudca vysvetlil, že nemal inú možnosť, ako trest znížiť, pretože nepriama korupcia sa do konca roka 2020 trestala odňatím slobody na tri roky. Ak by sa rovnakého konania dopustili v súčasnosti, za trestný čin nepriamej korupcie by dostali trest tri roky až osem rokov.
Súd tak čiastočne vyhovel obžalovaným, ktorí aj v odvolaní namietali neúplné a nesprávne skutkové zistenia. „Verili sme, že náš právny názor bude akceptovaný a sčasti aj bol. Senát Najvyššieho súdu sa čiastočne stotožnil s našimi námietkami najmä ohľadom právnej kvalifikácie skutku, ktorá podstatne mení druh a výmeru trestu. Je to výrazne iný trest, a preto som čiastočne spokojný,“ zhodnotil obhajca odsúdených Adrián Kucek.
„V súčasnej dobe už majú vykonaných 16 mesiacov vo väzbe, ktorá sa započítava do uloženého trestu. Budem sa s klientmi ešte musieť poradiť, ale je veľmi pravdepodobné, že požiadame o podmienečné prepustenie,“ naznačil advokát ďalšie právne kroky.
Menej spokojný už bol samotný prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý obom obžalovaným navrhoval 22-ročné tresty v ústave s maximálnym stupňom stráženia, ako aj prepadnutie majetku. „S týmto rozhodnutím sa nestotožňujem, ale akceptujem ho. Okrem tejto právnej otázky je podstatná skutková otázka. V celom rozsahu sa potvrdila obžaloba v tej časti, že skutok, ktorý sa kládol za vinu obžalovaným, bol preukázaný a boli zaň odsúdení,“ skonštatoval po pojednávaní prokurátor.
Nič sa vracať nebude
Akcia Judáš nadväzovala na predchádzajúcu policajnú akciu Božie mlyny, v rámci ktorej bol 17. septembra 2020 zadržaný Ľudovít Makó a 22. októbra aj Dušan Kováčik. Vyšetrovateľ v rámci akcie Judáš vzniesol 2. a 3. decembra 2020 vtedajším policajtom obvinenie z prijímania úplatkov, ale niektorým aj z ohrozovania dôvernej a vyhradenej skutočnosti, vydierania a Jozefovi Rehákovi tiež z podporovania zločineckej skupiny sýkorovci.
Pôvodne boli v tejto veci obvinení až siedmi bývalí príslušníci polície a SIS. Kajúcnici Boris Beňa, ktorý pôsobil ako námestník SIS, a bývalý viceprezident Finančnej správy Daniel Čech uzavreli dohodu o vine a treste. Čechovi za opakované prijímanie úplatkov z rokov 2014 a 2015 súd vlani na konci apríla schválil podmienečný trest na tri roky a peňažný trest vo výške 30-tisíc eur.
Beňa na konci mája dostal trojročný podmienečný trest za prijímanie úplatku a prečiny ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti a bývalý policajný vyšetrovateľ Marián Kučerka dostal tento rok 17. marca na Špecializovanom trestnom súde za prijímanie úplatku 11-ročný trest. Bývalý policajný prezident Milan Lučanský koncom roka 2020 zomrel vo väznici.
Jozef Rehák, kajúcnik, a nitriansky podnikateľ Norbert Bödör sú súdení v iných konaniach. Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku tak vlani čelili obžalobe len dvaja – bývalý šéf kontrarozviedky SIS Peter Gašparovič a bratislavský expolicajt Ladislav Vičan.
Boris Beňa a Ľudovít Makó ako svedkovia zhodne vypovedali, že obžalovaná dvojica žiadala úplatok 400-tisíc eur od podnikateľa Dušana Bočkaya za uvoľnenie zablokovaného zhruba päťmiliónového majetku jeho firmy. Po zaplatení prvej polovice dohodnutého úplatku to podnikateľ oznámil polícii.
Makó opísal, že ho v lete 2018 oslovil Beňa s tým, či by nemohol vyriešiť „nejakú situáciu spojenú s daňovým deliktom". Na následnom stretnutí už aj za prítomnosti Gašparoviča a Bočkaya Makó podľa vlastných slov podnikateľovi vysvetlil, že rozhodnutie o zablokovaní majetku Kriminálnym úradom Finančnej správy sa zrušiť nedá a treba to riešiť na daňovom úrade, keďže dôvodom boli daňové delikty a karuselové reťazce.
Ďalej sa vraj Makó o celú vec už nezaujímal. Až neskôr, na jar v roku 2019, sa od vtedajšieho policajného prezidenta Milana Lučanského dozvedel o trestnom oznámení podnikateľa z vydierania, v ktorom figurovalo aj jeho vlastné meno. Až potom údajne zistil, že Vičan od podnikateľa už zobral 200-tisíc eur, ktoré si mali podeliť. Ako uviedol, Gašparoviča žiadal, aby peniaze vrátil. Ten mu mal odpovedať, že sa „nič vracať nebude“, keďže za účelom pomoci podnikateľovi už vyvinuli nejakú snahu.
Makó o úplatku vraj nevedel
Pôvodný odsudzujúci rozsudok vyhlásila sudkyňa Ružena Sabová ešte 21. októbra 2021. Súd jej však vyčítal zlú kvalifikáciu skutku. Obžalovaní sa totiž podľa Najvyššieho súdu nedopustili zločinu, ale len prečinu.
„Máme za to, že súd prvého stupňa až na výnimky dostatočne preukázal skutkový stav. Jeho závery sú logické a jasné, avšak tento skutok nesprávne právne kvalifikoval. Máme za to a zo všetkých dôkazov vyplýva, že k žiadaniu peňazí za zrušenie blokácie skutočne prišlo. Bolo dostatočne preukázané, že obaja obžalovaní žiadali od podnikateľa úplatok za to, že budú na určitého verejného činiteľa pôsobiť. Upravili sme preto skutkovú vetu, ktorá pôvodne hovorila, že skutok bol spáchaný po vzájomnej dohode a vo vzájomnej súčinnosti. Vypustili sme ale časť hovoriacu o vzájomnej súčinnosti, pretože tá naozaj nebola preukázaná,“ skonštatoval predseda senátu.
Práve vopred nedohodnutá spolupráca odsúdených s vtedajším šéfom Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovítom Makóom im pomohla k nižším trestom. „Obžalovaní žiadali od podnikateľa úplatok za to, že budú na určitého verejného činiteľa pôsobiť, ale urobili to bez súčinnosti s týmto verejným činiteľom. To nakoniec potvrdil aj Ľudovít Makó, ktorý neočakával úplatok a nevedel o úplatku a chcel len pomôcť kamarátom,“ zdôraznil sudca.
Vyšší trest by tak odsúdení dostali, keby sa preukázalo, že Makó podnikateľovi so zablokovaným majetkom nejako pomohol. „Išlo o dohodnutie stretnutia, kde odsúdení žiadali akúsi kamarátsku výpomoc. Takáto výpomoc je eticky sporná, pretože verejný činiteľ v takomto postavení nemá čo dávať právne rady. Svedčí o tom aj skutočnosť, že v snahe vyhovieť tejto žiadosti o kamarátsku pomoc si Makó prizval na stretnutie podriadeného, keďže problém podnikateľa s blokovaným majetkom nevedel vyriešiť sám,“ odôvodňoval rozsudok sudca.
„Zo žiadneho dôkazu nám ale nevyplýva, že činnosť prebiehala vo vzájomnej súčinnosti. To, že sa o úplatku dozvedel Makó až neskôr, nestačí. Bez súčinnosti alebo vedomosti verejného činiteľa sa obžalovaní nemohli dopustiť trestného činu prijímania úplatku za ovplyvňovanie verejného činiteľa, ale len nepriamej korupcie. Ak súčinnosť predpokladá nielen aktívnu participáciu, ale aj osobnú zainteresovanosť verejného činiteľa, tak tým viac sa vyžaduje aj vedomosť, že tieto osoby konajú spoločne. To sme ale u Makóa nemali dokázané,“ uzavrel sudca.
Agentúrnu správu sme vymenili za autorský článok.