Štát sa pustil do hoaxov. Blokovať weby, pokutovať sociálne siete či rovno zatvárať ľudí?

Ruská invázia na Ukrajinu zamávala bezpečnosťou celej Európy a čoraz viac jej lídrov si uvedomuje aj potrebu informačnej bezpečnosti spoločnosti.

, 30.03.2022 23:55
debata (51)

Európska únia vyhlasuje vojnu dezinformáciám a prvých protivníkov našla v nadnárodných digitálnych monopoloch, ako je Facebook, Google či Youtube. Pripája sa aj Slovensko, ktoré si premiérovo vyskúšalo blokovanie domácich webových stránok. Rozširovanie dezinformácií by sa navyše malo onedlho na Slovensku stať aj trestným činom. Odborník na kybernetickú a informačnú bezpečnosť Kamil Kopecký upozorňuje práve na komplexnosť boja proti dezinformáciám a na potrebu viacerých kombinovaných prístupov.

Propaganda je súčasťou dejín dlhodobo. S príchodom internetu a sociálnych sietí ale zámerné skresľovanie a šírenie informácií nabrali rozmery, ktoré majú čoraz vážnejšie dôsledky na spoločnosť. Vidno to bolo už pri pandemickej kríze, zľahčovaní závažnosti ochorenia, spochybňovaní očkovania. Rastúce množstvo dezinformácií sa však týka aj prebiehajúcej vojenskej invázie Ruska proti Ukrajine. Úmyselným šírením dezinformácií ich tvorcovia v konečnom dôsledku dosahujú zneistenie ľudí v tom, čo je vôbec pravda.

Ministerstvo investícií a informatizácie pripravuje nový zákon, ktorý má zvýšiť povinnosti veľkých on-line platforiem v boji proti dezinformáciám a nenávistným prejavom. „Návrh národnej legislatívy má za cieľ zabezpečiť, aby zodpovednosť za šírený a zdieľaný obsah niesli aj sociálne siete a platformy,“ oznámila ministerka informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí) ešte 10. marca.

Remišová sa chce inšpirovať nemeckým zákonom známym ako NetzDG či Facebook Act. „Zakrátko predstavíme konkrétny legislatívny zámer,“ avizovala Remišová po návrate z digitálneho summitu EÚ vo Francúzskom Nevers. „Bude to celkom priekopnícka vec,“ tvrdí.

„Technologické firmy, ktoré zarábajú miliardy eur na zdieľaní obsahu, musia niesť zodpovednosť za to, aký obsah šíria a aký obsah im tie miliardy ziskov prináša. Nemôžu predsa zarábať na šírení nenávisti alebo obsahu, ktorý ohrozuje bezpečnosť našich krajín alebo občanov,” zdôraznila podpredsedníčka vlády. Nie všetci sú však voči činnosti či skôr nečinnosti digitálnych monopolov takí kritickí. Samotný policajný prezident Štefan Hamran si vo vzťahu k informovanosti občanov a v boji proti dezinformáciám profil polície na sociálnej sieti facebook veľmi pochvaľuje. Ten za niekoľko rokov dosiahol 14-miliónový dosah.

„Podaril sa nám husársky kúsok, pretože máme v rukách komunikačný nástroj, ktorý veľmi intenzívne využívame nielen na osvetu alebo aj v boji proti dezinfoscéne. Snaží sa vyvracať všetky tie pre spoločnosť veľmi nebezpečné dezinformácie. Náš facebook profil je na to mimoriadne efektívny nástroj a budeme sa ho aj naďalej snažiť využívať čo možno najintenzívnejšie,“ povedal v druhej polovici marca prezident Policajného zboru Štefan Hamran.

IT, ekonóm, práca, počítač, žena, muž Čítajte viac Odborník na prevenciu rizikovej virtuálnej komunikácie: Blokovanie dezinformácií musí byť transparentné

Digitálny summit EÚ

Hrozby hybridnej vojny, cielené šírenie propagandy a potreba prijatia zásadných opatrení boli programom digitálneho summitu EÚ, ktorý sa konal 9. marca 2022 vo francúzskom meste Nevers. Ministri krajín EÚ na digitálnom summite viedli diskusiu aj so zástupcami veľkých digitálnych platforiem ako Google, Meta, Twitter a Youtube.

Poskytovateľov digitálnych služieb a prevádzkovateľov sociálnych platforiem členské štáty požiadali o väčšiu zodpovednosť za šírenie škodlivého a nebezpečného obsahu. Slovenský návrh spoločnej výzvy podporili všetky členské krajiny únie.

Európska výzva vyzýva globálnych digitálnych a mediálnych hráčov, aby pri šírení zásadne uprednostňovali obsah z overených a hodnoverných zdrojov, a to tak v rámci EÚ, ako aj na stranách súčasného konfliktu. Členské štáty sa tiež jednohlasne zhodli na potrebe širšieho zdieľania údajov a analytických dát zo strany spoločností pôsobiacich v digitálnom priestore so špecializovanými výskumnými tímami, s občianskoprávnymi organizáciami a so sieťou overovateľov faktov.

Spoločná výzva zohľadňuje v súčasnosti už pripravovanú novú európsku legislatívu, tzv. Digital Services Act. Ten má dať nový rámec poskytovateľom digitálnych služieb či posilniť význam Kódexu postupov EÚ na boj s dezinformáciami.

Dôležitou témou summitu bola aj kritická digitálna infraštruktúra Európskej únie. „Tak ako členské štáty EÚ plánujú znížiť dodávky zemného plynu z Ruska o dve tretiny do konca roka, musíme sa tiež zbaviť závislosti od digitálnej infraštruktúry poskytovanej tretími stranami. Ide o služby, technické zariadenia, ale aj cloudové úložiská či káble, v ktorých dnes hrajú rozhodujúcu úlohu dodávatelia a vlastníci z Číny alebo USA. Je najvyšší čas, aby sa aj v tejto oblasti stala Európska únia viac sebestačná a tým aj menej zraniteľná,“ myslí si vicepremiérka Remišová.

Blokovanie

V súvislosti s aktuálnou bezpečnostnou situáciou na východnej hranici Slovenska ešte 25. februára schválila Národná rada v skrátenom legislatívnom konaní zákon o niektorých opatreniach v súvislosti so situáciou na Ukrajine, ktorý nadobudol účinnosť hneď dňom vyhlásenia. Jeho súčasťou je aj novelizácia o kybernetickej bezpečnosti, ktorou dochádza k úprave právomocí Národného bezpečnostného ú­radu.

„Zavádza inštitút blokovania, ktorý slúži na efektívne zamedzenie šírenia škodlivého obsahu na internete v súlade so vznesenou spoločenskou požiadavkou na zabezpečenie dôveryhodnosti služieb a aktivít poskytovaných prostredníctvom internetu a ochrany práv osôb zúčastňujúcich sa na týchto aktivitách, ako aj ochrany konečného užívateľa týchto služieb, vzhľadom na to, že škodlivých aktivít na internete z roka na rok pribúda šírením škodlivého obsahu, ako aj šírením dezinformácií a zavádzajúcich kampaní,“ uvádza sa v dôvodovej správe zákona.

Škodlivý obsah zákon definuje takto: „Škodlivým obsahom sa rozumie programový prostriedok alebo údaj, ktorý zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť kybernetický bezpečnostný incident. Škodlivou aktivitou sa rozumie akákoľvek činnosť, ktorá zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť kybernetický bezpečnostný incident, podvodnú činnosť, odcudzenie osobných údajov alebo citlivých údajov, závažné dezinformácie a iné formy hybridných hrozieb.“

Prvým známym zablokovaným webom podľa zákona o kybernetickej bezpečnosti boli Hlavné správy, ktoré dlhodobo a často šírili veľmi problematický a zavádzajúci obsah. Od 2. marca sa na ich stránky ľudia nedostali. Podľa hovorcu NBÚ Petra Habaru na stránke identifikovali škodlivú aktivitu „na základe dodaných a vyhodnotených podkladov od bezpečnostných zložiek štátu“.

Netransparentne

Viacerí prevádzkovatelia webových stránok sa však sťažujú na netransparentnosť celého procesu. Okrem stručného vyjadrenia hovorcu úradu neboli k dispozícii ďalšie informácie o podobách a formách škodlivej aktivity či obsahu.

Redakcia v piatok 18. marca zverejnila rozhodnutie NBÚ, ktorým nariadil providerovi vypnutie stránky Hlavné správy a ktoré jej poskytol provider. „Hlavné správy však dosiaľ žiadne oficiálne rozhodnutie nedostali, ani na ich výzvu, aby im NBÚ poskytol oficiálne stanovisko, neprišla žiadna reakcia,“ posťažovali sa predstavitelia portálu na sociálnej sieti.

Vo svojom rozhodnutí NBÚ označil dôkazy o škodlivej aktivite tohto webu za utajovanú skutočnosť. „Úrad z označených listinných dôkazov identifikoval škodlivú aktivitu, ktorá môže zapríčiniť závažné dezinformácie,“ uvádza sa v rozhodnutí NBÚ.

Či ale k nejakej škode – samotnému vzniku a šíreniu dezinformácií – došlo, nie je vôbec isté. „Keďže pojem škodlivá aktivita je obmedzený k jeho vzťahom k účelu zákona, ktorý má preventívny charakter, je ho teda možné chápať tak, že v sebe zahŕňa nielen vznik, ale aj možnosť vzniku škody či ujmy,“ píše sa v rozhodnutí úradu.

„Je extrémne dôležité, aby bolo pochopiteľné a zrozumiteľné, prečo boli tieto konkrétne weby zablokované,“ upozorňuje Kamil Kopecký, vedúci Centra prevence rizikové virtuální komunikace Pedagogickej fakulty Univerzity Palackého v Olomouci, ktorý tiež pôsobí ako externý konzultant Národního úřadu pro kybernetickou a informační bezpečnost (NÚKIB).

„Zablokovanie dezinformačných webov teda bolo jedným z obranných mechanizmov, pričom veľmi dôležitá bola rýchlosť blokácie. Je ale pravdou, že v tom čase doteraz neexistoval príslušný zákon, rovnako je pravdou, že blokácia nebola detailne zdôvodnená. To všetko je ale možné v tejto vyhrotenej situácii tolerovať a možno predpokladať, že v budúcnosti – pokiaľ bude existovať príslušný zákon – bude prípadne vyhodnotenie škodlivosti transparentné,“ vysvetľuje Kopecký.

Boj na viacerých frontoch

Slovensko navyše pripravuje aj legislatívu, ktorá zo šírenia dezinformácií spraví trestný čin. „Umožnila by postihovať úmyselné, systematické a dlhodobé šírenie zjavne nepravdivých informácií, ktoré majú reálny celospoločenský negatívny dosah, ohrozujú národnú bezpečnosť, životy a zdravie občanov alebo môžu vyvolať znepokojenie obyvateľstva. Je to krok správnym smerom,“ povedal odborník ministerstva vnútra pre extrémizmus Daniel Milo.

Hovorí, že v ostatných mesiacoch dlhodobí šíritelia dezinformácií podrývali snahy štátu o ochranu obyvateľstva napríklad spochybňovaním očkovania. Po začiatku ruskej invázie na Ukrajine sa títo šíritelia vo svojich kampaniach preorientovali na podporu Ruska či oslabovanie vlny spoločenskej solidarity voči ukrajinským utečencom. „Ak môže následok znamenať destabilizáciu spoločnosti, vyvolanie nepokojov alebo ohrozenie národnej bezpečnosti, za takejto situácie je namieste, aby vedomí šíritelia boli predmetom trestného stíhania,“ zdôraznil.

Kopecký do veľkej miery súhlasí. „Treba si uvedomiť, že každá demokratická krajina má svoje zákony, ku ktorým patrí Trestný zákonník. A ten priamo definuje formy obsahu, ktoré nespadajú pod slobodu prejavu, ale patria k trestným činom. Napríklad detská pornografia evidentne patrí k obsahu, ktorý je žiaduce celosvetovo blokovať,“ vysvetlil odborník na kybernetickú a informačnú bezpečnosť.

„Niektoré formy nenávistných príspevkov potom spĺňajú skutkovú podstatu trestných činov. Napríklad hanobenie národa a rasy, podnecovanie k nenávisti, šírenie poplašnej správy, podnecovanie k trestnému činu, schvaľovanie trestného činu, prejavy sympatií k hnutiu smerujúcemu k potlačovaniu práv a slobôd človeka, ohováranie, krivé obvinenie, vydieranie a vyhrážanie a pod. Všetky tieto obsahy sú trestné. V týchto situáciách nevidím v blokácii obsahu a predovšetkým v potrestaní vinníkov problém, ide o bežné presadzovanie práva,“ približuje Kopecký.

Snaha spoločnosti v boji proti dezinformáciám sa podľa neho nedá dosiahnuť len jedným spôsobom a dôležitá je podľa neho práve kombinácia viacerých prístupov a najmä vzdelávania. "Boj s dezinformáciami je komplexný jav, je teda potrebné viac ciest. Za mňa je veľmi dôležité predovšetkým vzdelávanie zamerané na posilňovanie mediálnej a digitálnej gramotnosti, ku ktorému patrí schopnosť overovať si informácie (fact-checking), schopnosť posudzovať komunikačné zámery (prečo niekto dezinformáciu vypustil a šíril), schopnosť rozlišovať medzi názormi a faktami (t.¤j. čo je overiteľné a čo je iba subjektívny názor), pochopenie princípov fungovania sociálnych sietí (algoritmy, sociálne bubliny), chápanie princípov fungovania dezinformačných webov (finančná motivácia a pod.) a tak ďalej,“ uzatvára Kopecký.

© Autorské práva vyhradené

51 debata chyba
Viac na túto tému: #hoax #dezinformácie
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy