Maslák sa sťažoval na umiestnenie a pretrvávajúce držanie v oddiele s bezpečnostným režimom z preventívno-bezpečnostných dôvodov. Tiež na podmienky v tomto oddiele v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove, Ilave a Banskej Bystrici-Kráľovej od júna 2015 do júla 2018. Sťažoval sa aj na obmedzenie práva na návštevy a na nedostatok súdneho prieskumu týchto opatrení.
„ESĽP dospel k záveru, že vnútroštátny systém neposkytoval sťažovateľovi primeranú právnu ochranu pred zneužitím, požadovanú v zmysle princípov právneho štátu v demokratickej spoločnosti. Došlo teda k porušeniu sťažovateľovho práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života,“ priblížil Bubla. V prípade sťažností vznesených proti nedodržaniu zákazu zlého zaobchádzania a práva na prístup k súdu, ESĽP uznal argumenty vlády a námietky zamietol.
ESĽP priblížil, že v prípade umiestnenia sťažovateľa do oddielu s bezpečnostným režimom, sa väzenské orgány odvolávali na jeho predchádzajúce odsúdenie, jeho stíhanie za trestné činy, ktoré mal údajne spáchať v minulosti, a jeho osobnostné črty. ESĽP kritizoval, že zákon na Slovensku nešpecifikuje povahu preventívno-bezpečnostných dôvodov na zavedenie takéhoto režimu.
Európsky súd sa odvolával aj na skoršie vyjadrenie Výboru na zabránenie mučeniu (CPT), „že zavedenie takéhoto režimu by malo byť vždy založené na individuálnom posúdení rizika a potrieb a nemalo by byť automatickým výsledkom uloženého trestu“.
Poukázal tiež na to, že zistenie preventívno-bezpečnostných dôvodov na základe údajných trestných činov, za ktoré väzeň nebol právoplatne odsúdený, je vo svojej podstate v rozpore s prezumpciou neviny. Podľa súdu z vnútroštátnych dokumentov nie je známy ani žiadny incident sťažovateľa svedčiaci o existencii akýchkoľvek rizík súvisiacich s bezpečnosťou. ESĽP poukázal aj na to, že slovenské právo neupravuje účasť väzňa na rozhodovaní o jeho umiestnení do oddielu s bezpečnostným režimom.