V škôlkach najmä v krajských mestách bol už pred príchodom utečencov problém nájsť voľné miesta. Kapacity sú v mnohých prípadoch naplnené na maximum. Gröhling pripomenul, že budovanie a rozširovanie materských škôl je povinnosťou miest a obcí, ktoré ich financujú z podielových daní.
Riaditeľ kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska Michal Kaliňák pre Pravdu reagoval, že spoliehať sa na mestá a obce, aby zaplatili náklady súvisiace s príchodom utečencov z Ukrajiny, môže skôr viesť k tomu, že samosprávy budú menej aktívne, pretože prichádzajú o ďalšie financie. „Na problémy s nedostatkom kapacít sme mimoriadne dlho upozorňovali a vyzývali štát na otváranie eurofondových výziev. O niečo viac ako rok sa končí aktuálne programové obdobie, v ktorom Slovensko nevyčerpalo miliardy eur. Už dávno bolo nevyhnutné presunúť peniaze z málo využitých operačných programov na tento účel,“ vyhlásil Kaliňák. Rezort školstva podľa neho vytvára ďalší tlak na ekonomiku miest a obcí.
„Minister školstva si zjavne neuvedomuje, čo táto situácia pre samosprávu znamená. To, že rezort vypíše výzvu, je len prvý krok k nekonečnej štátnej byrokracii pre získanie prostriedkov,“ hnevá sa viceprezidentka Únie miest Slovenska Jana Červenáková. Prostriedky, ktoré mal zabezpečiť aj plán obnovy, sú podľa nej pre samosprávy zatiaľ v nedohľadne. „Ocenili by sme, keby minister školstva nevyvolával nereálne očakávania o čase riešenia týchto zložitých problémov,“ povedala s tým, že na aktuálnu situáciu nikto nebol pripravený. „Mestá robia všetko, čo je v ich silách, aby deťom z Ukrajiny pomohli zaradiť sa do bezpečnejšieho každodenného života, ale riešenia na počkanie neexistujú,“ podotkla Červenáková.
Naplnené kapacity
Škôlky v bratislavskej mestskej časti Petržalka, ktorá je najľudnatejšou samosprávou na Slovensku, od začiatku krízy prijali 20 ukrajinských detí. „Už to bolo nad rámec našich kapacitných možností a ďalšie voľné miesta nateraz nemáme,“ spresnila hovorkyňa Petržalky Mária Halašková. Celkovo na začiatku tohto školského roka 25 škôlok zriadených mestskou časťou prijalo 913 detí a 640 žiadostí museli zamietnuť.
Mesto Nitra má vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti 27 materských škôl. Do nich aktuálne chodí 56 ukrajinských detí, pričom podľa hovorcu mesta Tomáša Holúbeka 35 z nich prijali od začiatku konfliktu. „S kapacitami sme na hranici, veľa detí už prijať nedokážeme,“ skonštatoval Holúbek.
Minister školstva informoval, že zmenou zákona umožní dočasne zriadiť triedy pre predškolákov v iných priestoroch, ktoré odobria regionálne úrady verejného zdravotníctva. Napríklad v centrách voľného času alebo základných umeleckých školách. Na ich vybavenie či didaktické pomôcky ministerstvo vyčlenilo jeden milión eur a v najbližších dňoch vyhlási výzvu, v rámci ktorej bude na vybavenie jednej triedy možné získať 10-tisíc eur. Dokáže teda podporiť vybudovanie sto tried pre približne dvetisíc detí. Mestá a obce tiež môžu požiadať regionálne zdravotnícke úrady o súhlas s navýšením kapacity existujúcej materskej školy o desať percent.
Nové triedy – ale kde?
Zástupcovia petržalského oddelenia školstva majú v pondelok 4. apríla o desaťpercentnom navýšení kapacít hovoriť s hygienikmi. Mestská časť s mimoriadne vyťaženými škôlkami nemá podľa Halaškovej okrem kultúrnych zariadení vo svojom vlastníctve alebo v správe vhodné priestory na zabezpečenie kvalitného výchovno-vzdelávacieho procesu.
„Mestská časť je zriaďovateľom 11 základných a 25 materských škôl. Umelecké školy nie sú v jej pôsobnosti a čo sa týka centier voľného času, tie majú len dve naše základné školy – na Holíčskej a Pankúchovej ulici,“ priblížila hovorkyňa samosprávy Halašková problémy s navyšovaním kapacít.
„Na jednej strane je našou snahou pomôcť deťom z Ukrajiny, na druhej strane je zároveň v našom záujme zachovať bežný chod škôl s ich plnou vybavenosťou vrátane športovísk a telocviční. Deti potrebujú aj krúžkové a pohybové aktivity, ktoré boli dlhodobo pozastavené z dôvodu pandémie,“ upozornila Halašková.
Hovorkyňa Trnavy Veronika Majtánová pripomína, že pri zriadení tried v iných priestoroch je potrebné riešiť personálne zabezpečenie či rôzne poplatky a otázne je aj stravovanie detí. „Kým nemáme usmernenie od ministerstva, nemôžeme robiť záväzné kroky,“ hovorí Majtánová. Trnava zriaďuje 13 materských škôl, v ktorých je aktuálne 32 detí z Ukrajiny.
Košický samosprávny kraj chce zriadiť materskú školu pre deti prichádzajúce z Ukrajiny. Bližšie informácie týkajúce sa tohto zámeru podľa hovorkyne kraja Anny Terezkovej zatiaľ nie sú známe.
Gröhlingov rezort zriadil register na adrese ukrajina.gov.sk, do ktorého môžu školy a škôlky nahlasovať počet voľných miest pre odídencov z Ukrajiny. Momentálne je v zozname zaregistrovaných okolo 120 škôl. Napríklad v krajských mestách na západe Slovenska rezort neeviduje žiadne voľné miesta vo verejných škôlkach. Míňajú sa i kapacity v základných školách.
Voľné miesta ponúkajú súkromné školy a škôlky. Ministerstvo podľa Gröhlinga poskytlo verejným i súkromným školám jednorazový príspevok 200 eur na každé dieťa z Ukrajiny, ktoré prijmú. Preto rezort neuvažuje nad dodatočnými príspevkami, ak by dieťa nastúpilo do súkromného zariadenia.