V rámci komunikácie by mal podľa neho predseda vlády nájsť kompromis medzi teatrálne útočným a nudne moralizujúcim štýlom.
Heger prevzal vedenie vlády v čase, kedy sa vládna koalícia pre osobné spory takmer rozpadla. Kam ju za svoj prvý rok vlády Heger posunul? Unormálnil vzťahy vládnych strán či ich skôr unavili vlastné spory?
Podarilo sa mu minimálnej to, že konflikty vo vláde medzi premiérom a jeho ministrami dnes nie sú. Možno aj to, že sa vládna koalícia opätovne dostáva do rôznych podôb kríz a stále existuje aj vďaka kompromisnému vedeniu vlády Eduardom Hegerom. Na druhej strane vidíme, že konflikt vo vláde najmä medzi Matovičom a Sulíkom sa v istej podobne preniesol do Národnej rady, kdeprebieha ako spor koaličných strán. Či už pri schvaľovaní nejakých nominácií, zákonov či pri hlasovaniach o vyslovení dôvery nejakému členovi vlády. Síce sa Eduardovi Hegerovi podarilo upokojiť vzťahy priamo vo vláde, konflikt medzi koaličnými stranami stále pretrváva. Možno je to aj z toho dôvodu, že Heger nie je tým, kto reprezentuje niektorú z politických strán, ale je v podstate „len“ predsedom vlády.
Je najväčšou Hegerovou silnou stránkou jeho konsenzuálnosť? Aká je jeho nevýhoda?
Áno. Jeho silou je ochota ku kompromisom a schopnosť robiť kompromisy. Jeho nedostatky tiež vyplývajú z pozície, ktorú má. Za tú asi ale môže, aj nemôže on sám. Chýba mu vodcovstvo. Vôbec ambícia byť skutočne premiérom. Poňal to iba z pozície, že jeho úlohou je robiť kompromisy, ale nie viesť vládu a byť lídrom aj vlastnej politickej strany. Chýba ambícia byť lídrom a súčasne aj odvaha popasovať sa o túto pozíciu. To, že mu chýba politická odvaha, sme mohli vidieť vo viacerých situáciách. Na začiatku svojho premiérovania bol „nútený“ obhajovať zahraničné cesty Igora Matoviča a byť kvázi jeho hovorcom. Videli sme to aj v prípade, kedy nebol ochotný zbaviť sa ministrov, ktorí svojimi prešlapmi škodia vláde aj Slovensku. Videli sme to aj na tom, že nemal odvahu ísť s ostatnými premiérmi V4 do Kyjeva podporiť prezidenta Zelenského. Slabinou Eduarda Hegera je teda absencia odvahy a líderstva.
Čítajte viac Bol to najťažší rok v mojom živote, hovorí Heger po 12 mesiacoch vo funkcii
Nie je pre verejnosť na druhej strane aj osviežujúce, že nemáme za premiéra stále takého silno dominantného lídra?
Určite sa dá oceniť, že sa snaží o upokojenie situácie. Ľudia majú radi oporu a istotu najmä v čase krízy. Keď lídri nevyvolávajú ešte viacej kríz, než s ktorými sa už tak treba vyrovnať. Musí to ísť ale ruka v ruke s tým, že keď sa o niekoho ľudia oprú, tak ich udrží, preukáže víziu a smer. V tomto prípade to u Hegera nie je vidieť. Oveľa viac než u Hegera je to vidieť u prezidentky. Niektorí určite oceňujú jeho povahu, ale viac ľudí by okrem pokoja ocenili aj razantnosť smerom k riešeniu problémov. Nestačí sľubovať, že štát je pripravený, ak sa potom ukáže, že to boli prázdne slová bez skutkov. Hegerovi je treba preto popracovať na tej druhej strane – rozhodnosti a líderstve.
Stále najdôležitejším členom koalície sa javí Hegerov predchodca a minister financií Igor Matovič. Nepodarilo sa teda Hegerovi vystúpiť z Matovičovho tieňa?
To, že je Heger stále v tieni Matoviča vyplýva aj z toho, že Matovič má stále moc nad 50 poslancami. Matovič stále drží všetku moc v rukách, pretože Heger nemal a nemá ambíciu to zmeniť. Ťažko sa k nemu pridajú nejakí poslanci z OĽaNO, keď on sám nemá ambíciu nejako sa presadiť a emancipovať.
Ministrom s prešľapmi ste mysleli ministra vnútra Romana Mikulca z OĽaNO, ktorý bol už štyrikrát odvolávaný a nie vždy získal od koalície jasnú podporu? Je správne, že Mikulca stále vo vláde držia?
Nemyslím si, že je to správne. Tak ako si nemyslím, že je to správne, že je stále podpredsedom vlády Štefan Holý.
Hovorili ste o jeho neceste do Kyjeva. Inak Heger smerom k zahraničiu výraznejšie nezaujal. Ako zdvládal Heger svoje zahraničné povinnosti?
Súčasne ale Heger nemal v zahraničí ani žiadne faux pas. Myslím si, že Heger reprezentuje Slovensko v zahraničí omnoho lepšie ako jeho predchodca. Vrátil inštitútu premiéra váha a dôstojnosť, ktorú by mal mať premiér vrámci vystupovania a reprezentovania Slovenska na európskom či medzinárodnom fóre. To, že nepredniesol nejakú politickú iniciatívu, alebo že nie je nejakým lídrom európskych alebo globálnych polití, to súvisí aj s jeho ambíciami. Určite je pozitívom, že vrátil úradu premiéra dôstojnosť, ktorá utrpela počas výkonu mandátu jeho predchodcu.
Čítajte viac Koziak: Výmena Matoviča bola nevyhnutná, ale Heger očakávania nenaplnil
Na jeseň prešli reformy národných parkov a siete nemocníc, aj to len s pomocou nezaradených poslancov, ktorí už nie sú v koalícii. Naopak stále sa nepodarilo presadiť novú súdnu mapu, stavebný zákon a reforma vysokých škôl prešla len vďaka veľkým kompromisom. Hegera nebolo veľmi vidieť ako reformného lídra. Do akej miery sa podarilo Hegerovi naplniť sľuby o reformnej jeseni?
Na jeseň bola prijatá zdravotnícka reformy a čiastočne okresaná reforma národných parkov. Ale nič viac. To kľúčové, na čom je postavené aj čerpanie finančných prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti, bolo schvaľované na poslednú chvílu, resp. v prípade súdnej mapy doteraz neschválené. To, že reformy neprechádzajú, je vinou predsedu vlády, ktorý nemá chuť či schopnosti, aby sa rázne postavil nielen za reformy potrebné pre Slovensko, ale aj vlastné slová a sľuby verejnosti.
Ako hodnotíte vzťah Hegera k poslaneckému klubu OĽaNO? Niekedy sa zdá, že Matoviča poslúchajú na slovo a Hegerovi sa snažia len akoby z ľútosti vyhovieť…
O tom, ako budú hlasovať poslanci OĽaNO a komu budú strpčovať život, rozhoduje Igor Matovič. Navzdory tomu, že sa Heger aj za nejakú reformu postaví a prihovorí sa za ňu, jeho slová nemajú v podstate žiadnu váhu. A to preto, že Heger nemá odvahu a ambíciu to zmeniť. Má pekné vyjadrenia, moralizujúce kázne, ale nemá chuť ísť po rozhodnutiach, ktoré by ho potenciálne mohli priviesť do konfliktu s Matovičom.
Ako hodnotíte Matovičovo vystupovanie vo vzťahu k Hegerovi? Cítiť z neho neohrozenosť alebo sme mohli zaznamenať aj nejaké náznaky obáv o stratu pozícií?
Strach zo stratu pozície som si u Matoviča nevšimol. Z jeho správania je badať, že ho škrie, že už nie je predsedom vlády. Občas dáva Hegerovi jasne najavo, že on je ten, ktorý rozhoduje. To bolo napríklad v prípade, keď Hegera neinformoval, že v parlamente bude zvyšovať príspevok pre dôchodcov, o čom sa Heger dozvedel len z médií. Tiež to vidieť na tom, že aj keď Matovič premiéra verbálne chváli, v rovnakom čase ho dokáže aj ponížiť. Tak to bolo aj v prípade Hegerovej necesty do Kyjeva. Veď oveľa podporujúcejšie stanovisko než Matovič dal ešte aj český premiér Petr Fiala. Nemyslím si, že sa Matovič obáva. Aj tým, že už viackrát ukázal svoju pomstichtivosť, z tohto hľadiska sa niekedy správa voči premiérovi nepatrične, či už keď ho poníži alebo že ho Matovič neinformuje o tom, čo ide priamo on sám v mene vlády sľubovať poslancom v Národnej rade.
Dôvera vlády je už rok na historickom minime a rovnako ani preferencie OĽaNO Heger neodlepil od 8 percent, kam sa rekordne prepadli po roku vlády Matoviča z volebných 25 percent. Nezlyhal v tomto ohľade Heger?
Naopak, pri tom všetkom čo robí líder OĽaNO, minister Mikulec, či niektorí poslanci OĽaNO, je to dosť. Úspechom je už to, že ich preferencie ďalej neklesajú. V rámci dôveryhodnosti politikov sa Heger pohybuje na úrovni porovnateľnej s inými predstaviteľmi vládnej koalície. Nie je teda na chvoste, ako je tomu v prípade Matoviča. Aj keď Hegerov nástup do funkcie premiéra neznamenal zmenu kurzu preferencií a dôveryhodnosti vlády ako takej, už len to zastabilizovanie je v podstate úspechom. Obzvlášť, keď má na nohách betónový kváder v podobe Igora Matoviča, ktorý ho ťahá stále hlbšie.
Ako hodnotíte Hegerovo vystupovanie v televíznych diskusiách a celkovo v konfrontácii s opozíciou?
V priamych diskusiách s oponentmi bol málokedy. V podstate nabehol do rovnakého módu ako jeho predchodcovia. Skôr bol v mediálnych monológoch než dialógoch. Keď ale chcel byť vo vzťahu s opozíciou konfrontačný, v mnohých prípadoch sa podľa mňa snažil napodobniť Matoviča alebo niektorých tých bojovnejších predstaviteľov koalície. To ale vôbec nebola jeho doména. Pôsobil v tej pozícii trochu teatrálne. Určite menej dôveryhodne, než keď vystupuje moralizujúco ako kazateľ. Mal by si v rámci komunikácie nájsť vlastný štýl, skôr rozhodného politika, ktorý je presvedčený o svojej vízii a má ambíciu niečo dosiahnuť. Mal byť nájsť kompromis medzi teatrálne útočným a nudne moralizujúcim štýlom.
Očakávate, že Heger sa ani nepokúsi vystúpiť z Matovičovho tieňa?
Tá šanca tu stále je. Možno si to neuvedomoval, nechcel to, alebo sa toho obával. To sa ale ešte môže zmeniť. Zatiaľ nevidím, že by toho bol schopný a chcel by to vôbec. Heger má stále pred sebou rok a pol na to, aby s tým niečo urobil. Mne sa osobne zatiaľ zdá, že s tým urobiť nič nechce.
Čo by sa muselo stať, aby zacítil príležitosť stať sa lídrom OĽaNO?
Musel by získať väčšinu v predsedníctve či na sneme, teda v straníckom orgáne, ktorý volí lídra. Mal by si v prvom rade získať na svoju stranu ministrov, aby si uvedomovali, kto je premiér a nie len, kto je tieňový premiér. Heger by sa musel snažiť získať podporu v tej malej členskej základni, ktorá rozhodnutie o lídrovi hnutia. V každom prípade to pri nepočetnom hnutí a Matovičom stále za chrbtom bude veľmi ťažké. Možnosť tam však je. Opakujem ale, že všetko bude v prvom rade záležať na Hegerovi. Ak nebude chcieť, mohlo by prísť aj k fatálnym okolnostiach vo vzťahu k Matovičovi a lídrom by sa Heger nestal. Jednoduchu stále z neho necítiť ambíciu byť lídrom.
Je teda pravdepodobnejšie, že táto vládna koalícia už dovládne do konca svojho riadneho obdobia?
Vláda sa stále môže rozpadnúť zo dňa na deň. Už je ale malá pravdepodobnosť, že by mohli byť realizované predčasné voľby. Neznamená to však, že pol roka pred voľbami odíde z koalície nejaká strana, čo jej umožní vystupovať kriticky a môže pomôcť preferenciám. Netvrdím, že sa vláda nerozpadne, ale aj vďaka Hegerovi bude ešte dlhšie fungovať. Výrazná hrozba predčasných volieb z čase jeho nástupu do premiérskej funkcie je dnes už skôr minimálna.