Lekári: Ak sa nič nezmení, budeme hádzať po ministrovi plášte

Napriek snahe a upozorneniam majú lekári pocit, že vláda svoje sľuby nedodržiava. Vzhľadom na vážnosť situácie v slovenskom zdravotníctve je Lekárske odborové združenie podľa slov predsedu združenia Petra Visolajského nútené vyhlásiť štrajkovú pohotovosť.

05.04.2022 13:09 , aktualizované: 17:57
Peter Visolajský Foto: ,
Šéf lekárskeho združenia Peter Visolajský (druhý zľava) na archívnej snímke.
debata (58)
VIDEO: Lekári naznačujú možnú paralyzáciu nemocníc na Slovensku
Video

Zopakuje sa situácia spred jedenástich rokov? Hromadné výpovede lekárov otriasli slovenským zdravotníctvom koncom roku 2011. Odchod asi 1 200 lekárov z nemocníc vtedy viedol k vyhláseniu núdzového stavu. Do akcie sa pôvodne zapojilo vyše 2 400 lekárov, nakoniec na výpovediach trvala asi polovica z nich. Zdravotníci sa vtedy rozhodli siahnuť po nátlakovom radikálnom riešení pre neakceptovanie ich požiadaviek. Od tohto utorka Lekárske odborové združenie vyhlásilo štrajkovú pohotovosť.

Lekári majú pocit, že vláda svoje sľuby nedodržuje. „Deklarujeme, že ak vláda neprinesie okamžité riešenia pre zdravotníctvo, v priebehu roka môže byť chod nemocníc paralyzovaný,“ spresnil predseda združenia a nemocničný lekár Peter Visolajský. Kým koncom minulého roka hrozilo Lekárske odborové združenie vypovedaním nadčasov, dnes už hovoria, že po ministrovi zdravotníctva Vladimírovi Lengvarskom (nom. OĽaNO) hodia plášte a podajú hromadné výpovede – teda zopakoval by sa podobný scenár ako v roku 2011.

Lekárske odborové združenie pripomína, že od novembra minulého roka je pozastavená plánovaná operatíva. Podľa údajov Asociácie na ochranu práv pacientov za dva roky pandémie klesol počet operácií o tretinu. „Robíme všetko pre to, aby sa scenár hromadných výpovedí nenaplnil. Chceme operovať naplno, a preto sme sa odhodlali na tento krok. Systém nám neumožňuje venovať sa pacientom. Veľa operácií sa odkladá, pretože nemáme sestry, nemá pacientov kto prijímať,“ skonštatoval Visolajský. Dodal, že sa chcú o pacientov starať, preto sa rozhodli pre nátlakovú akciu.

„Spoločne so zástupcami Lekárskeho odborového združenia sme dospeli k dohode, že do konca júna tohto roka nastavíme riešenie a potrebné kroky, ako platy zdravotníkom na Slovensku zvýšiť. Uvedomujeme si, že zlepšenie platového ohodnotenia je pre túto profesiu plne zaslúžené,“ priznala Zuzana Eliášová, hovorkyňa ministerstva zdravotníctva. Rezort však dôrazne odmieta obvinenia z nečinnosti v sektore a prosí všetkých lekárov, sestry a ďalších zdravotníckych pracovníkov, aby zostali pri pacientoch. „Máme za sebou dva nesmierne ťažké roky pandémie, na ktoré nadviazal vojnový konflikt na Ukrajine, a spoločnými silami aj túto situáciu zvládneme. Ubezpečujeme opakovane, že robíme všetko pre to, aby zdravotníci na Slovensku pracovali v adekvátnych podmienkach a boli aj adekvátne ohodnotení,“ dodala Eliášová.

Pripravení odísť

Ak sa do leta nič nezmení, odborári tvrdia, že zvolia jednu z dvoch alternatív – buď vypovedia nadčasy, alebo z nemocníc odídu úplne. „Cestu zvolíme podľa celoslovenskej ankety, ktorú spúšťame medzi lekármi v nemocniciach,“ doplnil Visolajský.

Ďalší postup podľa neho závisí najmä od reakcie vlády. „V tejto chvíli dúfame, že sa ani jeden scenár nenaplní a vláda začne riešiť problémy našich nemocníc,“ skonštatoval. V prípade, že sa nič nezmení, o ďalších krokoch by sa malo rozhodnúť do júna. O otázke prípadných hromadných výpovedí zo služieb majú lekári diskutovať v najbližšom čase.

„Nemôžeme veriť sľubom od niekoho, kto stratil našu dôveru,“ podotkol predseda Základných odborových organizácií Lekárskeho odborového združenia Miroslav Mendel na otázku, ako vníma sľub vlády, že do júna sa zlepšia zdravotníkom platy.

Štrajkovú pohotovosť môžu vyhlásiť len odbory. Napriek legislatívne ukotvenému právu štrajkovať je však štrajk najkrajnejšou možnosťou, ako sa domôcť svojich práv. Zamestnanci málokedy idú do nátlakových akcií najmä zo strachu zo straty zamestnania, ale aj straty príjmu v čase štrajku. Pri vyhlásení štrajku odborovým orgánom je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny zamestnancov zúčastnených na hlasovaní, ktorých sa kolektívna zmluva týka. Visolajský priznal, že toto hlasovanie sa uskutočnilo. „Drvivá väčšina sa vyjadrila za štrajkovú pohotovosť. Všetci to vnímame tak, že buď nám systém umožní starať sa o pacientov, alebo pôjdeme preč,“ pohrozil.

Koľko lekárov by zo systému v prípade hromadných výpovedí odišlo, nateraz Visolajský povedať nevie. „Nemocnice sú v takom stave, že stačí, aj keby odišlo pár stoviek lekárov, tak by to ochromilo ich chod. Počty nemusia byť vysoké na to, aby sme ukázali, aký je systém krehký,“ zdôraznil Visolajský. Pripomína, že štrajk je zložitá akcia, ktorá si vyžaduje čas a prípravu.

Menej lekárov, dlhšie čakačky

Pod vlaňajšiu deklaráciu Lekárskeho odborového združenia o vypovedaní nadčasových služieb sa podpísalo takmer tritisíc nemocničných lekárov, čo predstavuje nadpolovičnú väčšinu lekárov v nemocniciach. Priznal, že väčšina lekárov začiatkom roka odmietla podpísať dohodu o nadčasoch. „Zákon umožňuje riaditeľovi prikázať do 150 hodín nadčasov. To je limit na celý rok. Nad tento limit to robíme len s dobrovoľným súhlasom, a to či ho dáme, alebo nie, sa ešte rozhodneme,“ doplnil Visolajský. Spresnil, že pre väčšinu lekárov budú zákonné limity vyčerpané v máji.

Ján Sýkora pracuje v detskom kardiocentre v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb v Bratislave. Je to jediné špecializované pracovisko na Slovensku a zdôrazňuje, že im personálna situácia neumožňuje prevádzku na sto percent. "Pracujeme v obmedzenom režime a dôvod je nedostatok zdravotníkov.

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti stojí a padá na nadčasovej práci našich sestier a lekárov," podotkol. Priblížil, že na dvoch oddeleniach majú dokopy dvadsať lôžok. „Momentálne ich máme obsadené na 60 percent. Keď bude menej sestier, menej lekárov, tak aj pacientov budeme mať menej,“ dodal. Spresnil, že hlavne sa musia venovať akútnym stavom a vzhľadom na nedostatok zdravotníkov musia plánované operácie odkladať.

Lekárski odborári majú osem návrhov a požiadaviek, ktoré považujú za nevyhnutné pre zlepšenie stavu nemocníc na Slovensku. Týkajú sa najmä financovania nemocníc, reformy systému zdravotných poisťovní, ohodnotenia lekárov či zvýšenia miezd sestier.

Požiadavky Lekárskeho odborového združenia:

  • Financovanie nemocníc, aby neboli nútené robiť pod náklady. Platby od zdravotných poisťovní musia hradiť aspoň náklady za adekvátne poskytnutú zdravotnú starostlivosť.
  • Zavedenie DRG systému, ktorý prinesie do systémy financovania nemocníc poriadok.
  • Navýšenie miezd.
  • Podpora lekárskych fakúlt aby mohli produkovať viac kvalitných slovenských lekárov.
  • Reforma špecializačného vzdelávania lekárov podľa štandardov EÚ. Na oddeleniach určiť funkciu školiteľa pre mladších neatestovaných lekárov.
  • Zrušenie nepeňažného plnenia.
  • Priblíženie miezd lekárov okolitých krajín V4.
  • Nemôže dôjsť k zrušeniu akéhokoľvek oddelenia, či nemocnice v takzvanej „Optimalizácii siete“, až kým nebude pomerne zvýšený personálny stav a priestorové zabezpečenie v nemocniciach na tých oddeleniach, ktoré majú prebrať zdravotnú starostlivosť o pacientov zo zrušených oddelení či nemocníc.

© Autorské práva vyhradené

58 debata chyba
Viac na túto tému: #zdravotníctvo #štrajk #Lekárske odborové združenie