V čom vidíte na Slovensku v dlhodobej starostlivosti o seniorov najväčší nedostatok?
V legislatíve a vo financovaní takýchto zariadení, pretože pri aktuálnej podpore štátu je ich prevádzkovanie nerentabilné. Štátnych zariadení je málo a za aktuálnych podmienok sa súkromný sektor v tejto oblasti zmení asi len veľmi ťažko. Krajiny západnej Európy na pacientov odkázaných na dlhodobú starostlivosť vynakladajú niekoľkonásobne viac prostriedkov. Klient v našom zariadení dopláca mesačne asi štvrtinu z toho čo v zahraničí.
Je u nás podľa vás dlhodobá starostlivosť na pleciach súkromného sektora?
Skôr by som povedala, že áno. Ak by štát viac podporoval dlhodobú starostlivosť, tak by sme mohli na Slovensku poskytovať špecializovanú terapiu nie stovkám, ale tisícom seniorov. Štát vlastní staré zariadenia, z ktorých mnohé boli vybudované ešte v minulom režime. Ich obnova je zložitá, pretože na to nie sú zdroje. S rekonštrukciou týchto budov nepočíta ani Európska únia v rámci plánu obnovy
Z plánu obnovy je na dlhodobú starostlivosť vyčlenených zhruba 250 miliónov eur. Tieto peniaze musia byť preinvestované do roku 2026 a dovtedy musí Slovensko mať kostru, ako by táto starostlivosť mala vyzerať. Je to podľa vás možné?
Nie som si istá, či je to reálne. Súkromní podnikatelia sa do týchto projektov nebudú vrhať, pričom dôvodom sú ekonomicky nerentabilné podmienky. Európska únia určila, že zariadenia majú mať kapacitu 12 klientov, pritom na Slovensku sú zariadenia aj s 300 klientmi. Štát by takto musel postaviť aspoň 25 nových zariadení. Okrem toho je tu aj personálne zabezpečenie, takže koľko zamestnancov by sa malo starať o týchto 12 ľudí? Treba počítať s tým, že ide o 24-hodinovú nepretržitú starostlivosť, čo znamená, že je nutné personálne pokryť komplexnú prevádzku 24 hodín sedem dní v týždni.
Čítajte viac Za invaliditu môže zanedbaná terapia. Štát sa chystá zmeniť dlhodobú starostlivosť
Vo vašom zariadení sa staráte o klientov s Alzheimerovou a Parkinsonovou chorobou. Aké požiadavky na personál to zakladá?
Potrebujete odborný aj obslužný personál, čiže je nutné pokryť služby opatrovateľské, ošetrovateľské, upratovacie, stravovacie, a podobne. Alzheimerova choroba je najčastejšou formou demencie a podľa WHO je medzi poprednými smrteľnými ochoreniami ľudstva, na ktoré dosiaľ nemáme liečbu. Je dôležitá medikamentózna liečba, ale aj takzvaná aktivizácia, ktoré súbežne môžu zmierniť príznaky choroby, ktorú aktuálne nevieme vyliečiť, ale vieme zlepšiť kvalitu života ľudí, ktorí ňou trpia. Preto potrebujeme kvalitné sociálne pracovníčky, terapeutov, rehabilitačných pracovníkov a podobne. Títo ľudia totiž potrebujú špecifický prístup aj podporné prostredie.
Vracajú sa niektorí klienti do bežného života?
Nie. Ak sa diagnóza stanoví v strednom alebo až v neskorom štádiu, stav udržujeme na aktuálnej úrovni. Dôležitá je včasná diagnostika a následná medikamentózna a podporná liečba.
Majú tieto diagnózy nejaký očakávaný priebeh alebo sa to nedá predpokladať?
Áno, kľúčová je kvalitná diagnostika a určite si treba všímať príznaky ochorenia. Podrobne poznáme všetky štádia ochorenia, no nevieme úplne presne predpovedať, kedy sa kto do ktorého dostane. Záleží na tom, v akom štádiu k nám klient príde, ale jednoducho povedané – naším cieľom je čo najdlhšie ho udržať na rovnakej úrovni pomocou špeciálneho prístupu a kvalitných terapií s čo najlepšou úrovňou kvality života.
Čo vedie rodiny k tomu, aby dali príbuzného do takéhoto zariadenia?
Je náročné pozerať sa na svojho blízkeho so zdravotným problémom, najmä ak mu neviete pomôcť. Pre mnohých je to ubíjajúce. Niektorí ľudia to napriek tomu odsudzujú vyjadreniami, že sa takto zbavujú rodičov. Tento mýtus, že človek nie je schopný sa o svojich rodičov postarať, a preto sa ich zbavuje, na Slovensku, žiaľ, stále je. Je to však mylné presvedčenie. Starostlivosť o príbuzného v neskoršom štádiu ochorenia je už ako druhé zamestnanie, ktoré je náročné zvládnuť aj psychicky, aj fyzicky. Pacienti, ktorí sú v pokročilom štádiu, môžu byť agresívni, mení sa im osobnosť. V špecializovanom zariadení kvalitný odborný personál vie, ako je v daných situáciách nutné sa správať a zareagovať.
Prečo ste sa rozhodli špecializovať práve na tieto diagnózy?
Prevádzkujeme celkovo tri zariadenia, z ktorých dve sú zariadenia pre seniorov a jedno je špecializované. Je to aj preto, aby sme vedeli medzi zariadeniami striedať personál, a aby sme aj takto predchádzali vyhoreniu. Starostlivosť o klientov s týmito diagnózami je veľmi náročná.
Aké terapie či aktivity sú pre klientov špecializovaného zariadenia vhodné?
Pre pacientov s Alzheimerovou chorobou je to veľmi veľa kognitívnych a stimulujúcich aktivít a cvičení. Čo sa týka Parkinsonovej choroby, podporné sú pohybové cvičenia a rehabilitácie. Každý človek sa potrebuje cítiť užitočný a zažiť aj drobné úspechy. Pri Alzheimerovej chorobe si v počiatočných štádiách človek svoje obmedzenia a nezdary uvedomuje, a to môže byť veľmi stresujúce. Z tohto dôvodu sa človek potom cíti apatický pociťuje strach aj hnev. Preto zapojenie sa do aktivít, kde si opäť môže zažiť aj keď len drobný úspech, je veľmi žiaduce.