VIDEO/AUDIO: Vypočujte si debatu Márie Hlucháňovej a Adama Potočňáka v relácii Ide o pravdu.
Aký vývoj bude mať vojna na Ukrajine v najbližších dňoch a týždňoch?
Prvá fáza konfliktu nebola pre ruskú armádu úspešná, a preto ide na to inak. Keďže sa jej nepodarilo ovládnuť celé územie Ukrajiny, sústredí sa na dobytie východnej časti. Cieľom budú Donecká a Luhanská oblasť, kde sa schyľuje k veľkej ruskej ofenzíve.
Čo znamená veľká ofenzíva z vojenského hľadiska?
Môže to byť veľká bitka mechanizovaných armád, ktorá by mohla pripomínať výjavy z druhej svetovej vojny. Bojovať iným spôsobom budú aj Ukrajinci. Doteraz to bola taktika „udri a uteč“, kedy zlikvidovali konvoj či napadli jednotku, stiahli sa, a presunuli inam. Teraz obe strany čakajú klasické boje s frontovými líniami, rozťahané na veľkom operačnom území.
Je reálna možnosť, že by sa Ukrajincom podarilo vytlačiť ruskú armádu z územia svojej krajiny?
Teoreticky je to možné, ak by sa podarilo natoľko oslabiť ruského protivníka, že nebude schopný ďalej ofenzívne pôsobiť. V takom prípade musí ukrajinská armáda dokázať protivníka v prvej fáze zadržať, a potom ho z územia vytlačiť.
Má na to dostatok zbraní a vojakov?
Ukrajinská armáda má dostatok „živej sily“, keďže platí všeobecná mobilizácia. Otázna je ale vojenská technika. Každý deň prezident Volodymyr Zelenskyj a minister Dmytro Kuleba žiadajú Západ o nové zbrane. Vedia, že tam je kľúč k úspechu alebo porážke. Potrebujú tanky, delostrelectvo, obrnené transportéry, podporné a obranné systémy. Ak sa toto všetko vo veľkých počtoch podarí dostať na Ukrajinu, a zbrane budú okamžite schopné boja, tak šance pre ukrajinské víťazstvo sa solídne zvýšia.
Ak by veľkú bitku vyhrali Rusi, zaútočia opäť na Kyjev, a potom na západnú Ukrajinu?
Bolo by to možné len vtedy, ak by vyhrali rýchlo a s minimálnymi stratami. Po prestávke by potom pokračovali k Dnepru, a zaútočili by na Kyjev. Či to je reálne, nám ukáže v najbližšom čase vojenský stret na Donbase. Aké budú mať straty na ruskej strane, a ako účinne a efektívne sa budú brániť Ukrajinci. Je to otvorený scenár.
Vladimir Putin chce do 9. mája na Ukrajine zvíťaziť. Je to reálne?
Čo považujeme za ruské víťazstvo? Nemyslím si, že dovtedy chce „mať všetko vybavené“. Putin potrebuje aspoň čiastkové víťazstvo, aby v Rusku vedel vysvetliť dôvody vojny. Stačil by mu obsadený Donbas a dobytý Mariupoľ. A tiež pozemný most spájajúci južné Rusko a Donbas s Krymom.
Experti nevylučujú, že ruská armáda by v prípade zlého vývoja siahla po chemických zbraniach…
Súhlasím. Momentálne sa to nedá vylúčiť.
Na začiatku vojny pohrozil Kremeľ Západu použitím jadrových zbraní. Odvtedy je ticho…
To bol signál pre NATO a najmä USA. Uvedenie strategických nukleárnych zbraní do prvého stupňa pohotovosti bola správa s textom: Nezasahujte do tohto konfliktu, lebo použijeme náš strategický potenciál. Takto správu všetci čítali a pochopili. Je to postup známy ešte z čias studenej vojny. Iná vec je použitie taktických jadrových zbraní, nedajbože ak by k tomu došlo. To sa nedá vylúčiť. Taktické zbrane síce majú oveľa menšiu ničivú silu, ale nie sú na zastrašenie, ale na použitie v boji. Stupeň rizika ich použitia je teraz nízka, ale ak Rusi nedosiahnu na Donbase úspech, riziko použitia sa môže zvýšiť.
Rusko sa rozhodlo pre nového veliteľa operácie na Ukrajine, a síce generála Alexandra Dvornikova. Prečo?
Už na začiatku urobili chybu, keď ruská armáda nemala jednotné velenie. Počítali s tým, že do dvoch týždňov sa vojna skončí. Netušili, že budú mať toľko problémov. A teraz sa to snažia napraviť. Generál Dvornikov je veliteľom južného vojenského okruhu, a má skúsenosti zo Sýrie a Čečenska. V obidvoch prípadoch získal povesť veliteľa, ktorý dosahuje cieľ hrubou silou. Teda nerozlišuje medzi vojenskými a civilnými cieľmi. Toto ale nie je dôvod, prečo má veliť armáde v prípade konfliktu na Ukrajine. Skôr si myslím, že ruské vedenie sa rozhodlo pre jedného z najskúsenejších veliteľov, ktorých má k dispozícii. Skúsenosti zo Sýrie a Čečenska sú v poriadku, a nikto ich Dvornikovovi nevezme. Ale Rusko čaká úplne iný typ vojenskej operácie, kde skúsenosti generála narazia na limity.
Čo bude generála Dvornikova limitovať?
Pôjde o rozsiahlu manévrovaciu operáciu, ktorá je neporovnateľná s asymetrickou povstaleckou vojnou v Čečensku. A neporovnateľná s malou expedičnou operáciou v Sýrii, kde bojovalo len letectvo, vojenská polícia a špeciálne sily. Dvornikov dostane pod velenie desaťtisíce mužov, niekoľko brigád, práporových skupín. Je to aj rozsahom logistiky, plánovania a prípravy neporovnateľná situácia.
Môže v prípade neúspechu prísť ruská armáda o svoju prestíž?
Prestíž dostala už jeden ťažký úder, a ak neuspeje na Donbase, dostane druhý. Ruská armáda si môže dovoliť prehrať, ale je otázne, či si môže prehru dovoliť Putinov režim. Nebudem špekulovať. Ale Putin má pod kontrolou všetky médiá, a ak by chcel, predá ako víťazstvo čokoľvek. Aj malé úspechy dokáže prezentovať ako veľké víťazstvo.
Fínsko a Švédsko prejavili záujem o členstvo v NATO. Rusko reaguje so zdvihnutým obočím…
Ak by sa stali obe krajiny súčasťou Aliancie, bol by to opačný výsledok ako Kremeľ plánoval. Ale tých už má niekoľko. Vojna s Ukrajinou mala byť rýchla a s minimálnymi stratami. Nie je. Vojna mala rozdeliť Západ, nerozdelila. Mala byť lacná, nevyšlo to, prišli sankcie. Aj v prípade rozšírenia NATO je to presný opak toho, čo chcelo Rusko. Vstup Fínska a Švédska nie je zložitý proces. Vzhľadom na úzku spoluprácu oboch krajín s Alianciou je to otázka jedného podpisu a jedného hlasovania, a oba štáty sú tam. Bola by to prehra Ruska, ktoré už teraz hrozí odvetnými vojenskými opatreniami. To môže znamenať hocičo. V žiadnom prípade nechce Rusko oba štáty vidieť v NATO, bol by to nový strategický problém. Zatiaľ sú to skôr politické a rétorické kroky, ktoré majú Fínsko aj Švédsko odradiť od vstupu.
Mali by Rusi odvahu napadnúť napríklad Fínsko?
Je to hypotetická otázka, a dúfajme, že sa nič také nestane. Na konci júna je samit NATO v Madride. Ak by členské krajiny súhlasili, tak Fínsko a Švédsko by mohli byť členmi už na jeseň. Bude otázne, v akom stave bude konflikt na Ukrajine, a aká bude spôsobilosť ruskej armády. Z medzinárodného hľadiska sú takéto úvahy veľmi nebezpečné, lebo v prípade napadnutia severných štátov v Európe by išlo o geopolitický stret.
NATO ide posilniť východné krídlo Aliancie. Čo to znamená?
Posilnenie východného krídla bude od Estónska až po Bulharsko. Znamená to viac aliančných vojakov, vojenských základní a vojenskej techniky. Bude to odstrašujúci potenciál spojencov proti prípadnej ruskej hrozbe. V prvom rade sa posilňovanie bude dotýkať Slovenska, Maďarska, Rumunska a Bulharska. Vzhľadom na dlhotrvajúcu požiadavku Poľska, predpokladám tam trvalé americké vojenské základne. Pripomínam, že o takomto riešení začína uvažovať aj susedné Česko. Zatiaľ veľmi opatrne.