Za predávkovaním liekom na horúčku nie je výzva na internete. Deti tak prosia o pomoc

Posledné zmienky o podobnej výzve sú však z roku 2015 a ani trendy sociálnych sietí nenasvedčujú, že by pri predávkovaní detí mohli rolu zohrávať práve výzvy na sociálnych sieťach. Chybu si po reakcii denníka Pravda úrad priznal. Hovorkyňa Magdaléna Jurkemíkova spresnila, že zamestnankyňa ústavu čerpala zo starších správ.

Správu o legendárnej internetovej výzve, o ktorej vedia len tínedžeri z Bratislavy, nekriticky prebrala aj protidrogová centrála NAKA. Michal Slivka, hovorca prezídia Policajného zboru vystríhal „pred nebezpečnou výzvou na internete, ktorej podľahla už aj slovenská mládež“. „Šialená internetová výzva, ktorá môže zabíjať,“ straší rodičov Polícia Slovenskej republiky na sociálnej sieti.

Polícia pritom zastrešuje stránku Hoaxy a podvody, ktorá sa špecializuje na boj proti hoaxom a podvodom v on-line priestore. Ani polícia, ani NAKA na otázky, odkiaľ čerpajú informácie o tom, že za predávkovaním je internetová výzva spred siedmich rokov, do uzávierky denníka Pravda nereagovala. Hovorca Slivka len spresnil, že ľudia na protidrogovom sa tomu venujú a nemá dôvod im neveriť.

Psychologička Eva Smiková z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie upozorňuje, že za sebapoškodzovaním nemusí byť žiadna výzva. Ak deti siahajú po liekoch, ktoré nájdu doma, tak v prvom rade ide o demonštráciu pocitov, pretože nevedia, ako inak ich dospelým ukázať.

„Cieľom nie je to, čo tie lieky spravia, ale aby aspoň niečo spravili a nepriamo upozornili dospelého, že niečo je zle. Ani pri rezaní či inom sebapoškodzovaní nie je cieľom smrť, ale upozornenie či prehlušenie pocitov depresie,“ hovorí Smiková. Pripomína, že na rozdiel od predávkovania alkoholom sú lieky skôr formou úniku, ktorý sa zvyčaje deje osamote.

Cieľom nie je smrť

Pri predávkovaní detí liekmi obsadzujú prvé priečky bežné lieky. Opiáty či halucinogény sú na posledných priečkach. V marci za jeden týždeň prijali na oddelení urgentného príjmu Národného ústavu detských chorôb v Bratislave štyri deti, ktoré boli úmyselne intoxikované liekmi s obsahom paracetamolu, prípadne v kombinácii s inými liekmi. Tri museli hospitalizovať. Štvrté dieťa po pobyte na expektačnom lôžku prepustili do domácej liečby.

Situácia nie je iná ani v ostatných kútoch Slovenska. „Od minulého mája sme mali 48 pacientov po rôznych druhoch otráv, či už náhodných, alebo v úmysle sa poškodiť. Z nich bolo 12 otráv paracetamolom. Ide teda o 25-percentný podiel na všetkých otravách. Všetci títo pacienti museli byť hospitalizovaní,“ ozrejmil primár Detského urgentného príjmu v Banskej Bystrici Milan Galko.

Aj na východe krajiny musia na urgentne riešiť intoxikované deti. "No na rozdiel od bratislavských kolegov sme zvýšený výskyt detí a mladých detí intoxikovaných paracetamolom nezanamenali,“ priblížil medicínsky námestník Detskej fakultnej nemocnice Košice Martin Mráz.

Paralen obsahuje liečivo paracetamol, ktorý znižuje horúčku a tlmí bolesť. Medzi príznaky predávkovania paracetamolom patria bolesti brucha, vracanie, zožltnutie úst a bezvedomie. Ak sa včas neposkytne lekárska pomoc, môže dôjsť k poškodeniu pečene, ktoré si vyžaduje transplantáciu. Otrava sa môže skončiť aj smrťou.

„Intoxikácia paracetamolom je nebezpečná v tom, že v úvode nemusia byť prítomné žiadne symptómy, k ich rozvoju môže prísť až po 24 hodinách, čo už je moment, keď pečeň môže byť natrvalo poškodená,“ povedal lekár Jakub Gécz z urgentného príjmu v Národnom ústave detských chorôb v Bratislave. Symptómy sú prevažne gastrointestinálne – bolesti brucha, pocit na vracanie, vracanie.

Úmyselné intoxikácie liekmi, prípadne v kombinácii s inými látkami, majú podľa Gécza vo všeobecnosti stúpajúcu tendenciu a lekári ich sledujú už u detí od 12 rokov, ktoré ich užijú s úmyslom ublížiť si.

Detská psychologička Gabriela Herényiová z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského upozorňuje, že sebapoškodzovanie je veľmi vážny problém, ktorý môže prameniť z nedostatku pozornosti alebo z nepochopenia. „Deti v takýchto situáciách nevedia, čo robia, chcú byť ako dospelí, no nemajú dostatok životných skúseností. Ak sa s nimi rodič nedokáže porozprávať, musia nájsť pomoc psychoterapeuta,“ radí Herényiová. No jedným hlasom dodáva, že ich je nedostatok.

Podľa údajov zdravotných poisťovní sa pred pandémiou na psychické poruchy liečilo viac detí ako počas nej. Podľa údajov štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa v rokoch 2018 a 2019 na rôzne duševné choroby liečilo niečo vyše 21-tisíc detských pacientov. V roku 2020 a 2021 ich počet klesol na 17-tisíc.

Kým v roku 2019 v štatistikách Dôvery evidovali 5-tisíc pacientov vo veku od 7 do 18 rokov, v oboch pandemických rokoch ich bolo zhruba 4-tisíc. K poklesu mohlo podľa Viliama Čičváka, primára psychiatrického oddelenia Nemocnice Svet zdravia Trebišov, prispieť dištančné vyučovanie, keďže škola je u detí zvyčajne najväčším stresorom. „Nároky na žiaka boli značne znížené, ale pre rodičov dištančné vyučovanie znamenalo vyššiu záťaž,“ spresnil. Štátna poisťovňa pokles pripisuje obmedzenejšiemu prístupu k zdravotnej starostlivosti.

S úmyslom ublížiť si

Na urgentnom príjme v Národnom ústave detských chorôb v Bratislave sa na konci expektačnej izby nachádzajú dve lôžka oddelené paravánom. Je deväť hodín večer a na jednom z nich leží 13-ročné dievča. Má niekoľko rezov na zápästiach a hryzie si zelené pery.

Na druhom lôžku spí 17-ročný mladík. Na rukách viditeľné jazvy po rezaní. Podobne ako dievča aj on má okolo úst zelenkastú farbu. Vedľa ratolestí sedia matky. Nehysterčia, poznajú sa so sestričkami, vedia, kde je automat na kávu. Nie sú tu prvýkrát, a tak len ticho sedia na stoličke vedľa lôžka, ťukajú do telefónu a čakajú na príchod psychiatra.

Sestričky vysvetľujú, že tieto dve zadné lôžka sa organicky premenili na čakáreň na psychiatriu. V zimných mesiacoch sú stále obsadené. „Cez leto je to pokojnejšie, to riešime skôr úrazy, no keď sa začnú skracovať dni a je skôr tma, detí s psychickými problémami začne pribúdať,“ vysvetľuje zdravotná sestra Klaudia.

Dvaja tínedžeri sa pokúsili predávkovať liekmi. Dievča zjedlo, čo našlo v lekárničke – paralen a antihistaminiká, chlapec zjedol celé plató liekov na úzkosť.

Obom podali čierne uhlie, aby sa nežiaduce látky ľahšie vyplavili z tela. Čierne uhlie spôsobilo, že obaja majú zelené pery. Po niekoľkých hodinách prichádza psychiater. S deťmi sa pozná, pretože sú to jeho pacienti. Chlapca, ktorý svoj čin vysvetľuje tým, že len chcel skúsiť, čo sa stane, psychiater pokarhá a jeho matke povie, že keď dopije čaj, môžu ísť domov.

Dievča s porezanými rukami si, aj napriek tomu, že sa snaží s plačom vyjednávať, nechávajú do rána na pozorovaní. Potom ju čaká sedenie u psychiatra. Jej matka odovzdane sedí v kresle vedľa nej. Vie, že najbližších 12 hodín strávi v nemocnici.

„Dnes by sa to mohlo zhodiť na covid alebo na hrozbu vojny. No je pravdou, že dnešná doba je poznamenaná individualizmom. Deti sú sociálne izolované, a ak miera nezáujmu od dospelých alebo od rovesníkov pretiekla, tak takéto správanie sa dá očakávať,“ pripomína psychologička Smiková.

Duševné problémy sú podľa nej dlhodobé a majú viacero príčin, ktoré sa nedajú len tak odstrániť. Preto zdôrazňuje, že sú závažné a treba sa im venovať, pričom je podľa nej na rodičovi, aby pomoc dieťaťu zabezpečil.

„Sám na to nemusí stačiť. pravdou je, že sama neviem povedať, kam by mali ísť,“ priznala. Dôvodom je nedostatok klinických psychológov, dlhé čakacie lehoty, komunitná psychiatria na lokálnej úrovni je neexistujúca a nie je ani možnosť žiadnych pobytov.

Pripomína však, že hľadať pomoc nie je hanbou. „Nemyslím si, že dnes návšteva psychológa dieťa nejak nálepkuje. No pravdou je, že ak sa dieťa doreže, tak rodič musí dva mesiace čakať, kým sa dostanú k odborníkovi,“ ozrejmila.

Dodala, že jediný spôsob, ako sa dostať okamžite k psychiatrovi, je dať sa priviezť sanitkou do nemocnice. Smiková však pripomína, že jedným sedením sa nevyrieši nič. „Tie riešia len ten akútny stav, no toho hlbokého problému sa ani len nedotknú,“ uzavrela Smiková.