Tretina vysokoškolákov nedokončí prvý ročník. Štát s tým nič nerobí

V tomto školskom roku nastúpilo do prvého ročníka vysokých škôl 37 603 študentov. Z nich vyše tretina svoje štúdium ukončí predčasne. Časť preto, lebo ich odbor nebaví, časť preto, lebo štúdium nezvládne.

, 20.04.2022 06:15
debata (79)

Rezort školstva nesleduje dôvody, pre ktoré študenti predčasne odchádzajú z vysokej školy. Ani to, koľkí z týchto študentov skončia na úrade práce. „Ministerstvo školstva tieto údaje aktuálne neeviduje,“ odpovedalo ministerstvo na otázku denníka Pravda. Konštatuje však, že v akademickom roku 2020/2021 z vysokých škôl odišlo spolu 9 593 neúspešných študentov, teda necelých 8 percent. Ďalších 7 794, teda 6 percent študentov všetkých ročníkov, štúdium zanechalo.

Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) upozorňuje, že bakalárske štúdium na Slovensku nedokončí až 38 percent študentov. Najčastejšie odchádzajú prváci. Potvrdzujú to aj správy o stave vysokého školstva. Napríklad v akademickom roku 2018/2019 v prvom ročníku skončilo 31 percent prvákov. Učivo nezvládlo vyše 17 percent, takmer 14 percent štúdium zanechalo. Ešte viac ich bolo v roku 2017/2018 – 35 percent. Novšie údaje zatiaľ nie sú k dispozícii.

„Najmä v odboroch, na ktoré sa nerobia prijímacie skúšky, škola počíta s tým, že časť študentov ‚vypadne‘ po prvom roku,“ priznáva hovorkyňa Prešovskej univerzity Anna Polačková.

Silvia Ruppeldtová aktual Čítajte viac Chce sa ešte niekomu učiť?

Prijímacie skúšky nevyžadujú ani na väčšine odborov Slovenskej technickej univerzity. V akademickom roku 2020/2021 tam nezvládlo prvý ročník 883 študentov, čo je 32 percent prvákov. V roku predtým to bolo o niečo viac – 36 percent. „Po druhom roku ubudlo ďalších 13 percent, teda 237 študentov,“ uviedol pre Pravdu hovorca univerzity Juraj Rybanský.

Najčastejším dôvodom je podľa neho nedostatočná stredoškolská príprava na technické štúdium, najmä znižovanie rozsahu a úrovne výučby prírodovedných predmetov. „Dlhodobo klesá počet študentov maturujúcich z matematiky, a tým sú slabšie pripravení na zvládnutie technických predmetov,“ konštatuje Rybanský.

Na Technickej univerzite v Košiciach minulý rok predčasne ukončilo štúdium 16 percent z 2 794 študentov bakalárskeho štúdia. Prorektor Ervín Lumnitzer hovorí, že hoci sa každý rok nájdu študenti, ktorí štúdium nezvládnu, nie je to dôvod na kladenie nižších nárokov. „Nebudeme predsa znižovať kvalitu nami poskytovaného vzdelania,“ vyhlásil.

Na Trenčianskej univerzite problém aktuálne pripisujú aj pandemickej situácii. No a tomu, že sa už dva roky nekonali maturitné skúšky. Na tejto univerzite minulý rok štúdium predčasne ukončilo 28 percent prvákov. Lucia Petríková z univerzity potvrdzuje, že končia najmä študenti technických odborov.

Na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre každoročne nesplní podmienky pokračovania v štúdiu približne 11 percent študentov. Prorektorka Jana Duchovičová potvrdzuje, že približne 80 percent tých, ktorí buď nepostúpia, alebo jednoducho odídu, sú práve prváci. „Podobné čísla sú na všetkých fakultách, preto nie je možné konštatovať, že by bol tento ukazovateľ významne odlišný v niektorom konkrétnom odbore,“ vysvetľuje prorektorka. Neúspešní študenti podľa nej najčastejšie tvrdia, že vysokoškolské štúdium je náročné, zaberá veľa času alebo si zvolili neprávny študijný program a odbor, ktorý ich nenapĺňa.

Z 1 823 študentov Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach minulý rok vylúčili ôsmich študentov a štúdium zanechalo ďalších 24. „Situácia sa oproti minulosti výrazne zlepšila,“ konštatuje hovorkyňa Zuzana Bobriková. Potvrdzuje, že predčasne končia najmä prváci.

Približne 10 percent študentov minulý rok predčasne skončilo aj na Univerzite Komenského v Bratislave. Vylúčených bolo 1 805 študentov a 948 štúdium zanechalo. Hovorkyňa Lenka Miller však tvrdí, že predčasné ukončovanie štúdia má aj u nich klesajúci trend.

Chýbajú prijímačky?

Podľa minuloročného prieskumu Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo s názvom Akademická štvrťhodinka 83 percent študentov cíti, že potrebuje pomoc pri nástupe na vysokú školu. „Z nižších stupňov vzdelávania sú študenti zvyknutí na predpísanú štruktúru a rozsiahlejšiu podporu. Zároveň mnoho z nich prechádza veľkými zmenami v osobnom živote, nie všetci zvládnu napríklad sťahovanie do nového prostredia. Vysoké školy sa spoliehajú na učiteľov a starších študentov, že pomôžu tým novým,“ podotýka Matej Bilík, ktorý ako analytik spolupracoval na prieskume.

Časť študentov počas štúdia zanechá štúdium, pričom najväčší počet je práve v prvom roku štúdia. Dve najpočetnejšie skupiny z týchto študentov sú tí, ktorých štúdium nebaví alebo ho nezvládajú.

Potvrdzuje to aj Rybanský zo Slovenskej technickej univerzity. „Problém pre študentov je aj zmena prostredia a iný systém vzdelávania na univerzite v porovnaní so stredoškolským štúdiom,“ hovorí. Dodal, že na univerzitu študentov zväčša prijímajú bez prijímacej skúšky a prvý semester štúdia je tak akýmsi predĺžením prijímacieho konania, v ktorom si uchádzači overujú schopnosti a záujem o ďalšie štúdium na vysokej škole.

Bilík, ktorý v súčasnosti študuje na Oxforde program zameraný práve na vysoké školstvo, si však myslí, že zrušenie prijímacích skúšok a výber počas prvého roka na vysokej škole nie sú dobrou cestou. „Sú neférové voči študentom, ktorých prijali s vedomím toho, že pravdepodobne sa budú celý čas trápiť a potom ich aj tak vylúčia. Najmä v prípadoch, keď sa do prvého ročníka prijíma nadmerný počet študentov, čím sa znižuje šanca učiteľov sa im osobne venovať,“ pripomenul.

„Každá vysoká škola by mala prijímať študentov bez prijímacích skúšok s tým, že sa udržia tí najlepší, ktorí po vysokoškolskom vzdelaní naozaj túžia,“ myslí si Viktória Borisová, ktorá študuje prvý ročník v odbore manažment kvality na Univerzite Cyrila a Metoda v Trnave. Podľa nej prijímacie testy nevypovedajú o inteligencii či prípadnom „udržaní sa“ na výške. „Preto je lepšie prijať viac študentov, a po čase sa uvidí, kto na to má a kto nie,“ tvrdí prváčka Borisová.

Ema Grišľová, ktorá na tej istej univerzite študuje masmediálnu komunikáciu, dodala, že podľa nej je lepšie, keď dá škola možnosť študovať viacerým ľuďom. „Myslím si, že tým kladú väčšiu zodpovednosť na jednotlivcov, aby sa počas štúdia pripravovali,“ myslí si.

Prijímacie skúšky študentky nerobili a prijali ich na základe priemeru známok. Obe potvrdili, že niekoľkí spolužiaci z ich odborov odišli už počas zimného semestra. Nebavilo ich štúdium, nepáčil sa im spôsob výučby či komunikácia s vyučujúcimi.

Predseda Študentskej rady vysokých škôl Filip Šuran pripomína, že adaptácia prvákov závisí od viacerých faktorov. „Osobnosť študenta, návyky zo strednej školy, pripravenosť na štúdium, študijný program, prezenčná alebo dištančná výučba, ubytovanie v starom alebo novom internáte a desiatky ďalších,“ vymenúva. Najťažšia je podľa neho pre prváka zmena režimu. „V porovnaní so strednou školou, kde je do istej miery pod kontrolou rodičov a v štúdiu pod dohľadom učiteľov, prichádza na vysokú školu, kde sa očakáva väčšia samostatnosť. Niekomu to vyhovuje, inému nie,“ podotkol Šuran.

Zodpovednosť je na školách

Ministerstvo školstva nesleduje dôvody, pre ktoré mladí ľudia nedokončia ani bakalársky stupeň vysokoškolského vzdelania. Nevie teda, ani koľko z nich končí na úradoch práce. Zodpovednosť za tvorbu nástrojov na predchádzanie predčasnému ukončovaniu štúdia hádže rezort na konkrétne vysoké školy.

Tvrdí však, že podporuje rozvojové projekty vysokých škôl, ktorých cieľom je mentoring, vytváranie podporných centier pre študentov, kariérne, sociálne či psychologické poradenstvo. To všetko má pomôcť nielen prvákom, ale všetkým študentov, aby aj doštudovali.

Do konca roka 2022 sa majú zrealizovať projekty na ôsmich verejných vysokých školách, ktoré ministerstvo podporilo sumou vyše 1,2 milióna eur. Na ďalšie opatrenia majú ísť aj peniaze z eurofondov. No Dlhodobý zámer vo vzdelávacej, výskumnej, vývojovej a ďalšej tvorivej činnosti pre oblasť vysokých škôl na roky 2022 – 2027 stále nie je hotový a rezort nechcel konkretizovať, čo bude obsahovať.

Hovorca Slovenskej technickej univerzity Rybanský pripomína, že niektoré fakulty sa snažia eliminovať nedostatky v pripravenosti študentov a organizujú „nultý ročník“. Ten by mal mladým ľuďom pomôcť získať potrebné vedomosti na zvládnutie začiatku riadneho štúdia. Fakulty Univerzity Konštantína Filozofa podľa prorektorky Duchovičovej zasa ponúkajú rôzne podporné semináre na docvičenie špecifických zručností.

„Prijali sme rad opatrení, ktoré študentom pomáhajú lepšie zvládnuť adaptačný proces na univerzite ako prípravné kurzy, konzultácie, doplnkové kurzy, úprava študijných plánov, sociálno-psychologická podpora a ďalšie,“ vymenoval prorektor Technickej univerzity v Košiciach Lumnitzer nástroje, ktorými sa snažia svojim študentom pomôcť.

Prváci potrebujú pomoc

Na univerzitách chýbajú ďalšie systematické opatrenia, ktoré by pomáhali novým študentom. Úvodný orientačný týždeň s informačnými seminármi, na ktorých sa študenti dozvedajú základné informácie o akademickom prostredí a štúdiu, malo podľa prieskumu Akademickej štvrťhodinky len 15 percent z približne päťtisíc opýtaných prvákov.

Piatim percentám prvákov pomohol učiteľ a iba trom percentám študijný poradca. Ten má študentov sprevádzať počas celého štúdia a pomáhať im napríklad aj s výberom predmetov.

Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde minulý rok štúdium zanechalo alebo bolo vylúčených okolo 9,5 percenta študentov, tvrdí, že v prvom ročníku bakalárskeho štúdia majú študenti k dispozícii tútorov, neskôr sa obracajú na svojich učiteľov alebo študijných poradcov. „Momentálne pracujeme na zavedení programu vzájomnej pomoci si študentov medzi sebou, tzv. buddy programu,“ uviedol hovorca Tomáš Zavatčan.

Aj na tejto univerzite prváci končia najčastejšie preto, lebo sú nespokojní s výberom študijného odboru alebo jednoducho zistia, že ho nezvládnu.

Na Prešovskej univerzite tiež prvákom poskytujú adaptačné obdobie či možnosť rozložiť si učivo na dlhší čas. Na Univerzite veterinárneho lekárstva sú študentom k dispozícii študijní poradcovia, e-learningové materiály či možnosti samoštúdia v niektorých predmetoch, počas ktorých majú kedykoľvek prístup k preparátom zvierat.

Ide však o individuálne iniciatívy univerzít.

© Autorské práva vyhradené

79 debata chyba
Viac na túto tému: #školstvo #VŠ #štúdium #vysoké školy
Flowers