Čo očakávate od blížiacej sa voľby nových piatich členov Súdnej rady, ktorých si spomedzi seba vyberú sami sudcovia?
Voľby nových členov Súdnej rady z radov sudkýň a sudcov Slovenskej republiky sú ozaj významnou udalosťou. Som presvedčený, že voľby dopadnú v prospech slovenskej justície. Základným predpokladom takého výsledku je však to, aby sa novými členmi stali tí, ktorí v justícii reprezentujú nastupujúcu a mladšiu generáciu osobností v talároch. Lebo len takí sudcovia nemajú a ani nemali žiadnu účasť na vytváraní kriminálneho prostredia v určitej, už teraz dobrej známej časti slovenského súdnictva, najmä stykmi s osobami typu Marian Kočner, Monika Jankovská a podobní, alebo tolerovaním zásahov do sudcovskej nezávislosti a nestrannosti.
Čítajte viac Čaká Súdnu radu obrat? Voliť sa bude päť nových členov
Ako hodnotíte funkčnosť a pracovnú atmosféru v Súdnej rade?
Súdna rada sa v posledných dvoch rokoch vďaka personálnym zmenám a posilneniu jej kompetencií pomaly, ale isto stáva rešpektovaným a funkčným ústavným orgánom. Pracuje a rozhoduje na permanentnej báze, len na porovnanie, minulý rok zasadala triapolkrát viac, ako to bolo pred rokom 2020. V správe, riadení a ochrane justície došlo k výraznej zmene metód práce, napríklad v personálnych otázkach a pri preverovaní majetkových pomerov sudcov. Súdna rada sa začína efektívne začleňovať aj do medzinárodnej spolupráce, požiadala napríklad o miesto vo Výkonnej rade Európskej siete súdnych rád. Súčasne riadne spolupracuje a komunikuje s inými ústavnými orgánmi a inštitúciami pri ochrane sudcovskej legitimity. K tomu všetkému prispievajú všetci členovia Súdnej rady vrátane tých, ktorí boli zvolení sudcami Slovenskej republiky. Nedá sa ich osobitne alebo izolovane hodnotiť už aj preto, že Súdna rada je výsostne kolektívny ústavný orgán, kde rozhoduje vôľa väčšiny, a nie iba názor jednotlivca.
Ako výrazne vnímate rozdiely v postojoch a názoroch medzi členmi nominovanými sudcami a členmi nominovanými politicky – prezidentkou, vládou a Národnou radou?
Považujem každého člena Súdnej rady za ústavného činiteľa, ktorý má rovné postavenie s ostatnými členmi, bez ohľadu na to, akým spôsobom sa dostal do Súdnej rady. Preto rozdiely v ich postojoch a názoroch vnímam len vecne. Napokon, za parlament, vládu, ako aj hlavu štátu máme v Súdnej rade jednu sudkyňu (Elena Berthotyová), jednu bývalú sudkyňu (Katarína Javorčíková) a troch bývalých sudcov (Lajos Mészáros, Ľudovít Bradáč a Ján Mazák). Inak povedané, v žiadnom prípade neplatí, že členovia Súdnej rady volení sudcami bránia viac alebo lepšie záujmy slovenskej justície ako politickí nominanti. Je to, ako to vyplýva aj z výsledkov hlasovaní za posledné dva roky, vskutku vyvážené.
Očakávate, že sa v blížiacich sa voľbách výrazne prejavia sudcovia, ktorí sú voči celému legislatívnemu procesu novely zákona o súdnych obvodoch kritickí? Môže takýto výsledok priniesť aj vyjadrenie nesúhlasného stanoviska voči prijatiu novej súdnej mapy?
Neviem a nechcem o tom špekulovať. Azda len poznámku. Voči tomuto zákonu sa kriticky vyjadrila, a nie raz, aj Súdna rada. Súdna rada je a bola kritická k novej súdnej mape, iba uznala nevyhnutnosť nového organizačného usporiadania súdnictva. Súčasne vymedzila aj predpoklady, za splnenia ktorých by sa mal taký zásah do justičného systému vykonať. Do akej miery to bude politická moc rešpektovať, je už otázka na poslancov Národnej rady.
Čo bude podľa vás v nadchádzajúcom období pre Súdnu radu a pre vás ako jej predsedu najväčšou výzvou?
Stálou, nie najväčšou výzvou je stabilizácia Súdnej rady ako rešpektovaného ústavného orgánu, ktorú je možné dosiahnuť len dôsledným vykonávaním právomocí Súdnej rady.
Ako chcete riešiť čoraz väčšie pochybnosti o narastajúcej politizácii súdnictva?
Podľa môjho názoru nedochádza k relevantnej politizácii súdnictva. Určite nie viac, ako to bolo v predošlých obdobiach, skôr by som povedal, že politických zásahov do súdnictva, takých reálnych, je čoraz menej. Ale aj proti nim treba účinne bojovať, bez ohľadu na to, z ktorej strany „fúka vietor“. Začínajúca a mladšia generácia sudcov sa však bude takým zásahom účinne brániť ešte viac. Dôvod? Sú mravne pevní, čistí a odborne zdatní. Takí sudcovia nie sú vydierateľní ani manipulovateľní. Takže ich obrana proti politickým vpádom bude oveľa efektívnejšia.
Vy osobne do akej miery vnímate mieru medzi politizáciou a na druhej strane zas očistou justície v súčasnosti?
Očista justície alebo lepšie povedané vylúčenie z justície tých, ktorí pre kriminálne alebo podobné činy nie sú hodní nosiť talár, patrí do rúk súdnej moci. Samozrejme, politická moc sa zaujíma a bude interesovať o tento proces. Som si ale istý, že napríklad Súdna rada bude trvať na tom, že k vytvoreniu nekorupčného prostredia v justícii sa môže prispieť len ústavne a zákonne súladnými prostriedkami, t. j. uplatnením sankčných mechanizmov, ktoré sú predvídateľné a proti ktorým sa môže každý sudca efektívne brániť. Z toho dôvodu odmietam určiť mieru politizácie justície a jej očisty. Politizácia sa pri očistných procesoch musí úplne vylúčiť. Základným problémom pri tom je však trochu deformované vnímanie politizácie, ktorá sa nezriedka používa ako plytký a prázdny argument bez objektívnych dôkazov.