Obvinenia expremiéra, bývalého ministra vnútra, policajného prezidenta, špeciálneho prokurátora, šéfa Národnej kriminálnej agentúry, šéfa Kriminálneho úradu Finančnej správy, bývalých príslušníkov SIS zo založenia zločineckej skupiny. Kde vo svete má takéto niečo obdobu? Ak by sa obvinenia preukázali, zaradí to Slovensko k africkej či stredoamerickej ceste riadenia štátu?
Z celospoločenského hľadiska v porovnaní s inými štátmi by som to nevidel až tak tragicky. Spomeňme si na aféru Watergate založenú na odpočúvaní politických súperov, pre ktorú musel odstúpiť americký prezident Richard Nixon. Môžeme síce povedať, že to bolo pred päťdesiatimi rokmi, ale zoberme si novšie prípady: útok na americký Kongres do určitej miery vyprovokovaný vtedajším americkým prezidentom Donaldom Trumpom, odsúdenie bývalého francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho, odstúpenie Sebastiana Kurza z funkcie rakúskeho spolkového kancelára za čin na hrane s trestným právom, ktorého sa dopustil vo verejnej funkcii. Takéto neduhy trápia aj Spojené štáty americké, aj západoeurópske krajiny. Na to, aby sme sa prirovnávali k africkým a stredoamerickým spôsobom riadenia štátu, by tých káuz muselo byť v niekoľkodesiatoknásobnom meradle viac. Navyše, potom by sme sa asi len ťažko vedeli slobodne verejne pozhovárať.
Môžu stačiť už samotné tieto korupčné trestné stíhania na ochotu verejných funkcionárov správať sa hospodárne? Asi nemôžeme predpokladať, že by začala rásť korupcia, ak by sa tieto trestné stíhania neskončili odsudzujúcimi rozsudkami.
To asi nie, ale zasa treba povedať, že súčasťou prevencie trestnej činnosti je aj vedomie toho, že trestný čin môže byť s vysokou pravdepodobnosťou odhalený. To znamená, že vo vedomí spoločnosti musí byť prítomné aj to, že ak sa korupcia reálne vyskytuje, vyskytujú sa aj prípady právoplatných odsudzujúcich rozsudkov za korupciu.
Skončila sa éra všeobecne akceptovanej trestnej imunity politikov, ktorá tu vládla celé dve dekády? Prichádza éra vyvodzovania trestnej zodpovednosti aj pre politikov?
Aj keď sa nezvyknem podrobnejšie vyjadrovať k nejakému trestnoprávnemu obvineniu, vzhľadom na celkovú úroveň verejnej diskusie a možný význam tejto kauzy pre budúcnosť aj z hľadiska posudzovania podobných káuz urobím výnimku. Vnímam isté skutočnosti, ktoré môžu odôvodňovať dôvodnosť vznesenia obvinenia za trestný čin ohrozenie bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva. Predmetné uznesenie o vznesení obvinenia ale považujem za značne prehnané, predpokladám, že bude mať značné dosahy na chod spoločnosti i politiku, a to bez ohľadu na to, ako toto trestné konanie dopadne. Obávam sa však, aby sa nestalo vzorom pre umlčiavanie kritikov pôsobenia osôb vo verejnom živote.
Uznesenie o obvinení bývalého premiéra Roberta Fica a exministra vnútra Roberta Kaliňáka už čítalo celé Slovensko. Čo si o ňom myslíte? Je táto právna konštrukcia podľa vás dostatočne odôvodnená a udržateľná?
V tomto prípade obvinenie smeruje ku skutkovým podstatám troch trestných činov. Prvým je zneužitie právomoci verejného činiteľa. To súvisí s oboznamovaním sa s okolnosťami zistenými v určitých daňových a trestnoprávnych konaniach a s vydávaním neoficiálnych príkazov, aby sa v týchto konaniach pokračovalo. Tu je namieste otázka: Môže sa minister vnútra a predseda vlády oboznamovať s takýmito okolnosťami? Pri odpovedi na túto otázku určite treba urobiť hĺbkovú analýzu kompetencií týchto funkcií, to však v danom uznesení chýba.