Pokračovanie článku: Analýza obvinenia Fica s Kaliňákom. Dekan Burda: Považujem ho za značne prehnané

Samozrejme, aj potom to môže byť sporná otázka, pretože mnohé z týchto kompetencií sú naformulované pomerne všeobecne. Osobne som presvedčený, že v spoločenskom prostredí, ktoré vyžaduje vyvodenie politickej zodpovednosti vo vzťahu k ministrovi vnútra a predsedovi vlády napríklad za to, že bol na Slovensku spáchaný trestný čin úkladnej vraždy, ktorej obeťou bol novinár, sa môžu osoby v týchto funkciách zaujímať o priebehy takýchto konaní, pretože v konečnom dôsledku tú politickú zodpovednosť za to, ako tieto konania dopadnú, môžu niesť. To sa, samozrejme, vzťahuje na všetky osoby zastávajúce uvedené funkcie. Takže ak dospejeme k záveru, že sa s týmito okolnosťami mohol oboznamovať Robert Fico a Robert Kaliňák, určite sa s nimi môže oboznamovať aj súčasný minister vnútra Roman Mikulec.

Ale politik by do práce orgánov činných v trestnom konaní alebo do práce daňových úradníkov zasahovať nemal.

Pokiaľ ide o posmeľovanie k pokračovaniu vyšetrovania zo strany predmetných politikov, tak z hľadiska evidentnej politickej motivácie to považujem za amorálne. Nenašiel som však v odôvodnení obvinenia známky vedúce k tomu, že by sa v rámci toho malo manipulovať s faktami. Ono pri vyšetrovaní daňovej trestnej činnosti sa vo všeobecnosti s faktami dá manipulovať omnoho ťažšie, než je to napríklad pri trestnom čine korupcie. Samozrejme, otázka interpretácie faktov môže byť niekedy kľúčová. Ak teda Fico s Kaliňákom konali v tomto prípade ako verejní činitelia, dávali pokyny, aby sa niečo vyšetrovalo, tak to nie je trestný čin (morálnu otázku, čo z toho mali, to však nerieši). Ak v tomto nekonali ako verejní činitelia, ale len využívali svoju autoritu, opäť nejde o trestný čin zneužívanie právomoci verejného činiteľa, pretože nekonali ako verejní činitelia. Isteže, ak plánovali pri politickom použití takto získaných informácií páchať iný trestný čin, napríklad trestný čin vydierania (teoreticky požiadavka prezidentovi Kiskovi, aby niečo urobil, inak sa použijú dané informácie) a podarí sa to preukázať, potom by mali byť postihovaní za takýto trestný čin. To ale v uznesení o vznesení obvinenia nie je a z dostupných informácií sa to asi ani nepodarí preukázať.

Daňové dokumenty prezidenta Kisku však Fico pri jeho škandalizácii používal. Nedopustil sa podľa vás zločinu ohrozenia daňového tajomstva?

Tu treba povedať, že vyhľadávanie a zverejňovanie „špiny“ na politických súperov je bežnou súčasťou politického boja aj v západných demokraciách. Akurát sa to väčšinou robí takým spôsobom, že to politici nechajú zverejniť iné osoby, často novinárov, prípadne tvrdia, že im to akože náhodou poslal nejaký uvedomelý občan, ktorý mal k informáciám prístup z vnútra. Toto sú koniec koncov modely, ktoré sa už dlhší čas aplikujú aj na Slovensku. Osobne si pamätám, keď pán docent Fico prichádzal s niektorými mediálnymi vyhláseniami diskreditujúcimi politických protivníkov skôr, ako boli zverejnené iným spôsobom. Považoval som ich u takého skúseného politika a ešte k tomu právnika za zbytočne riskantné. Aj z dôvodu existencie práve uvedeného trestného činu v Trestnom zákone. Ale povedal som si, že zrejme nabieha na nový štýl politiky, ktorý v tom čase začal značne narastať. Bol prezentovaný odklonom od riešenia verejných problémov a zameraním sa na obviňovanie politických súperov z trestnej činnosti, pričom sa politicky rátalo, ak s danou informáciou politik prišiel ako prvý. A tým politikom, ktorí to robili pred ním, sa z hľadiska trestného práva nič nestalo. Fakt je však ten, že danými vyjadreniami mohlo prísť k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu ohrozenie bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva, ale len podľa prvého odseku, ktorý je prečinom, nie podľa tretieho odseku, ktorý je zločinom.

Prečo? V čom spočíva rozdiel?

Tento trestný čin je v prvom odseku tzv. prečinom, pri ktorom, aby naozaj išlo o trestný čin, treba okrem naplnenia skutkovej podstaty naplniť aj tzv. závažnosť, čo znamená, že v každom konkrétnom prípade sa musia zvážiť konkrétne okolnosti a podľa nich rozhodnúť, či ide, alebo nejde o trestný čin (laicky zjednodušujem). V neprospech Fica s Kaliňákom hrá to, ak sa o týchto skutočnostiach dozvedeli s využitím svojho postavenia. V ich prospech zas to, že išlo o informácie súvisiace s možnou protiprávnou činnosťou iných verejných činiteľov. Ako napokon dopadne toto posudzovanie a dokazovanie, môže byť z hľadiska budúcnosti kľúčové nielen pri posudzovaní poukazovania politikov na prípadné prešľapy iných politikov, ale aj z hľadiska práce investigatívnych novinárov či postavenia tzv. bielych vrán. Teda ak za toto budú odsúdení Fico s Kaliňákom, zrejme by mohli byť za obdobné trestné činy odsúdení mnohí politici naprieč celým spoločenským spektrom a ešte aj mnohí novinári. A to by bol, samozrejme, vlastný gól slovenskej demokracii, slobode slova a ochrane „čistoty“ verejného života. Ale, koniec koncov, nejde o prvý takýto prípad, predmetný trestný čin sa totiž týka aj bankového tajomstva, a predsa sme tu mali prípad jeho vyzradenia, pričom išlo o bankové tajomstvo práve Roberta Kaliňáka.

Zločinecká skupina podľa obvinenia vlastne zneužívala všetky štátne funkcie v prospech strany Smer, ktorá svojich ľudí zas do funkcií dostala a aj v nich držala. A všetci sa na tom obohacovali. Ak sa dopúšťali Fico a Kaliňák zneužívania právomocí v obrovskej miere rozdávaním funkcií vyslovene ako pozícií vo vlastnej firme, nie je podľa vás namieste stíhať ich ako zločineckú skupinu?

Pokiaľ ide o trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, ten v danom kontexte považujem za nezmyselne vykonštruovaný, pričom ak by sme pripustili politickú motiváciu daného obvinenia, povedzme si, že práve názov tohto trestného činu vyzerá v titulkoch článkov najšokujúcejšie.

Obvinenie expremiéra, bývalého ministra vnútra, policajného prezidenta, špeciálneho prokurátora, šéfa Národnej kriminálnej agentúry, Kriminálneho úradu Finančnej správy, bývalých príslušníkov SIS robia všetkých de facto členmi veľkej zločineckej skupiny, ktorá ale sleduje hierarchiu zákonov a ústavy. Ten paragraf zločineckej skupiny tiež predpokladá hierarchiu. Ak sa ale používa hierarchia podľa štátnej služby, mení to podľa vás niečo na vhodnosti kvalifikácie trestného činu?

V prvom rade, či sa nám to páči, alebo nie (a mne sa to nepáči), obsadzovanie mnohých verejných funkcií politickým spôsobom je bežné, a tak ako je to u nás aj v súčasnosti nastavené, je to tak aj v rámci Policajného zboru SR. Argument v prospech takéhoto postupu je, že ak za niečo nesiem politickú zodpovednosť, musím mať možnosť to ovplyvniť. A to bez realizácie ľuďmi, ktorým verím, nie je celkom dobre možné. Takže ak je dosadzovanie lojálnych ľudí do verejných funkcií založením zločineckej skupiny, potom sa tohto trestného činu dopustili všetci predstavitelia vlád, ktorých sme tu kedy mali.

David Lindtner, obhajca Fica a Kaliňáka, bývalý sudca, sám trestne stíhaný za korupčné správanie, ich bráni, že každá ďalšia garnitúra môže trestne stíhať tu predošlú. Na aké prípady myslel zákonodarca tohto paragrafu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny?

© Autorské práva vyhradené

176 debata chyba
Viac na túto tému: #Robert Fico #Robert Kaliňák #Súmrak #NAKA #Eduard Burda