Dodávatelia to vedia a napriek tomu s nimi ďalej obchodujú – a nemocnice tak vytvárajú dlh, ktorý spôsobuje neplatenie faktúr takmer všetkým dodávateľom. Nemocnice už tradične neplatia za lieky, zdravotnícke pomôcky, prístrojové vybavenie či špeciálny zdravotnícky materiál alebo neodvádzajú odvody do Sociálnej poisťovne.
Ak si nemocnica svoje pohľadávky nespláca, môžu sa dodávatelia obrátiť na tretiu stranu. Napríklad pohľadávky voči Univerzitnej nemocnici Bratislava spravuje firma BFF Central Europe. Tá pod hrozbou exekúcie požaduje od UNB viac ako 89 miliónov eur a v ďalších súdnych sporoch sa s nemocnicou súdi o 40 miliónov eur.
Zo splátok však boli podľa auditu nemocnice štyri vyplatené neskôr. Tým mala na úrokoch vzniknúť nemocnici škoda vo výške takmer 2,3 milióna eur. Lekárske odborové združenie preto v piatok podalo na Generálnu prokuratúru trestné oznámenie. Uvádza v ňom, že škoda vznikla v dôsledku toho, že nemocnica neplatila načas splátky za svoj dlh, aj keď na to mala mať peniaze.
Čítajte viac Lengvarský: Reforma nemocníc je len začiatkom upratovania v zdravotníctve
„Hoci nemocnica mala peniaze dopredu na tieto splátky, hoci boli dopredu odsúhlasené, napriek tomu boli splatené niekoľko dní po dátume splatnosti, a tak sa zvýšili úroky a vznikla škoda nemocnici takmer 2,3 milióna eur, ktoré chýbajú,“ povedal šéf odborového združenia Peter Visolajský. K oneskoreným splátkam došlo v rokoch 2020 až 2021. Peniaze zo zvýšených úrokov šli podľa odborárov firme BFF Central Europe. „Už v minulosti skupovala pohľadávky voči bratislavskej nemocnici a následne ich vymáhala,“ upozornil predseda odborového združenia UNB Miroslav Mendel.
Nemocnica sa k prípadu vyjadrovať nechce. „Vzhľadom na prebiehajúce procesy sa Univerzitná nemocnica Bratislava k podrobnostiam momentálne nebude vyjadrovať. Sme za to, aby sa každé podozrenie riadne prešetrilo, a preto sme pripravení byť plne súčinní s orgánmi činnými v trestnom konaní,“ sucho skonštatovala hovorkyňa zariadenia Petra Lániková. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že problematika je komplexná a zjednodušené podanie zo strany Lekárskeho odborového združenia nie je vo všetkých detailoch relevantné.
Visolajský zdôrazňuje, že celá táto kauza mohla vzniknúť len na základe toho, že nemocnice majú svoj dlh. "Napriek tomu, že ministerstvo financií poskytlo ministerstvu zdravotníctva peniaze na oddlženie pred viac ako rokom, doteraz k nemu nedošlo,“ skonštatoval Visolajský.
Úroky z omeškania
Podľa zdravotníckeho analytika a riaditeľa inštitútu INEKO Dušana Zachara Univerzitná nemocnica Bratislava tlačí aj napriek neustálemu oddlžovaniu pred sebou obrovský starý dlh, ku ktorému sa nabaľuje dlh nový, keďže nemocnica nedokáže hospodáriť vyrovnane.
„To, že nesplatené faktúry nemocnice voči jej dodávateľom odkúpila tretia firma, je štandardnou finančnou operáciou na trhu, ktorá vyplynula z faktu, že naša najväčšia nemocnica si neplní svoje záväzky a veritelia majú legitímny záujem, aby boli ich nároky splnené čo najskôr,“ vysvetľuje Zachar. Dodal, že preto dodávatelia radšej odpredajú svoje pohľadávky aj so zľavou tretej strane, ktorá ich potom vymáha od dlžníka – teda nemocnice – a následne zinkasujú úroky. Akú vysokú zľavu spoločnosť dostáva, taja.
Zachar však zdôraznil, že neschvaľuje konanie, keď nemocnica o niekoľko dní nedodrží splátkový kalendár, čím jej narastú úroky z omeškania. „To nech sa určite prešetrí,“ spresnil.
Dodáva, že niektoré nemocnice, ak prídu do finančných ťažkostí, tak ako prvú voľbu subjektu, ktorému nebudú hradiť svoje záväzky, volia štátnu Sociálnu poisťovňu. „Tento postup si niekedy racionalizujú tým, že financujú svoje výdavky na úkor štátu, ktorý podľa nich dáva na zdravotníctvo málo, takže si berú, čo im podľa ich názoru patrí, pričom vedia, že sa o tieto dlhy štát postará,“ ozrejmil Zachar. Nemocnice sa spoliehajú na to, že štát si nemôže dovoliť, aby takéto veľké kľúčové zdravotnícke zariadenia padli.
„Odborníci na rezorte sledujú situáciu v nemocniciach a s tým súvisia aj finančné nastavenia nemocníc a takisto aj pohľadávky zdravotníckych zariadení,“ priblížila Eliášová. Ministerstvo tvrdí, že nemocniciam, ktoré čelia takýmto problémom, chce pomáhať individuálne. Zmenu zákonov, ktoré by takémuto konaniu zabránili, neplánuje.
Za omeškanie nemôžeme
Spoločnosť BFF Central Europe tvrdí, že do interných schvaľovacích procesov nezasahuje, a teda nemala ako ovplyvniť omeškanie platieb.
„V tomto prípade je spoločnosť BFF Central Europe v pozícii veriteľa voči Univerzitnej nemocnici Bratislava. Neovplyvňujeme a ani nechceme komentovať interné schvaľovacie procesy Univerzitnej nemocnice Bratislava,“ ozrejmil Marek Duban, riaditeľ spoločnosti pre Slovensko a Česko. Duban predtým pôsobil ako generálny riaditeľ siete polikliník ProCare a nemocníc Svet zdravia patriacich finančnej skupine Penta. Penta odmieta, že majú spoločné obchodné aktivity. Penta v minulosti v rámci siete ProCare skupovala zadlžené ambulancie.
Spoločnosť BFF Central Europe podľa Dubana manažuje pohľadávky verejného sektora. „Ponúkame finančné služby, ktoré umožňujú poskytovateľom reštrukturalizovať svoj dlh s cieľom dosiahnuť optimalizáciu jeho splácania počas dlhšieho obdobia, ako bola pôvodná splatnosť dlhu,“ dodal.
Zmluva so spoločnosťou BFF Central Europe bola dohodnutá už za jej bývalých šéfov Juraja Kovácsa a Renáty Vandriakovej. Roland Schaller, bývalý riaditeľ nemocnice, ktorý sa funkcie vzdal začiatkom apríla, zmluvu podpísal, inak by nemocnici hrozilo zablokovanie účtov a nemala by z čoho vyplácať napríklad lekárov a sestry, ktoré v nej pracujú. Podľa Lekárskeho odborového združenia to bol práve Schaller, kto im dokumenty z auditu pred odchodom z pozície odovzdal a upriamil ich pozornosť na údajné nedodržanie splátkového kalendára.
BFF Central Europe svojím konaním neporušuje zákony. No vysoké úroky, ktorých sa odmieta vzdať alebo ich aspoň znížiť a pohybujú sa v miliónových sumách, budú musieť cez dane a hlavne povinné zdravotné odvody zaplatiť obyvatelia Slovenska.
S firmou v minulosti spolupracovala aj Fakultná nemocnica Trenčín. „S uvedenou spoločnosťou vedieme súdne spory, ktoré nie sú doteraz právoplatne skončené, preto sa k ich obsahu nebudeme vyjadrovať,“ spresnila hovorkyňa nemocnice Martina Holecová. Firma sa súdila aj s Prešovskou nemocnicou, pretože im dlhujú 3,6 milióna eur a k tomu musia na úrokoch zaplatiť 2,2 milióna eur.
Firma je správcom pohľadávok Nemocnice s poliklinikou Bojnice. Miroslav Hajster, ekonomický riaditeľ nemocnice, sa obáva, že nemocnica na trovách konania a úrokoch spoločnosti zaplatí 1,3 milióna eur. Len Jana Fedáková, komunikačná špecialistka súkromnej siete nemocníc Svet zdravia a polikliník ProCare, odpovedala, že „si pohľadávky a záväzky manažujú sami“.