Fico svoje obvinenie, podobne ako mnohé ďalšie pred ním, silno politizuje. Bráni sa však, že to je politická kauza, takže to politizovať musí. Ako hodnotíte Ficov spôsob obrany?
Domnievam sa, že sa bráni adekvátne tomu, akú politiku robil a aký slovník používal ostatné dva roky. Spôsob politiky a vyjadrovania sa mu v ostatnom období prinášal rast preferencií. Nie je preto prekvapujúce, že zvolil práve takýto spôsob svojej obrany. Je útočný, agresívny a v rámci svojej obhajoby spomína aj dnes už právoplatne odsúdeného a mandátu zbaveného predstaviteľa krajnej pravice Mariana Kotlebu. To všetko v podstate zapadá do mozaiky, ktorú smerom k svojej prezentácii Fico vytvára už od volieb v roku 2020. V podstate ma to teda neprekvapilo, hoci si myslím, že by sa to dalo robiť aj inak a lepšie.
Z hľadiska politickej kultúry obrana plná urážok, osočovania, ohovárania nie je žiaduca. Prekračuje ňou aj hranice demokratických štandardov a fungovania právneho štátu?
Istým spôsobom tie štandardy boli prekročené už v minulosti. Používa rovnaké argumenty, rétoriku a agresivitu, rovnaké osoby a obsadenie, čo robí už viac ako rok. Z tohto hľadiska nemal už čo viac prekročiť, keďže robí len to, čo doposiaľ. Prekvapujúce však je, že v rámci svojej obrany sa zastrešuje tým, že po Kotlebovi je ďalším opozičným lídrom, ktorého sa chce vládna koalícia zbaviť. Kladie sa tým na rovnakú úroveň s Kotlebom. To je ďalší jeho politický posun niekam, kde by sa Smer, ak chce byť sociálnou demokraciou, nemal dostať.
Aký by bol podľa vás lepší spôsob obrany?
Myslím si, že ak sa chce štylizovať do pozície obete režimu, nie je rozumné, aby bol až taký agresívny a útočný. Určite si nemyslím, že je rozumné, aby sa pridával k ľuďom, ako je Kotleba. Aj keď sa obracia na európske inštitúcie, chcelo by to určitú mieru pokory. To jeho presvedčenie, že je obeťou systému, môžu akceptovať jeho skalní voliči a môže mu fungovať aj u časti verejnosti, ktorá je nespokojná so súčasnou vládnou koalíciou. Ale takýmito popudlivými vyhláseniami smerom do zahraničia sa mu určite nepodarí presvedčiť ľudí z iných sfér spoločnosti, ktorých by mal mať ambíciu presvedčiť.
Podobne jeho obranu zhodnotila aj prezidentka Zuzana Čaputová. Okrem toho, že mu vytkla politické útoky a diskreditáciu svojich nepriateľov, skonštatovala tiež, že odmieta túto Ficovu hru postavenú na lži. Nenechala sa prezidentka príliš vtiahnuť do straníckeho politického boja?
Chápem, že sa pani prezidentky dotýka, keď sa stáva terčom agresívnych útokov Roberta Fica. Spolu s Ľubošom Blahom častokrát pôsobia, akoby boli až posadnutí osobou pani prezidentky. Pri akejkoľvek príležitosti, s ktorou pani prezidentka z pozície svojej funkcie nemá nič spoločné, majú potrebu na ňu útočiť. To bolo vidieť napríklad aj dnes (utorok, pozn. red.), keď hovorili, že sa ich rozhodla zbaviť vláda na čele s pani prezidentkou. Tá však predsa nestojí na čele vlády. Chápem teda, že pani prezidentka je roztrpčená, že sa bezdôvodne stáva súčasťou útokov Roberta Fica, ale nemyslím si, že by mala do tohto sporu proaktívne vstupovať aj vyjadreniami, ako bolo to utorkové. To ju len viac vťahuje do sveta Roberta Fica a jeho obrany. On rád využíva a zneužíva hoc aj miniatúrne omyly a prešľapy svojich oponentov a snaží sa z nich vyťažiť čo najviac. Aj toto jej posledné vyjadrenie hneď práve takýmto spôsobom využil. Nemyslím si teda, že bolo od prezidentky rozumné zapojiť sa do toho takýmto spôsobom.
Fico na spochybňovanie svojho obvinenia zo zneužívania svojho postavenia a zasahovania do vyšetrovaní využíva aj nedávno medializovanú korešpondenciu ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO) s bývalým policajným prezidentom Milanom Lučanským, podľa ktorej sa Mikulec neoprávnene oboznamoval so živými spismi. Pomohlo by koalícii, keby sa kvôli zachovaniu zdania objektivity vyšetrovania Mikulca zbavili, alebo by to ich voliči len pochopili ako priznanie pochybenia?
Z krátkodobého hľadiska by odstúpenie Mikulca bolo vnímané ako potvrdenie pochybenia. Na to by sa však rýchlo zabudlo. Z dlhodobého hľadiska by aj pre vládnu koalíciu bolo najlepšie, keby sa už Romana Mikulca zbavili. Mikulec je skôr príťažou než pomocou pri snahe o očistu spoločnosti.
Na jednej strane vládna koalícia hovorí, že o väzbe rozhodne súd a ich hlasovanie nie je politickým rozhodnutím. Na druhej strane ochranu slobody poslanca garantuje z nejakých dôvodov samotná ústava a Národnej rade dáva oprávnenie poslanca nevydať. O čom vlastne bude parlament rozhodovať, pri vydaní Fica na väzobné stíhanie?
Poslanci by primárne nemali brániť orgánom činným v trestnom konaní vykonávať svoju prácu. To je aj dôvod, prečo bola pred pár rokmi zrušená tá rozsiahla trestnoprávna imunita poslancov. Na druhej strane si nemyslím, že by mali rozhodovať o vydaní či nevydaní politika na väzobné stíhanie prizmou jeho príslušnosti ku koalícii alebo k opozícii. Mali by rozhodovať len podľa toho, či považujú požiadavku prokuratúry za relevantnú a opretú o dôvodné argumenty.
Aké rozhodnutie v Národnej rade očakávate?
Očakávam, že v Národne rade nájde koalícia dostatok hlasov a umožní väzobné stíhanie Roberta Fica. Nemyslím si, že vo vládnej koalícii bude natoľko veľký rozpor, aby niektorá zo strán vládnej koalície jeho vydaniu zabránila. Nastavenie strán vládnej koalície smerom k Robertovi Ficovi je od začiatku zrejmé.
Hnutie Sme rodina dlhodobo spochybňovalo využívanie inštitútu kolúznej väzby, kedže naň doplatil aj im politicky a rodinne blízky exriaditeľ SIS Vladimír Pčolinský. Rovnako spochybňovali aj kajúcnikov na čele s bývalým šéfom Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovítom Makóom, ktorý svedčí aj proti Ficovi. Vyzerá to tak, že aj preto budú hlasovať proti vydaniu Fica. Dokážu to podľa vás svojim voličom presvedčivo vysvetliť?
Bude to pre hnutie Sme rodina ťažké. Sú totiž súčasťou vládnej koalície a vypadá zvláštne, ak by hlasovali opačne ako ostatní. Aj dôležitá časť ľudí zo Sme rodina má minulosť, na základe ktorej by sa chceli Ficovi aj takto revanšovať. Môže sa stať, že sa nájdu takí, ktorí nebudú ochotní na tomto participovať. Nebude to však taký počet, ktorý by vydaniu zabránil.
Niektorí politológovia sa po fotografiách exministra vnútra Roberta Kaliňáka s putami na rukách vyjadrili, že toto trestné stíhanie môže Ficovi vyhrať ďalšie voľby. Aké veľké politické dôsledky môže mať Ficova väzba?
Smer za ostatný rok zdvojnásobil svoje preferencie. Tie zastavila až vojna na Ukrajine, pri ktorej sa Fico a Smer správajú, ako keby boli politickou stranou Moskvy, a nie Slovenskej republiky. Súčasná kauza a prípadné väzobné stíhanie Roberta Fica nebude mať taký negatívny dopad na preferencie Smeru, ako by sa možno mohlo zdať. Vôbec by ma neprekvapilo, keby to bolo práve naopak. Syndróm martýra je v slovenskej politike dlhodobo prítomný a mnohí voliči sa utiekajú práve k ochrane politikov, ktorých považujú za obete politickej moci. Preto by ma neprekvapilo, keby proferencie Smeru a Fica začali po jeho vzatí do väzby stúpať. Vnímanie Fica ako obete vlády, ktorú dnes mnohí ľudia považujú za príčinu svojej zlej životnej situácie, môže Smeru paradoxne priniesť ešte lepšie preferencie.